Rozvod manželstva je pre zúčastnených strán vždy náročnou situáciou, ktorá sa ešte viac komplikuje prítomnosťou maloletých detí. V takom prípade súd rozhoduje nielen o zverení dieťaťa do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom, čo predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom. S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom. Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“
Právny rámec a princípy
Rodinné právo upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť. Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí, ktorý je veľmi významným faktorom vyplývajúcim z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa tohto dohovoru musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.
Článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti patria zo zákona každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú). Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičia sú povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Väčšina týchto práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) trvá do okamihu, kým dieťa dosiahne plnoletosť. Vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu.
Rodinné právo: Pozastavenie rodičovských práv
Typy starostlivosti o dieťa po rozvode
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
1. Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
2. Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť sa stala súčasťou nášho právneho poriadku 01.07.2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Znova je najdôležitejším faktom záujem maloletého dieťaťa. Rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné aby táto dohoda bola schválená súdom. Súd v takom prípade určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa. Striedavá starostlivosť je však možná len ak rodičia vedia komunikovať, bývajú v rozumnej vzdialenosti a dieťa to zvláda (vek, škola, režim).
Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa škôlo-povinné. Čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním.
Tu je tabuľka, ktorá sumarizuje hlavné rozdiely medzi jednotlivými typmi starostlivosti:
| Typ starostlivosti | Charakteristika | Rozhodovanie súdu | Komunikácia rodičov | Vhodnosť |
|---|---|---|---|---|
| Osobná starostlivosť jedného rodiča | Dieťa zverené jednému rodičovi, druhý rodič má právo na styk a povinnosť platiť výživné. | Súd určí, ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani striedavú starostlivosť. | Môže byť minimálna, ak sa rodičia nedohodnú na styku. | Častá forma, najmä ak jeden rodič nemôže zabezpečiť komplexnú starostlivosť. |
| Striedavá osobná starostlivosť | Dieťa trávi porovnateľný čas u oboch rodičov v určených intervaloch. | Súd môže zveriť, ak sú obaja rodičia spôsobilí a majú záujem, a ak to je v záujme dieťaťa. Dohodu rodičov súd schvaľuje. | Nevyhnutná dobrá komunikácia a schopnosť dohody. | Vhodná pre rodičov s dobrou komunikáciou a primeranou vzdialenosťou bydlísk. |
| Spoločná osobná starostlivosť | Rodičia sa dohodnú na režime starostlivosti, ktorý fungoval už pred rozvodom. Súd neurčuje presné intervaly. | Súd zasahuje minimálne, dohodu rodičov schvaľuje. | Nevyhnutná výborná komunikácia a schopnosť dohodnúť sa bez súdneho zásahu. | Nový model, pre rodičov, ktorí dokážu zachovať predrozvodový režim starostlivosti. |
3. Osobná starostlivosť jedného rodiča
Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať. Hoci spravidla je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, nie je to pravidlo.
4. Výnimočne - zverenie inej osobe
Ak rodičia nie sú schopní starostlivosti (napr. vážne finančné, zdravotné či osobné problémy), súd môže dieťa zveriť napríklad starým rodičom.
Čo súd pri rozhodovaní sleduje?
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Súd pri rozhodovaní o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak vždy rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd neskúma, kto má „pravdu“, ale: kto sa vie o dieťa reálne postarať, kto zabezpečí stabilné a pokojné prostredie, aký je vzťah dieťaťa k rodičom. Príjem rodiča nie je rozhodujúci faktor. Názor dieťaťa je dôležitý, ale nie rozhodujúci.
Vyživovacia povinnosť
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Dohoda rodičov a mediácia
Rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. V takom prípade súd na pojednávaní schváli rodičovskú dohodu. Ak sa rodičia dohodnúť chcú, ale úplne sa im to nedarí, môžu vyskúšať mediáciu. Mediátor im pomôže prejsť celým procesom, tak, aby bol čo najmenej bolestivý, nielen pre rodičov, ale najmä pre deti. Ak sa rodičia nedohodnú sami, súd upraví rodičovské práva a povinnosti, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote. Preto je nevyhnutné, aby sa rodičia na takýchto podstatných veciach dohodli. Ak by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona o rodine.
Sťahovanie s dieťaťom
Presťahovanie s maloletým dieťaťom v rámci územia SR zákon o rodine výslovne neupravuje. Čo však explicitne uvádza, je, že o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa majú rodičia maloletého dieťaťa dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne súd na návrh jedného z nich. Ak s odsťahovaním a s tým, že vezmete so sebou aj vaše maloleté dieťa, manželka súhlasí, potom v tom nie je problém. Manželka však v takomto prípade má právo na styk s dieťaťom. Ak sa na ňom viete s manželkou dohodnúť, je to v poriadku. Problém by vznikol, ak by ste sa dohodnúť nevedeli, potom viete predmetné vyriešiť do času, kým nebude rozvedený, tak, že podáte na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým môžete žiadať zveriť maloleté dieťa vám do výlučnej starostlivosti, s tým, že vašej manželke bude umožnené sa s vaším dieťaťom stýkať. Súd by však v takomto prípade rozhodoval aj o povinnosti platiť výživné na maloletého.