Figovník (Ficus carica), známy aj ako figa, patrí medzi najstaršie kultivované rastliny na svete. Pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu a je cenený pre svoje sladké, chutné plody a jedinečný vzhľad. Hoci figovník nájdeme už aj v nejednej slovenskej záhrade, pestovanie tejto exotickej rastliny si v našich podmienkach vyžaduje špecifickú starostlivosť, najmä pred zimou.
Pestovanie figovníka doma môže byť nielen výzvou, ale aj veľmi uspokojujúcou skúsenosťou. Figovník patrí do čeľade morušovitých (Moraceae) a je to opadavý strom alebo ker, ktorý môže dosiahnuť výšku až 10 metrov, no v našich podmienkach sa často pestuje ako ker dorastajúci do výšky 2 až 3 metrov. Veľké laločnaté listy vnesú do priestoru stredomorskú atmosféru, vďaka čomu pôsobí dekoratívne aj úžitkovo. Vynikne ako solitér pri stene domu, ale aj vo väčšej nádobe na terase. Figovník je húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. V našich podmienkach zvláda mrazy do -18 °C, no mladé dreviny je nutné počas prvých dvoch rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto.
Výber vhodného miesta a pôdy
Figovník obľubuje a nutne potrebuje južné, teplé a slnečné miesta, svahy, miesta ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Ideálnym miestom pre pestovanie figy je slnečné stanovisko, kde rastlina dostane aspoň 6-8 hodín priameho slnka denne. Pre optimálny rast a plodnosť je vhodné umiestniť figovník k južnej stene domu, čím sa zabezpečí dodatočné teplo a ochrana pred vetrom. Murivo cez deň akumuluje slnečné lúče a v noci teplo postupne uvoľňuje, a tak chráni rastlinu pred prudkými teplotnými výkyvmi. Figovník miluje plné slnko a sálavé teplo. Ak máte záujem o zber ovocia a nie len o pekný listnatý strom, odporúčame zaobstarať si figovník v kvetináči.
Figovníky nie sú náročné na pôdu. Stačí im bežná záhradná zemina - ideálne slabo alkalická. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Pri výsadbe figy vonku je dôležité zabezpečiť dobre priepustnú pôdu. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči. Figovník potrebuje dobre priepustnú pôdu. Pri výsadbe zakryte drenážny otvor kvetináča niekoľkými kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby ste zabránili jeho upchatiu.
Pestovanie figovníka v kvetináči
Hoci existujú odrody fíg, ktoré vydržia mrazy až do mínus 20 °C, ide zvyčajne o odrody s najnižšou úrodou. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie ako pre pestovanie vo voľnej pôde. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú minimálne 50l nádobu. Rastline v kvetináči sa však bude dobre dariť na slnečnom mieste na balkóne alebo terase. V prípade pestovania v interiéri je dôležité umiestniť figu na najviac osvetlené miesto v dome, napríklad blízko veľkého okna orientovaného na juh.
Starostlivosť o figovník
Zalievanie
Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Figa potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období rastu a kvitnutia. Je však dôležité, aby pôda medzi zalievaním trochu preschla, pretože figa neznáša premokrenie. V prípade pestovania v nádobe je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa voda v nádobe nehromadila. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum, inak môže dôjsť k praskaniu plodov. Mulč stabilizuje vlahu, no nikdy ho nenahrňte priamo na kmeň. Počas jarného rastu udržiavajte pôdu mierne vlhkú. Figovník v záhrade zalievajte počas sucha výdatne raz za 7 až 10 dní. Rastliny v nádobách potrebujú vodu častejšie - v lete zvyčajne každé 2 až 3 dni, počas horúčav aj denne (vždy po preschnutí vrchnej vrstvy).
Hnojenie
Hnojiť môžete na jeseň špeciálnym hnojivom, ktoré zakúpite v záhradkárstve, prípadne aj obyčajným hnojom. Hnojivo nanesieme po celom obvode kru a necháme pôsobiť. Figa je rastlina, ktorá dobre reaguje na hnojenie. V období rastu je vhodné pridávať hnojivo bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Hnojivo aplikujte každé dva až tri týždne od jari do leta. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. V prípade kontajnerových fíg je vhodné použiť tekuté hnojivo. Rastliny vo voľnej pôde s kvalitným mulčom ďalšie hnojenie zvyčajne nepotrebujú. Príliš veľa dusíka a priestoru: Energia ide do listov.
Rez figovníka
Figovníky rez nevyžadujú, ale čiastočne je nutný. Po reze sa figovník viac rozkonáruje, tvorí viac prírastkov i úroda je väčšia. Nerezané rastliny majú dlhé a riedke prírastky. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. Rez figovníka sa vykonáva na jar po zime. Najlepší čas na prerezávanie figy je na jar, pred začiatkom rastu. Odstráňte všetky suché, poškodené alebo prekrížené konáre. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Mladej rastline v prvom roku po rozmnožení skrátime hlavný výhonok na 5 až 6 púčikov. Z nich vyženie bočné výhonky, ktoré v ďalšom roku skrátime na 3 až 5 púčikov. Konkurenčné výhonky rastúce kolmo a krížom do vnútra koruny odstránime. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. Udržiavací rez starších krov robíme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Vtedy skracujeme výhonky na 3 až 5 listov. Režte vždy až po zdravé drevo. Rez veďte tesne nad živým púčikom.
Rez figovníka
Nepoužívajte nepriedušnú fóliu. Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. V každom prípade by ste pri prerezávaní figovníka mali nosiť rukavice, pretože šťava môže podráždiť pokožku. Figovník dobre reaguje na udržiavací a presvetľovací rez. Príliš hlboký a radikálny rez však môže podporiť bujný rast listov na úkor úrody a pripraviť vás o cenné prezimujúce zárodky plodov na koncoch výhonkov. Treba vždy myslieť na to, že rastlina rodí na koncoch minuloročných výhonov, ak sa teda rozhodnete figovník výraznejšie orezať, ponechajte niekoľko konárov bez rezu. Rez vykonávajte vždy na jar, keď už vidíte, ktoré časti rastliny zimu neprežili. Odstráňte suché, poškodené a omrznuté konáre.
Zazimovanie a ochrana figovníka
Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. Bez vhodnej zimnej ochrany figovník buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. Rastliny musíme včas a správne pripraviť na zimu. Záležať by sme si mali dať hlavne pri tých, ktoré sme vysadili tento alebo minulý rok. V prvých rokoch je nutné poskytnúť fige ochranu pred veľmi nízkymi teplotami - aspoň dovtedy, kým to jej veľkosť umožňuje. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu a zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Využiť však môžeme aj iné spôsoby. Na lístie umiestnime suché konáriky alebo ostrihanú nadzemnú časť záhradných trvaliek. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje.
Figovník je subtropická rastlina, čo znamená, že pred zimou potrebuje ochranu. I keď vydrží mrazy, extrémne teploty pod -15 °C môžu poškodiť jeho vetvy a pri teplotách nižších než -20 °C je ohrozená celá rastlina. Aby ste sa tomu vyhli a figovník vám na jar priniesol plody, je dôležité ho správne zazimovať.
Prikrytie figovníka
- Mladé rastliny: Vetvy ohnite smerom k zemi a zakryte ich vrstvou slamy. Na vrch pridajte ešte konáre z ihličnanov, ktoré zvýšia izolačnú schopnosť a zároveň esteticky ozdobia vašu záhradu. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie.
- Väčšie figovníky: Odstráňte tvrdé a neohybných vetvy, ktoré by mohli byť v zime poškodené. Zvyšné vetvy pevne zviažte do kompaktného tvaru a obalte ich izolačným materiálom, napríklad starými látkami alebo netkanou textíliou. Jedným z najúčinnejších izolačných materiálov je bublinková fólia. Tá ochráni váš figovník aj pri veľmi nízkych teplotách. Bublinková fólia je ľahko dostupná v záhradkárskych alebo kutilských obchodoch a jej investícia sa vám vráti v podobe bohatej úrody.
Najlepšie je prezimovať figovník vonku na mieste chránenom pred vetrom a dažďom - napríklad pod prístreškom, ako je prístrešok na auto. Pred mrazom a chladom ho chráňte tak, že koreňový bal zakryjete hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou. Korunu opatrne zabaľte do vlny. Koreňová zóna: rozprestrite 8-10 cm hrubú vrstvu mulča (kôra, štiepka, lístie, slama). Neprikladajte tesne ku kmeňu - nechajte 2-3 cm prstenec voľný proti vlhnutiu kôry. Konštrukčný „komín“: okolo kra vytvorte pletivo, vyplňte lístím/ slamou a obalte textíliou. Vrch nech je odvetraný, aby nezaplesnel. Čomu sa vyhnúť: tesné igelitové fólie bez vetrania - kondenzát = hniloba.
Zazimovanie figovníka v kvetináči
Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Rastliny pestované v nádobách treba preniesť do svetlej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. Keďže rastlina v zime aj tak zhadzuje listy, môžete figovník prezimovať aj v tmavej, chladnej pivnici. Ak žijete v oblasti s mimoriadne drsným zimným počasím, môžeme tento spôsob len odporučiť, pretože ochrana pred mrazom vonku nemusí byť dostatočná. Zimovanie v tme sa stáva problematickým až na jar, pretože figovníky klíčia veľmi skoro a vtedy potrebujú svetlé, ale chladné miesto. Keďže figovník nemá listy, nepotrebuje v zime veľa vody. Podmisky na izolácii: kvetináč položte na polystyrén alebo drevenú dosku. Zálievka: len zriedka, aby substrát úplne nevyschol (približne raz za 3-4 týždne malá dávka). Hnojenie: počas pokoja nie. Obnovíte na jar, keď sa objavia nové listy. Na jar rastlinu postupne otužujte a von vyneste až po odznení jarných mrazov.
Jarné prebudenie a regenerácia
Určite by som s radikálnym riešením po zime ešte počkala. Figovníky patria k neskoro pučiacim druhom drevín, preto mu dajte čas aspoň do konca apríla. Dovtedy sa ukáže, či figovník skutočne vymrzol, alebo len omrzol. Figovník raší naozaj neskoro (v druhej polovici apríla). Namrznuté konáre sú škoricovej farby, na rozdiel od živých, ktoré sú sivohnedé. Ak si nie ste istí, ktoré konáre sú namrznuté, počkajte minimálne do konca apríla, kým nezačne výrazne rašiť.
Ak sa začnú ukazovať púčiky nižšie na konároch, stačí nepučiace časti figy zrezať - hlboko do starého dreva. Ak je koreň dostatočne silný, figa sa znova bohato rozkonári, čo v konečnom dôsledku bude len v jej prospech, keďže rodí na mladom dreve. Mohlo sa tiež stať, že odumrela celá nadzemná časť. V takom prípade je nutné odstrániť všetko drevo, ale korene ponechať. Správne zazimované a mrazom nepoškodené rastliny na jar rýchlo vyženú nové listy a výhonky. Ak figa naozaj vymrzla a musíte si zaobstarať novú, možno bude lepšie vybrať jej vhodnejšie stanovisko. Figovníky totižto vyžadujú dobre priepustnú pôdu, aby v zimách bohatých na zrážky nebola podmáčaná. Kryty odoberajte postupne, najprv v teplejších dňoch vetranie, neskôr úplné odstrojenie. Skontrolujte omrznuté končeky a zrežte späť do zdravého dreva.
Plody a ich zber
Plody figovníka sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Plody, ktoré nedozrejú pred jeseňou, môžete zatiaľ nechať visieť na figovníku. Ak ich správne zazimujete, môžete dúfať, že budú dozrievať aj počas zimy. Poznáte to podľa mliečnej vrstvy vosku, ktorá sa vytvorí na zrelých plodoch a ktorá by mala byť mierne mäkšia a po ľahkom stlačení šupky by sa mala uvoľniť. Zrelé figy sa ťažko skladujú a nechať ich dlho visieť na strome nie je dobrý nápad, pretože plody rýchlo zmäknú. Figa plody tvorí bez kvitnutia. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte, vytvoria sa len plody, ktoré dozrejú až na jar.
Choroby a škodcovia
Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.
Rozmnožovanie figovníka
Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar odrežte zo stromu pod jedným okom drevnatý alebo nedrevnatý výhonok dlhý asi 15 až 20 cm. Z výhonku potom môžete odstrániť spodné listy a potom ho zapichnúť priamo do výsevného média. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zem. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka. Spodný rez urobte šikmo tesne pod púčikom a zapichnite ho do zmesi rašeliny s pieskom.
tags: #starostlivost #o #figovnik #v #ime