Komplexná starostlivosť o deti matiek závislých od drog

Starostlivosť o deti matiek závislých od drog predstavuje komplexnú problematiku s rozsiahlymi dôsledkami pre vývoj dieťaťa. Tieto deti sú vystavené zvýšenému riziku zdravotných, psychických a sociálnych problémov. Štúdie sa zaoberajú rôznymi aspektmi tejto problematiky, od vplyvu prenatálnej expozície drogám až po efektívnosť intervencií zameraných na podporu detí a ich rodín.

Vplyv prenatálnej expozície drogám

Deti narkomaniek sú často vystavené drogám už počas prenatálneho vývoja. Táto expozícia môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám, ako je nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod a fetálny alkoholový syndróm (FAS).

Okrem toho, prenatálna expozícia drogám môže ovplyvniť vývoj mozgu dieťaťa, čo môže viesť k poruchám učenia, problémom so správaním a iným neurologickým problémom. V kontexte prenatálnej expozície drogám je dôležité spomenúť aj SIDS (Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa), ktorý sa častejšie vyskytuje u detí matiek, ktoré počas tehotenstva fajčili alebo užívali drogy. SIDS je definovaný ako náhla a vzhľadom na predchádzajúci stav neočakávaná smrť dojčaťa, u ktorého sa nepodarí ani pri pitve nájsť príčinu smrti.

Psychologické a sociálne dôsledky

Okrem zdravotných problémov, deti narkomaniek čelia aj zvýšenému riziku psychologických a sociálnych problémov. Vyrastajú v prostredí, ktoré je často nestabilné, chaotické a plné stresu. Rodičia závislí od drog môžu byť neschopní poskytnúť deťom adekvátnu starostlivosť, lásku a podporu. To môže viesť k problémom s pripútaním, emocionálnym problémom a poruchám správania. Štúdie ukazujú, že deti vyrastajúce v patologickom prostredí, kde je prítomná závislosť, majú často menej vyvinuté niektoré zóny mozgu.

Intervencie a podpora

Na podporu detí narkomaniek existuje množstvo intervencií a programov. Tieto programy sa zameriavajú na rôzne aspekty, ako je liečba závislosti rodičov, podpora rodičovských zručností, poskytovanie bezpečného a stabilného prostredia pre deti a zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Dôležitou súčasťou intervencií je aj práca s emocionálnymi problémami detí a pomoc pri spracovaní traumy. Terapeutické prístupy, ako je dramaterapia a muzikoterapia, môžu byť veľmi účinné pri zlepšovaní emocionálneho stavu detí a rozvoji sociálnych zručností.

Príkladom úspešnej intervencie je využitie multisenzorických miestností, ako je Snoezelen. Tieto miestnosti ponúkajú deťom bezpečné a stimulujúce prostredie, kde môžu relaxovať, rozvíjať svoje zmysly a učiť sa nové zručnosti. Snoezelen sa ukázal ako účinný nástroj pri práci s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím, poruchami pozornosti a problémami so správaním.

Detský domov Svetluška: Príklad dobrej praxe

Detský domov Svetluška v Banskej Bystrici je príkladom zariadenia, ktoré sa aktívne venuje starostlivosti o deti s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia, vrátane detí narkomaniek. V zariadení využívajú multisenzorické miestnosti Snoezelen, ktoré pomáhajú nadviazať emocionálny kontakt s deťmi a prehĺbiť vplyv iných intervencií.

V Detskom domove Svetluška majú k dispozícii bielu miestnosť, farebný Snoezelen a vodný Snoezelen. V bielej miestnosti sa zameriavajú na relaxáciu, uvoľnenie a stimuláciu. Farebný Snoezelen plní funkciu telocvične a zároveň obsahuje prvky Snoezelenu. Pracovníci Detského domova Svetluška zdôrazňujú, že Snoezelen sa najčastejšie využíva u detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ale prístup do miestností majú všetky deti. Snoezelen sa využíva na nácvik nového správania, rozvoj sociálnych zručností, sublimáciu negatívneho napätia, stresu a hnevu.

Výzvy a odporúčania

Starostlivosť o deti narkomaniek je náročná a vyžaduje si komplexný prístup. V kontexte psychických porúch u detí je dôležité brať do úvahy vplyv genetiky a prostredia. Častokrát nie je jednoznačné, či sú psychické poruchy spôsobené genetickými faktormi alebo zlým vývojom v prostredí. Je dôležité si uvedomiť, že chorý rodič len ťažko vychová bezproblémové dieťa, pretože dieťa sa nachádza v patologickom prostredí. Preto je dôležité zamerať sa na podporu rodičov a zabezpečenie bezpečného a stabilného prostredia pre deti.

Úloha rodiny v prevencii a riešení závislosti

Nezastupiteľné miesto v protidrogovej prevencii má okrem školy, aj rodina. V rodine, od útleho veku - vo vzťahu k matke má dieťa zažiť dostatok pocitu bezpečia a dôvery tak, aby bolo schopné prežívať dôveru v iných ľudí, klásť základy sebadôvery. Vo vzťahu k otcovi sa má dieťa postupnými krokmi vyrovnať s autoritou, má sa naučiť narábať s výbojnosťou, klásť základy vzťahu k opačnému pohlaviu. Prostredníctvom vzťahov k súrodencom sa dieťa učí schopnosti presadiť sa a byť pomáhajúci, schopný súcitu, kooperovať, vyrovnať sa s rivalitou, osvojiť si sociálne zručnosti. Na mladšie dieťa najviac vplýva rodina a prostredie blízke rodine. Na žiaka v školskom a v adolescentnom veku vplýva okrem rodiny škola, rovesnícka skupina a prostredie, v ktorom trávi voľný čas. Vo vývinových obdobiach, ktorými dieťa prechádza, sa mení miera vplyvu uvedených vzťahov, aj miera rôznych rizikových faktorov, s ktorými prichádza do kontaktu a ktoré sa môžu podieľať na vzniku drogových závislostí.

Zdravé sebavedomie pomôže dieťaťu odmietať cigarety, alkohol a iné drogy a bude mu v živote užitočné aj inak. Dôležité je hovoriť o drogách pravdu, že s mariškou je síce veselo, ale za tú veselosť sa platí, že po čase si človek nevie spomenúť ani na svoje meno a priezvisko, že má roztrieštenú pamäť a koncentráciu, trhané a nesúvislé vyjadrovanie. Nezabudnite, že prvé experimenty detí s drogou začínajú okolo siedmej triedy základnej školy a najrizikovejšie je obdobie strednej školy. V rámci prevencie nepomáha ukazovať hrôzostrašné fotografie zdrogovaných ľudí, deti ich videli stovky. Ich skúsenosť s drogou je úplne iná - príjemné pocity a uvoľnenosť, žiadne odpudzujúce absťáky. Zbytočné sú i výchovné kázne, ak ich naviac prednášate s cigaretou v jednej a s pohárikom alkoholu v druhej ruke. Prevencia sa začína už od bábätka. Tým, ako dieťa naučíme, aby sa malo rado, aby sa vyvarovalo vecí, ktoré mu môžu ublížiť a aby vedelo byť prirodzene šťastné. Drogy sú totiž často náhradou za chýbajúci pocit spokojnosti.

Nepodliehajte panike ani vtedy, ak už má vaše dieťa prvú skúsenosť s drogou za sebou. Závislosť od drog nevzniká z jedného dňa na druhý, má niekoľko fáz - od experimentovania, cez pravidelnú konzumáciu, až k postupnému rozvoju závislosti. Často sa však stáva, že rodič býva ten posledný, kto sa dozvie alebo si prizná, že jeho dieťa má problémy s drogou. Ak sa u vášho dieťaťa rozvinie závislosť, treba si uvedomiť základnú vec - závislosti sa musí zbaviť dieťa, ono musí chcieť, rodič za neho tento boj nevybojuje. Význam rodiny je pri prekonávaní závislosti od drog celkom zásadný. Rodina a rodičia predovšetkým sú dieťaťu vzorom ako v dobrom, tak aj v zlom. Ak si náš potomok zvykne, že sa večer bez televízie a piva neobíde, začne to pravdepodobne napodobňovať tiež. Podobne nie je dobrým príkladom užívanie liekov na každú bolesť hlavy. Dieťa prijme tieto vzorce správania za normálne, pretože iné stratégie poznať nebude. Jednou z najvýznamnejších úloh rodičov je ohrozenie drogou u svojho dieťaťa včas rozpoznať. Hlavne pokoj. Je to ťažké, ale vyplatí sa držať emócie na uzde. Hovorte. Zásadné pre rodičov je uvedomiť si, že na problém nie sú sami. Nedá sa odporučiť snažiť sa všetko skryť (napríklad s ohľadom na povesť rodiny). S citom. Rozhovor by sa mal odohrať v atmosfére pochopenia. Dieťa by nemalo mať pocit, že mu rodičia niečo zakazujú. Malo by pochopiť, že oň majú strach. Vyhľadajte pomoc.

Závislosť a jej faktory

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Príznaky závislosti zahŕňajú silnú túžbu - baženie (craving), ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke, odvykacie príznaky, rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy), zanedbávanie iných záujmov, pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom. K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní.

Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory (droga, osobnosť, podnet, prostredie). Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.

Liečba závislosti

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

Typy liečby:

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti. Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i. Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby:

• keď je poskytnutá včas
• keď pacient primerane spolupracuje
• keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
• kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie

Abstinencia a doliečovanie

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého:

1. priznať si, že som závislý/á. Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe. Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. nezatajovať liečbu. Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. dodržiavať podmienky doliečovania. Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. neobnovovať staré zvyky. Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich.
7. vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby. Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. dodržiavať správnu životosprávu. To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť. Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. pracovať aktívne na vlastnej osobnosti. Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie

Doliečovanie je nevyhnutou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov. Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klub abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk. V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia - abstinujúci závislí, príbuzní pacientov. Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných. Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.

Recidíva a baženie

Recidíva

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. Prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou. Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia. Subjektívne prejavy baženia zahŕňajú spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy, nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….) a nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…). Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia:

• vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť)
• uvedomiť si, že baženie trvá krátko
• rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im
• únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí
• úprava životného štýlu, skoré rozpoznanie baženia
• odvedenie pozornosti, správna psychohygiena a životospráva

Závislosť a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine závislého:

1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery. Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Kde hľadať pomoc

Ak rodič (zákonný zástupca) zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ambulantnú odbornú starostlivosť napr. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže pomôcť v prípadoch ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, neviete ho odtrhnúť od počítača, a to odlíšiť či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť. V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak rodič (zákonný zástupca) nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku (zoznam resocializačných stredísk nájdete TU), sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku. Po dobu pobytu v resocializačnom zariadení sa klient učí znovu žiť tak, aby svojím správaním nespôsoboval problémy sebe ani svojmu okoliu. Získava návyky, ktoré mu závislosť odbúrala. Hľadá cestu späť k ľuďom, ktorí žijú plnohodnotne, vzdelávajú sa, pracujú. Skrátka, sú nielen pre iných, ale aj pre seba užitoční. Tento proces je dlhodobý. Časovo sa dá odhadnúť na jeden a pol až dva roky. V období v resocializácii, kedy klient získava akýsi návod, ako s prehľadom riešiť rôzne situácie, ako sa stavať ku všetkému, čo ho môže stretnúť, je spolupráca s rodičmi nevyhnutná. Proces zahŕňa množstvo zmien v správaní, kde rodič, pokiaľ chce rozumieť všetkému, čo prežíva jeho dieťa, musí s ním byť v kontakte. Nie je zriedkavosťou, že správanie sa detí po dlhšom spolužití so závislosťou ich natoľko odklonilo od rodičov, až došlo k odcudzeniu.

tags: #starostlivost #o #deti #narkomaniek