Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“. Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť. Musia mu v tom pomôcť dospelí.
Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci. Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.
Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie. Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru.
Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť pobytu s inou dospelou osobou, napr. Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku.
Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.
Vzdelávací program v materskej škole
Materská škola je prvým krokom dieťaťa do sveta vzdelávania a socializácie mimo rodinného kruhu. Kvalitná starostlivosť v predškolskom zariadení má zásadný vplyv na jeho ďalší rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do základnej školy. Tento článok sa zameriava na edukačný program a štandardy, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky pre rozvoj dieťaťa v materskej škole.
Ciele edukačného programu
Naším cieľom je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre prirodzený osobný rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do ZŠ. Ciele materskej školy sú vypracované na základe diskusie pedagogických zamestnancov. Sú výsledkom autoevaluácie materskej školy, ktorej súčasťou je spracovanie zistení z dotazníkov vyplnených pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami materskej školy a rodičmi. Pri ich formulovaní berieme do úvahy aj vyjadrenia detí získané pomocou rozhovorov s nimi, spracovaním výsledkov hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania v materskej škole, analýzou trendov, ohrození aj ponúkajúcich sa príležitostí, analýzou silných aj slabých stránok materskej školy. Cieľom tohto procesu je dosiahnuť vysoký stupeň samostatnosti, získavanie takých kompetencií, ktoré budú schopné uplatňovať v ďalšom živote.
Štátny a školský vzdelávací program
Materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení sa riadia Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v roku 2016. Tento program ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Školské vzdelávacie programy musia byť vypracované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými v školskom zákone. Školský vzdelávací program sa riadi požiadavkami Zákona č. Vychádza z cieľov a zamerania (profilácie) konkrétnej materskej školy. Je základným kurikulárnym dokumentom, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v materskej škole. Predstavuje druhú úroveň vzdelávacích programov, ktorá je pod úrovňou štátneho vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ materskej školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Tvorí základ pre každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa.
Učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu sú jednotlivé vzdelávacie oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Sú rozdelené do mesačných tematických celkov. Úvod plánovania tvoria výkonové štandardy, ktoré učiteľka uplatňuje v priebehu celého školského roka vo všetkých organizačných formách dňa podľa situácie a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti. V jednej materskej škole môže existovať viacero foriem plánovania súčasne. V každej vzdelávacej oblasti je obsah vzdelávania rozpracovaný v podobe vzdelávacích štandardov (výkonových a obsahových). Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných cieľoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k popisu štandardného výkonu dieťaťa. Obsahové štandardy obsahujú základné námety na konkrétnu činnosť, ktorú učiteľka realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy. Pri týždennom plánovaní sa striedajú obe učiteľky v triede. V plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti sa vždy objavia aj štandardy, ktoré nie sú zaradené explicitne v obsahovom celku. Štandardy viazané na konkrétny obsahový celok, sa musia objaviť v pláne počas trvania obsahového celku minimálne raz. Spravidla sa však objavujú aj viackrát na rôznej úrovni. Pri ich zaradení sa vždy prihliada na vzdelávacie potreby detí. Do plánov VVČ začleniť digitálne technológie tak atraktívne, aby zábavne a pritom zmysluplne vplývali na učenie sa dieťaťa. Učiteľka pri plánovaní dbá o vyvážený pomer zamerania činností podľa vzdelávacích oblastí a oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa.
Charakteristika obsahových celkov
Charakteristika obsahových celkov stručne predstavuje základný tematický rámec, v ktorom sa výchova a vzdelávanie pohybuje. Realizácia jednotlivých celkov nie je časovo obmedzená, témy si učiteľky tvoria alebo volia samé s ohľadom na aktuálne rozvojové potreby detí tak, aby poskytli deťom priestor pre ich zmysluplné učenie sa. Návrhy tém pre učiteľky sú orientačné, majú charakter odporúčaní.
Metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania
Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti je úplne v kompetencii učiteľa. Spôsob, forma, rozsah a časové trvanie plánov výchovno-vzdelávacej činnosti si určuje každá materská škola na prvej pedagogickej rade. Výber metód a konkrétnych učebných materiálov a pomôcok je ponechaný na slobodnom rozhodnutí učiteliek materských škôl. Závisí od obsahu aj organizácie každej konkrétnej vzdelávacej aktivity a samozrejme aj od požadovaných učebných pomôcok, či digitálnych technológií. Učiteľ pri výbere metód vychádza z poznania detí v skupine a pristupuje k nim diferencovane. Rešpektuje osobné učebné tempo dieťaťa jeho učebný štýl. Spomedzi množstva rôznych učebných metód sa v materských školách v dominantnej miere využíva hra. V materských školách sa vytvára priestor na voľnú hru, preferuje sa interaktívne zážitkové učenie.
V praxi materských škôl sa využíva veľké množstvo metodických materiálov, ktorých obsah je v súlade s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Na pomoc učiteľkám boli vypracované metodiky vzdelávacích oblastí štátneho vzdelávacieho programu. V spolupráci so Spoločnosťou pre predškolskú výchovu a Slovenským výborom OMEP, profesijnými združeniami predškolských pedagógov, sa v materských školách úspešne realizujú viaceré projekty a vzdelávacie aktivity. Pravidelne každý rok sa organizujú odborné konferencie. Na týchto konferenciách sa pravidelne zúčastňujú významní odborníci na predprimárne vzdelávanie z okolitých krajín, najmä z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Poľska a Srbska.
Učebné stratégie a metódy výchovno vzdelávacej činnosti majú odporúčací charakter, vyjadrujú typický postup dosahovania výkonových štandardov v rámci obsahového celku. Odporúčané učebné zdroje sú navrhnuté podľa reálnych podmienok a možností materskej školy. Učiteľka ich vhodne dopĺňa podľa aktuálnej dostupnosti.
Školský program a zdravá výživa
Okrem podpory zdravej výživy a životného štýlu, má Školský program za cieľ zvyšovať povedomie detí (vzdelávať) v otázkach, ako sú miestne potravinové reťazce, ekologické poľnohospodárstvo, udržateľnosť výroby potravín, plytvanie potravinami a vytvárať si pozitívny vzťah k poľnohospodárstvu.
Zadarmo sú iba výrobky ako je ovocie, zelenina a výrobky z nich a neochutené mliečne výrobky. Toto platí však len v prípade, že je na dodávky týchto výrobkov vyčlenený dostatok finančných prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR. Zoznam zvýhodnených výrobkov, výška základnej pomoci a výška úhrad sú uvedené v príslušných prílohách. Zoznam ochutených mliečnych výrobkov, výška základnej pomoci a výška úhrad sú uvedené v prílohe. Dodávateľ musí byť schválený Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (agentúra), pričom môže byť schválený na dodávky ovocia a zeleniny a/alebo dodávky mliečnych výrobkov. O konkrétnych druhoch výrobkov by mala rozhodovať škola v spolupráci so svojim dodávateľom.
Áno, okrem čerstvého ovocia a zeleniny, môžu dodávatelia dodávať aj spracované výrobky z ovocia a zeleniny ako sú 100 % ovocné a zeleninové šťavy, ovocné pyré a sušené jablkové lupienky. Áno, dodávatelia môžu dodávať aj bezlaktózové mliečne výrobky. Dodávky výrobkov Školského programu žiakom môžu byť realizované počas celého školského roka. Frekvencia dodávok závisí od pridelenej výšky pomoci pre dodávateľa. Výrobky Školského programu môžu byť podávané deťom v rámci desiaty, obedu alebo olovrantu. Výrobky Školského programu sa môžu distribuovať aj prostredníctvom automatov. Pri distribúcii výrobkov Školského programu prostredníctvom automatov je potrebné dodržať podmienku jedna porcia na žiaka a deň. V prípade, ak sa výrobky dodávajú žiakom spolu s jedlami poskytovanými v zariadení školského stravovania, je povinnosť zverejniť informáciu o distribuovaných výrobkoch Školského programu v jedálnom lístku, ako aj na mieste výdaja.
Hodnotenie a spätná väzba
V predškolskom vzdelávaní deti nie sú klasifikované, ani iným spôsobom hodnotené. Hodnotiacim kritériom je dosiahnutie špecifických cieľov v jednotlivých oblastiach rozvoja, kompetencií detí primeraných podľa veku dieťaťa od začiatku dochádzky dieťaťa do MŠ, až do jej ukončenia pred vstupom do ZŠ, čo obnáša súhrn vedomostí, zručností, návykov a úroveň sociálnych predpokladov dieťaťa. Tento vývoj je individuálny a závisí od mnohých činiteľov - vonkajších a vnútorných faktorov ku koncu dochádzky do MŠ, ktorý nazývame školská zrelosť ako predpoklad úspešného zaškolenia. Súčasťou hodnotenia je adaptačný proces v skupine a kolektíve v súčinnosti s pedagogickou diagnostikou.
Metódy a prostriedky hodnotenia aj sebahodnotenia vymedzujú cesty a spôsoby overovania dosahovania kompetencií a špecifických cieľov (výkonových štandardov). Používajú sa napríklad produkty detských výtvarných činností - výkresy, plošné a priestorové objekty, výsledky modelovania a pod. Konkrétne zameranie a formy hodnotenia detí sú vypracované v ročnom pláne vnútornej kontroly školy vypracovanom v súlade s príslušnou legislatívou. Neodmysliteľnou súčasťou je povzbudzovanie dieťaťa do ďalšej práce, návod pre rodičov (poradenské činnosti), ako postupovať pri odstraňovaní nežiaducich prvkov a rezerv vo vývoji dieťaťa. Cieľom hodnotenia výchovy a vzdelávacích výsledkov bude poskytnúť rodičom spätnú väzbu o tom, ako dieťa zvládlo nároky, v čom je jeho silná stránka a v čom sú rezervy a aké sú jeho pokroky.
Pedagogické diagnostikovanie napomáha rozvíjaniu základných kompetencií dieťaťa predškolského veku. Zistenia z pedagogického pozorovania sa zaznamenávajú do diagnostických hárkov. Okrem diagnostických hárkov si materské školy vedú aj záznamy o aktuálnych vzdelávacích výsledkoch, pokrokoch a individuálnych vzdelávacích potrebách detí, poznámky k vlastnému pedagogickému pôsobeniu, obľúbených/preferovaných činnostiach dieťaťa a pod. Učitelia pri hodnotení vzdelávacích výsledkov využívajú priame pedagogické pozorovanie.
Personálne a priestorové podmienky
Materská škola má kvalifikovaných pedagógov. Dôležitá je priebežná motivácia učiteliek k vzdelávaniu sa jasným vymedzením profesijného statusu a identity uč. Priestorové podmienky zodpovedajú príslušným normám a zahŕňajú priestory ako sociálne zariadenie, kuchyňa, šatne, triedy a jedálne. Školský dvor je priestranný, rozdelený na dve časti, v každej z nich sa nachádza pieskovisko pre deti so šmýkačkou. V celom areáli je veľa zelene - kríky a stromy.
Materská škola je vybavená odbornou a detskou literatúrou, ktorú neustále dopĺňame materiálmi schválenými MŠVVaŠ SR. Je vybavená učebnými pomôckami, hračkami, telovýchovným náradím, náčiním. Škola má dostatok funkčnej didaktickej techniky, IKT, audiovizuálnej techniky (napr. detský počítač, tlačiareň, interaktívna tabuľa, prehrávač, notebook).
Bezpečnosť a ochrana zdravia
Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Podľa príslušných predpisov za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na predprimárne vzdelávanie zodpovedá riaditeľ. Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi alebo ním splnomocnenej osobe. Za bezpečnosť detí počas krúžkovej činnosti zodpovedá učiteľ, pokiaľ sa na tejto aktivite osobne zúčastňuje. Ak krúžkovú činnosť vykonáva so súhlasom zákonných zástupcov lektor, za bezpečnosť detí zodpovedá lektor.
Školský vzdelávací program je vypracovaný v súlade s Národným programom prevencie obezity, s Národným programom duševného zdravia a v súlade so zachovávaním ľudských práv v rezorte školstva. Usporiadanie denných činností zabezpečuje vyvážené striedanie činností a vytvára časový priestor na hru a učenie sa dieťaťa. Materská škola denne zabezpečuje pre deti pitný režim, je voľne dostupný v triedach. Stravovanie detí má pevne stanovený čas. Materská škola vedie evidenciu úrazov detí.
Povinné predprimárne vzdelávanie a zápis do MŠ
Materská škola bude definitívne povinná pre všetky deti od piatich rokov veku. Predprimárne vzdelávanie bude po prvý raz povinné pre deti, ktoré do 31. augusta 2021 dovŕšia päť rokov svojho veku a budú mať jeden rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Na financovanie vzdelávania 5-ročných detí vyčlení ministerstvo školstva zvýšený finančný príspevok. Od budúceho roku vzrastie z objemu 15-percent na 43,75-percent životného minima, pripadajúceho na jedno nezaopatrené dieťa.
Už teraz počet vytvorených miest v materských školách pre deti od troch do šesť rokov je 180-tisíc a máme na Slovensku približne 180-tisíc detí vo veku od troch do šesť rokov, takže už máme tú kapacitu v absolútnych číslach naplnenú a musia sa dobudovať kapacity tam, kde je príliš veľký dopyt rodičov. V prípade, že kapacita štátnej siete materských škôl v niektorých lokalitách Slovenska nebude ani napriek novým zariadeniam stačiť, rodič bude môcť vzdelávať dieťa aj v individuálnej forme, napríklad doma alebo v alternatívnej neštátnej škôlke. Ministerstvo ďalej v zákone dodatočne upraví, aby dieťa v prípade nedostatku miesta v spádovej materskej škole v mieste jeho bydliska malo možnosť chodiť do materskej školy v niektorej z najbližších obcí.
Podľa školského zákona sa na predprimárne vzdelávanie prijíma dieťa od troch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné - päťročné. V praxi môžu rodičia naraziť na kapacitné možnosti škôlky. Kým v niektorých mestách býva problém umiestniť štvorročné deti do MŠ najbližšie k trvalému bydlisku. Niekde, naopak, berú aj dvojročné deti, pretože majú dostatok voľných miest.
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku. Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov). Dokladom o získanom stupni vzdelania je Osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
Kedy je vhodný čas umiestniť dieťa do škôlky a s tým súvisiace otázky
Za najideálnejší vek nástupu z vývojového hľadiska je považovaný tretí rok života dieťaťa, ale je to individuálne. O nástupe dieťaťa do materskej školy by sa malo uvažovať v čase, keď dieťa začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov (nie len rodičia) a túžia objavovať. Prostredie materskej školy je obrovským zdrojom inšpirácie pre nové poznanie, objavovanie a komplexný rozvoj dieťaťa.
Väčšinou sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa pre škôlku. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní, a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí samostatnú osobnosť. Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.
Predškolská príprava v našej škôlke
Aj keď ste na materskej dovolenke, dieťa by malo ísť do škôlky aspoň v poslednom predškolskom ročníku vo veku 5 až 6 rokov, aby si zlepšilo jemnú a hrubú motoriku, aby sa socializovalo, naučilo sa komunikovať s druhými cudzími ľuďmi, so svojimi rovesníkmi, naučilo sa preložiť splnenie svojich želaní na neskôr. To je príprava nielen do školy, ale aj na život. Ak ste doma s mladším súrodencom, stačí dať dieťa do škôlky na dopoludnie. Aj dieťa s chronickou chorobou by posledný rok pred vstupom do školy malo minimálne štyri hodiny navštevovať škôlku, samozrejme, so súhlasom ošetrujúceho lekára.
Výber škôlky je veľmi dôležitý a rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktorých splnenie budú od škôlky očakávať. Mnohokrát si rodičia vyberajú najbližšiu škôlku. Nepochybne, organizácia vodenia dieťaťa do škôlky a vyberania z nej je dôležitým kritériom, nemalo by však byť jediným. Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, v podobe výučby cudzieho jazyka, hudobného, tanečného, alebo dramatického krúžku. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach. Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať profesionálny vzdelávací program a prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Napokon, vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou a vás aj premyslenou koncepciou výchovy a vzdelávania. Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané.
Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Samozrejme, nie vždy to je možné. Pokiaľ nechce chodiť dieťa do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo. Je potrebné pomôcť dieťaťu aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou vám chce v istej chvíli okrem iného povedať, že vás má rád. Ak však raz už dieťa dáte do škôlky a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte! Pokiaľ by sa však vyskytli akékoľvek prejavy spojené s rannou nevoľnosťou či vracaním, nočné nepokojné sny až nočné desy, dieťa by začalo mať problémy s rozprávaním či zajakávaním - porozmýšľajte o iných možnostiach, príp. sa poraďte s odborníkom.
Starostlivosť o deti v škôlke
Sú deti, ktoré potrebujú len dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútavať od tých najbližších osôb. Je potrebné komunikovať s učiteľkou, ktorá najlepšie vie odhadnúť, či ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rodičov, a po ich odchode sa dostane do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa, ktorý môže trvať niekoľko dní, no aj týždňov, spravidla sa však napokon vytratí.
Neviete kam s deťmi?
Vaše deti už nebavia detské kútiky v nákupných centrách a reštauráciách? Hľadáte pre svoje deti aktívnu zábavu a vzdelávanie? Naša škôlka Babyfun v Bratislave 2, Podunajské Biskupice je ideálnym riešením pre Vaše dieťa a ponúka detským návštevníkom nekonečné množstvo zábavy, hier, radosti, lásky, vzdelávania a odborného, tvorivého, podnetného a profesionálneho prístupu.
Nástup detí do škôlky
Deti nastupujú do škôlky väčšinou v septembri. Toto obdobie je spojené s nástupom ako starších detí, tak aj mladších a úplne nových, a to je aj obdobie najväčších adaptačných problémov. Veľakrát sa stáva, že dieťa, hoci je pomerne dobre pripravené na škôlku a má s ňou skúsenosť aj z minulosti, podľahne plaču iných detí a pridá sa k nim. Je preto veľmi dôležité, či škôlka má vypracovaný adaptačný plán pre deti, ktoré ťažšie zvládajú zmenu a odlúčenie od rodiča.
Čím pokojnejší je rodič, tým prirodzenejšie a pokojnejšie celú situáciu vníma dieťa. Majte však na pamäti, že deti si viac všímajú neverbálne signály ako slová. Ak ho teda upokojujete výrokmi typu: „Neboj sa, to nič nie je, jednoducho pôjdeš do škôlky ako všetci ostatní“, ale tvárite sa pri tom vydesene, je pravdepodobné, že dieťa bude škôlku zo začiatku považovať za niečo strašné. V žiadnom prípade sa však dieťaťu škôlkou ani učiteľkami nevyhrážajte. Veta typu: „Ja to poviem pani učiteľke!“ je spoľahlivá cesta, ako dieťa od škôlky odradiť. Rovnako ako vyhrážanie v zmysle: „Len počkaj, pôjdeš do škôlky a tam ťa už naučia poslúchať!" Dieťa si nesmie myslieť, že ide do škôlky za trest a že sa tam k nemu budú správať inak ako doma.
Zo začiatku je vhodné nechať dieťa v škôlke napríklad iba dopoludnie a až neskôr pridať aj spánok a popoludňajší program. Keď sa dieťa zžije so svojimi vrstovníkmi, často potom samo požaduje, aby s nimi mohlo byť dlhšie.
Prečo dieťa nechce chodiť do škôlky?
Dôvodov, prečo dieťa nechce ísť do škôlky, je mnoho a veľmi často odrážajú jeho doterajší vývoj v rodine. Ak je zvyknuté iba na matku, bude mať s adaptáciou pravdepodobne problémy. Akonáhle mu mama ustupuje tým, že raz ho do škôlky pošle a inokedy nie, celú situáciu tým len zhoršuje. Ďalším z dôvodov môže byť žiarlivosť na čerstvo narodeného súrodenca. Dieťa do škôlky nechce ísť, pretože sa tam cíti odložené v prospech mladšieho súrodenca.
Rodičia by mali na svojich rozhodnutiach dôsledne trvať, režim a pravidelnosť sú nevyhnutné. Rešpektovať detské pocity a mať pre ne pochopenie je nesmierne dôležité, to však neznamená, že budete ustupovať zo svojich požiadaviek. Teda, samozrejme, v prípade, že nie sú prehnané, a to pobyt v škôlke rozhodne nie je. Vytvorte si ku škôlke dôveru. Prirodzene, nie je nutné, aby sa vám všetko páčilo, a každý rodič má právo ozvať sa, nič však netreba preháňať. Pre dieťa je cenné práve to, že sa zoznamuje s iným prostredím a novými pravidlami. To, čo sa naučí vo vzťahu ku škôlke, zúročí neskôr v škole. To najdôležitejšie, čo môže škôlka dieťaťu ponúknuť, je sociálne prostredie, v ktorom sa dieťa postupne učí fungovať a žiť, rešpektovať potreby druhých a nadväzovať priateľské vzťahy. Vzhľadom na jeho útly vek to rozhodne bohato stačí.
Dnešné deti sa hrajú omnoho menej. Prečo je to tak a čo môžeme zmeniť?
Byť dnes rodičom je asi náročnejšie ako bolo kedykoľvek predtým. Naháňamesa medzi rodinami a kariérami a v snahe, aby naše detio nič neprišli, dávame ich na mnohé mimoškolské aktivity. Ich časv škole, ale aj po návrate domov, je často už od materskej školy presnenaplánovaný.
To, čo dnes podľa mnohých psychológov chýba a odráža sa na zdravom prospievanídetí, je však práve voľná, nikým neriadená, hra detí vonku. Je základomzdravého vývoja, no už od materskej školy sa postupne začína vytrácaťv dôsledku nášho uponáhľaného životného štýlu a povinností, ktorémáme. Za posledné desaťročia sa čas hry u detí dramaticky znižuje a deťomunikajú možnosti spoznávať svet svojím vlastným spôsobom.
Nedostatok hry deťom ubližuje
Vedci, ktorí skúmali detský vývoj tvrdia, že prirodzená detská hra jekritickou aktivitou pri ich zdravom vývoji. Za posledných 50 rokov, čo sapriestor na voľnú detskú hru znižuje, narastajú rôzne psychické problémy detía poruchy ich správania. Stavy úzkosti, depresií, poruchy pozornosti, tovšetko je len časť z negatívnych dopadov týchto trendov. PsychologičkaAlice Miller, spoluautorka knihy Dráma obdareného dieťaťa tvrdí, že akje dieťa obmedzené iba na cielene orientované činnosti namiesto toho, aby saneplánovane hralo, ničíme jeho detský svet. Deti pre svoj zdravý vývoj voľnúhru potrebujú.
Aj psychológ Peter Gray vo svojej knihe Free to learn opísal, ženárast mentálnych problémov detí je spôsobený práve stratou detskej slobody.„Ak milujeme naše deti a chceme, aby prospievali, musíme im dať viac času apríležitostí na hranie, nie menej,“ píše Gray.
Deti dnes skoro prichádzajú o obyčajnú slobodnú hru, kde je dieťav jednu chvíľu superhrdinom a v okamihu zase závodným autom McQueenom. Hru, kde sa fantázii medze nekladú a každý rešpektuje, že jev nej všetko možné. Je v nej sloboda, žiadny cieľ a obrovskáradosť z nej. Dieťa je do nej vtiahnuté celou svojou mysľoua neexistuje žiadna vonkajšia motivácia, aby túto činnosť dieťavykonávalo. Všetko závisí iba od neho.
Peter Gray si myslí, že deti, ktoré nemajú dostatok času na hrua socializáciu s ňou spojenú, nerozvíjajú dostatočne ani svojuempatiu. Nárast narcizmu v spoločnosti je tak možno tiež dôsledkom toho,že deti nezažívajú dostatočne veľa situácií, kde môžu emocionálne rásť. Školaim tento priestor nedáva, pretože má minimálne prestávky a počas hodiny súaktivity prísne riadené. Toto prostredie podporuje súťaživosť a niespoluprácu. Deti tu nemôžu slobodne s aktivitou skončiť, keď druhý zlyhávav rešpektovaní ich potrieb a prianí.
Vo fínskych školách sa trendu prispôsobili
Nie je pochýb, že voľná hra je dôležitá pre zdravý psychický vývoj detí,ale má veľký význam aj pri ich samotnom učení. Aj školy by pretomali flexibilnejšie reagovať na to, ako sa mení naša spoločnosť a viacspolupracovať s psychológmi a počúvať, ako by sa mal vzdelávacíproces meniť, aby sa deti dokázali učiť a chodiť do školy rady.
Portál Atlantic priniesol článoko tom, ako je hra vo fínskych školách začlenená do každodenného vyučovania.Vo Fínsku sa považuje voľná hra za najdôležitejšieho pomocníka, aby sa dieťamohlo učiť. Dieťa, ktoré vám totiž sedí na hodine, mrví sa a je duchomneprítomné, tam nie je nič platné. Ani sebe, ani učiteľovi. Každých 45 minútinštrukcií dostávajú fínske deti 15 minúť voľno, aby mohli ísť von a hraťsa so svojimi spolužiakmi. Učitelia tu zistili, že po týchto prestávkach sa ichžiaci na hodinách omnoho viac sústredia.
Na fínskych štátnych školách boli rozbehnuté viaceré experimenty, ktorémali skúmať, vzťah medzi časom oddychu a schopnosťou detí sústrediť sa.Zistili, že ak sa napríklad hodina natiahla, pozornosť detí klesala.Deti vo Fínsku počas zimy chodia von alebo môžu zostať dnu. Podstatné je,že počas svojho voľného času cez prestávku sa hrajú tak, ako chcú.
Mnohé školy dnes idú presne opačným trendom a znižujú čas prestávoka hodín telesnej výchovy, aby stihli prebrať predpísané množstvo učiva. Akvšak deti nebudú mať dostatok voľnej hry a pohybu, bude to mať psychologické,ale aj vzdelávacie následky. Školy zvyšujú stále svoje požiadavkya deti už nemajú možnosti na voľnú hru ani vo svojom voľnom čase po škole.Šplhanie po stromoch, skákanie po kalužiach či zábavné bezcieľne kotúľanie sadole kopcom už deťom nič nehovorí. Navyše je tu strach rodičov o svojedeti alebo pevný program mimoškolských aktivít, ktoré deti po škole majú.Vo Fínsku sú naopak poobedia po škole vyhradené vyslovene na športovanie,zábavu a socializáciu detí. Domáce úlohy fínske deti robiť nemusia, pretože tu veria, že„deti by mali mať čas byť deťmi.“
Obyčajné objavovanie sveta
Valerie Straus vo svojom článku o nepozornosti detí píše: „Vrtenie saa nepozornosť detí v triedach je skutočný problém. Je silnýmindikátorom toho, že deti nemajú počas dňa dosť pohybu. Musíme tento problémnapraviť. Čas prestávok sa musí predĺžiť a deti by sa mali hrať hneď, akoprídu zo školy domov. Dvadsať minút denne nie je dosť! Potrebujú hodiny hryvonku, aby si správne nastavili systém vnímania a zvýšili oveľa viac svojesústredenie a učenie v triede.“
Gray upozorňuje na to, že sa na detskú hru pozeráme zle. V školevidíme buď hru alebo učenie. Dve odlišné veci. Hru vnímame len ako prestávkumedzi učením, akýsi čas na oddych. To ale nie je úplne správny pohľad. „Hrasamotná je učenie. Počas hry sa deti učia tie najdôležitejšie životnélekcie, ktoré sa v škole naučiť nemôžu. Aby sa ich naučili, musia sa mnohohrať. Mnoho a mnoho bez vstupovania dospelých,“ vysvetľuje Gray.
Ako môžeme ako rodičia pomôcť?
1) Nebuďte „helikoptérovými rodičmi“
Nebuďte rodičmi, ktorí sa neustále vznášajú nad dieťaťom a kontrolujúvšetky jeho činnosti alebo prehnane dozerajú na to, aby sa mu nič nestalo.Väčšina z nás má ochranársky pud v sebe veľmi silný a aj pretodnešné deti nevedia vyliezť na strom alebo sa boja skočiť z preliezky. Nášstrach prenášame na ne a oberáme ich často o to, aby skúšali novéveci a nebáli sa.
Dovoľte deťom riskovať. To, že sa snažíme byť deťom neustálenablízku a mať ich pod dohľadom spôsobuje, že sa omnoho menej hýbu. Podľavedca Tima Gilla sú dnešné deti priveľmi chránené pred vonkajším svetoma to im neskôr v dospelosti spôsobuje ťažkosti popasovať sas problémami vo svete dospelých.
2) Plánujte neplánované hranie
Deti by nemali mať iba pevne naplánované aktivity. Mali by mať v rámcidňa aj čas, kedy sa proste budú nudiť a v tej chvíli vsadia na svojufantáziu a vymyslia hru, ktorá ich pohltí. Nájdu nových priateľova spoznajú reakcie iných detí, s ktorými sa budú musieť vyrovnaťa pochopiť, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, ako by sa veci okolonás mali diať.
3) Nechajte deti splývať s prírodou
Choďte s deťmi každý deň von, alebo im zabezpečte tento pobyt vonkucez školu či starých rodičov. Podľa nedávnej rozsiahlej štúdie sú dnešné deti vonku menej ako väzni vo väzenís najvyšším stupňom stráženia.
Povzbuďte deti, aby vymýšľali svoje vlastné hry, aby v prírodenezabúdali využívať všetko okolo seba ako kamienky, listy, konáre či vodu.Povzbuďte ich cítiť slobodu a užívať si ju.
Aj takto môže vyzerať číra radosť z obyčajného objavovania sveta okolo násbez toho, aby sme mali strach, že si ušpiníme krásne nové topánočky alebozamokríme nohavice.
Čo všetko podľa psychológov hra deťom prináša?
Podporuje kreativitu a predstavivosť, riešenie problémov a zvyšuje IQ, podporuje emocionálny a sociálny rozvoj dieťaťa
Podporuje vnímanie seba a vnímanie miesta a umožňuje im rozpoznávať ich nezávislosť a vzájomnú previazanosť s prostredím. Obzvlášť vo vonkajšom prostredí sa pri hre umocňuje emocionálny a morálny rozvoj.