Rakúsko, známe svojou vysokou kvalitou života a silným sociálnym zabezpečením, ponúka komplexný systém starostlivosti o deti a starších ľudí. Avšak, ako ukázala celosvetová pandémia COVID-19, tento systém čelí výzvam, najmä v oblasti dlhodobej starostlivosti o seniorov. Tento článok sa zameriava na podmienky a výzvy v oblasti starostlivosti o deti a seniorov v Rakúsku, s dôrazom na úlohu zahraničných opatrovateliek a dopady pandémie.
Rakúsky systém sociálneho zabezpečenia a starostlivosti
Rakúsko je známe svojim rozsiahlym a dobre fungujúcim systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňa zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a množstvo ďalších sociálnych dávok. Všetci zamestnanci v Rakúsku sú automaticky poistení v rámci povinného zdravotného poistenia, čo im zaručuje prístup k vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Rakúsky dôchodkový systém je považovaný za jeden z najlepších v Európe a zabezpečuje finančnú stabilitu aj po ukončení pracovnej kariéry.
Starostlivosť o deti
Rakúsko poskytuje rôzne formy podpory pre rodiny, vrátane prídavkov na deti, materskej a otcovskej dovolenky a ďalších rodinných dávok. Tieto benefity výrazne prispievajú k finančnej stabilite rodín a podporujú ich kvalitu života.
O malé deti sa starajú opatrovateľky a jasle. Vo väčšine väčších obcí sa nachádzajú materské školy. Opatrovateľky v jasliach sa starajú o deti do 2,5 alebo 3 rokov. Deti zvyčajne navštevujú materské školy od 2,5 alebo 3 rokov do maximálne 6 rokov.
Rakúsky vzdelávací systém je vysoko hodnotený a poskytuje široké možnosti pre osobný a profesionálny rozvoj.
Starostlivosť o starších ľudí
Rakúsko poskytuje vynikajúcu zdravotnú starostlivosť pre seniorov, vrátane špecializovaných zariadení a služieb, ktoré sú dostupné pre starších občanov. V Rakúsku je mnoho komunitných a sociálnych programov pre seniorov, ktoré podporujú aktívny a spoločenský život. Systém dlhodobej starostlivosti v Rakúsku ponúka viacero finančných mechanizmov, ktorými rodinám s finančnými nákladmi na starostlivosť o seniora či seniorku pomáha.
Základný model ponúka príspevok na starostlivosť (Pflegegeld) na základe zdravotného stavu seniora či seniorky, pričom rozoznáva sedem stupňov odkázanosti. Senior či seniorka alebo osoba oprávnená rozhodovať v ich mene sa môže rozhodnúť, ako budú tieto finančné prostriedky vynaložené - či na starostlivosť v inštitucionálnom zariadení, alebo opatrovanie v súkromí v podobe 24-hodinovej starostlivosti; s využitím charity, alebo trhových služieb; alebo sa o seniora či seniorku postará niekto z príbuzenstva. Zároveň sa rodiny môžu po splnení zákonom stanovených podmienok uchádzať aj o dávku na zamestnanie opatrovateľa či opatrovateľky vo výške 550 eur mesačne v prípade, že pracuje legálne na základe živnosti, alebo v dvojnásobnej výške, ak služby poskytuje na základe pracovnej zmluvy. Hoci ide o nezanedbateľnú čiastku, 24-hodinovú starostlivosť si z dôvodu potreby doplácať nemôže dovoliť každý.
Formy starostlivosti o seniorov v Rakúsku
Na prelome 19. a 20. storočia sa rakúska spoločnosť a i rodina ako forma ľudského spolužitia kontinuálne zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci.
Z tejto skutočnosti zákonite vyplynuli aj nutné reformy inštitúcií a starostlivosti v nich. Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere. Kvalifikovaný personál poskytuje zdravotnícke a ošetrovateľské služby.
Je možné aj doplnenie služieb podľa požiadaviek klienta o mobilné služby. To v praxi znamená, ak zariadenie nezamestnáva napríklad fyzioterapeuta alebo logopéda a klient má o tieto služby záujem, budú zabezpečené prostredníctvom mobilných ambulantných služieb.
- Seniorenrezidenz: Ponúka komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry podľa požiadaviek klientov a ich rodín. Tieto služby sa poskytujú s prihliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení tohto druhu má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá, ktoré vo veľkej miere využívajú i ľudia odkázaní na starostlivosť v preddôchodkovom veku, invalidní dôchodcovia a niekedy aj celkom mladí ľudia. Táto skutočnosť sa dá hodnotiť ako veľmi prospešná pre všetky vekové skupiny klientov, pomáha integrácii seniorov a obohacuje významne život všetkých. Ceny za pobyt a služby v týchto zariadeniach sa vypočítavajú podľa stupňa odkázanosti, podľa využívaných služieb a v závislosti od využívania dennej alebo pobytovej formy.
- Betreuteswohnung (Podporované bývanie): Zariadenia tohto druhu začali byť veľmi vyhľadávané v poslednom desaťročí, hlavne v súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi na prevádzku rodinných domov, bývanie, ceny energií. Je to vlastne typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, sami sa môžu starať o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Môžu sa aj rozhodnúť o využívaní plnej alebo polopenzie v stravovaní. Všetky požiadavky klient uvedie pri podávaní žiadosti a pri podpise zmluvy. Prevádzkovatelia spolupracujú aj s poskytovateľmi mobilných ambulantných služieb podľa požiadaviek klientov. Štandardná bytová jednotka v takomto zariadení sa skladá z jednej izby, kuchynského kútika a kúpeľne s WC, rozloha je od 30 do 40 štvorcových metrov. Cena bývania sa pohybuje pre manželský pár od 300 do 400 € mesačne ako paušálny poplatok, ku ktorému sa pripočítavajú spotrebované energie a využívané služby.
- Seniorenkliniken: Sú organizované a orientované vo svojej činnosti na cieľovú skupinu klientov s diagnózami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klientov. Pracuje v nich špeciálne vyškolený personál.
- Memorykliniken: Získavajú v ostatných rokoch veľmi vysokú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby.
- Gerontopsychiatrické kliniky: Vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre.
- Menopauseninstituten: Predstavujú prepojenie modelu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas. Vo svojej činnosti sú orientované na edukáciu klientiek a ich rodín.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že inštitúcií a zariadení pre seniorov je v Rakúsku veľmi veľa. Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov sa realizuje prostredníctvom ambulantnej geriatrickej starostlivosti v domácom prostredí. Štatistiky hovoria, že od r. 1991 do r. 2006 sa zvýšil počet prijímateľov týchto služieb o 21 %.
Mobilné služby a domáca starostlivosť
Domáca starostlivosť vo všetkých svojich formách má v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Po jeho zavedení sa veľmi rýchlo rozvinul trh pre poskytovateľov tohto druhu sociálnych služieb. Spolok tvorí rôzne programy, podľa ktorých pracuje. Garantuje vysokú odbornosť svojich členov, pracovníkov a dobrovoľníkov.
- Hauskrankenpflege (domáca starostlivosť o chorých): Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Má dlhoročnú tradíciu, bola založená v r. 1975. Zamestnáva kvalifikovaný personál, hlavne diplomované všeobecné sestry s praxou. Ponúka odbornú ošetrovateľskú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne podľa potreby.
- Essen und Rädern (stravovanie na zavolanie): Je sieť organizácií, ktoré ponúkajú mobilné služby stravovania. Dopyt po týchto službách má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu.
- 24 Stunden Betreuung (24-hodinová starostlivosť): Je organizácia s dlhoročnou tradíciou a je medzi obyvateľmi veľmi obľúbená. Poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí.
- Mobiler Hospicdienst (Mobilné hospicové služby): Cieľom mobilných hospicových služieb je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zachovanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty v snahe umožniť im kvalitný život až do konca. Poskytujú sociálne poradenstvo, opateru, komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, sprevádzanie pozostalých a tiež vybavovanie úradných vecí ohľadne pohrebu.
- Rufhilfe (pomoc na zavolanie): Je služba prevádzkovaná rakúskym Červeným krížom. Využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách, ako sú úrazy, pády starých ľudí, nezvládnuteľné situácie v domácnosti. Pracuje prostredníctvom telekomunikačných technológií, má svoje osobitné čísla aj pre nepočujúcich a pre ľudí s poruchami reči, títo majú možnosť odoslať SMS v núdzovej situácii.
Úloha zahraničných opatrovateliek
V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti v Rakúsku pracuje približne 60-tisíc opatrovateľov a opatrovateliek, prevažne na živnosť, z toho tvoria ženy 95 %, pričom väčšina z nich pochádza zo strednej a východnej Európy, najviac z Rumunska, Bulharska a Slovenska. V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti pracuje približne 20-tisíc opatrovateliek zo Slovenska. Slovenské opatrovateľky sú „usadené v mobilite“, pendlujú v dvojtýždenných turnusoch (zriedkavejšie v inom móde), prekonávajúc nezriedka aj stovky kilometrov bez úmyslu natrvalo usadiť sa v Rakúsku. 24-hodinová starostlivosť v Rakúsku v súčasnosti predstavuje dôležity pilier starostlivosti o seniorov a seniorky, ktorý aktívne využíva približne 33-tisíc rakúskych dôchodcov a dôchodkýň. Opatrovateľky zvyčajne žijú s opatrovanými osobami v spoločnej domácnosti.
Mnoho opatrovateliek si prácu v Rakúsku pochvaľuje vďaka dobrým finančným podmienkam. "Je to fakt super, že za 2 týždne zarobíš tolko, alebo aj viac, ako u nás zeny za mesiac." Opatrovateľky sa v pacientovej domácnosti striedajú v pravidelných 14 dňových intervaloch a ich doprava je zabezpečená agentúrou tam aj späť. Opatrovateľky majú počas svojho pobytu zabezpečené ubytovanie vo vlastnej izbe, internet a stravovanie v domácnosti pacienta. Výdavky na nákupy zabezpečuje taktiež hostiteľská rodina. Každá opatrovateľka má nárok na 2 hodiny voľna každý deň. Odmena pre opatrovateľku za 14 dňový pobyt sa pohybuje od 70 do 95 Euro/deň pre jedného pacienta, ak sú dvaja pacienti (manželský pár) od 85 do 130 Euro/deň.
Niektoré opatrovateľky zdôrazňujú, že nemčina sa dá najlepšie naučiť priamo v praxi. "Nemecky som sa ucila na ZS a aj na gympli, lenze to je nnic proti tomu, co sa naucite za 1 rok v zahranici...vo Wiedni som bola skoro cele dni pri telke, rodina so mnou stale hovorila, lae hlavne ta telka, velmi mi v jazyku pomohla." Predtým, ako sa opatrovateľka vydá do zahraničia, je vhodné absolvovať opatrovateľský kurz. "Myslim si, ze je dobre mayt aspon kurz, pretoze v kurze mas na konci skusky a musis si odrobit tyzden v domove dochodcov..povinne a tam sa naucis ako otocit, prebalit, umyt stareh i cloveka, ako polohovat a podobne." Od nového roku je to v Rakúsku podmienka.
V Rakúsku sú porušované práva našich opatrovateliek
Agentúry a sprostredkovanie práce
Mnoho opatrovateliek využíva služby agentúr, ktoré sprostredkúvajú prácu v Rakúsku. Agentúry zvyčajne zabezpečujú dopravu, ubytovanie a stravovanie. Tina1303 spomína, že jej agentúra zabezpečuje aj dopravu a prácu na dvojtýždňové turnusy, čo jej vyhovuje. "Idem cez kamosku, resp. cez agenturu, na ktoru mi ona dala kontakt... Ta agentura poskytuje aj dopravu takze pridu rovno po mna a aj ma po dvoch tyzdnoch dovezu. Paci sa mi ze si odrobim 2 tyzdne a 2 tyzdne budem doma."
Skúsené opatrovateľky však radia, aby si dali pozor na agentúry a neplatili nezmyselné sumy vopred. "Chcem poradit zaciatocnickam, aby neplatili nezmyselne sumy 'agenturam' za sprostedkovanie. A rozhodne nie na rok dopredu." Dodávajú, že teraz sa zvyčajne berie po skončení každého pobytu jednodenny plat za sprostredkovanie.
Existujú aj priame kontakty na rakúskych zamestnávateľov, ktoré môžu byť výhodnejšie. "Ak by mal niekto zaujem pracovat v Rakusku ako oper/ka mam kontakt na osobu neide o ziadnu slovensku agenturu ide priamo cez jedneho rakusana vyhodou je, ze ma zenu slovenku takze nieje prolem, pisat mozte po slovensky."
Významní sociálni pracovníci a modely starostlivosti
História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Položila teoretické základy sociálnej práce a vzdelávania v odbore. Sociálna práca ako veda sa vyvíjala v úzkom prepojení s pedagogikou a psychológiou, keďže tieto vedné disciplíny majú v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. V rakúskych médiách je sociálna práca v súčasnosti prezentovaná ako „job storočia“ alebo „job budúcnosti“, a to z viacerých dôvodov.
- Rosa Dworschak (1896 - 1990): Významná sociálna pracovníčka, ktorá sa od r. 1916 venovala výchovnému poradenstvu pre rodinu, prevencii zlyhávania výchovy a jej modernizácii.
- Ilse von Arlt (1876 - 1960): Patrí k priekopníkom sociálnej práce nielen v Rakúsku, ale vo väčšine nemecky hovoriacich krajín. Vo svojich prácach sa zaoberala otázkami chudoby, nezamestnanosti a vývojom sociálnej práce ako vedeckej profesie. Je autorkou prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V r. 1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule, organizovala ľudové kurzy pomoci.
- Profesor Erwin Böhm (1940): Iniciátor psychobiografického ošetrovateľského modelu re/aktivizačnej starostlivosti. Vo svojej práci zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe. „V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof. Böhma.“
Vplyv pandémie COVID-19
Celosvetová pandémia COVID-19 upriamila pozornosť nielen na krehkosť seniorskej populácie, na vážne nedostatky spojené so systémom starostlivosti o ňu, ale aj na rozsah, v akom je v súčasnosti západná Európa na transnacionálnej cirkulácii starostlivosti z menej rozvinutých častí únie (i mimo nej) závislá. V čase, keď sa celá Európa uzatvárala (marec - apríl 2020) s úmyslom spomaliť šírenie koronavírusu a chrániť zdravie obyvateľstva, boli práve pracovníčky a pracovníci z chudobnejších krajín únie tými, na prácu ktorých krajiny vyrokovali isté výnimky v mobilite. Po rozšírení ochorenia COVID-19 a zatvorení hraníc Rakúsko rokovalo vo veci výnimiek pre opatrovateľky v podobe koridorov starostlivosti - legálneho prechodu pracovnej sily z východnej Európy na západ - nakoľko protipandemické opatrenia vážne ohrozili systém dlhodobej starostlivosti závislý na mobilnej pracovnej sile.
Výzvy a problémy počas pandémie
Zavedenie prísnych protipandemických opatrení, predovšetkým v oblasti obmedzenia mobilít, malo na 24-hodinovú starostlivosť zásadný vplyv. Niektoré opatrovateľky ostali „uväznené“ v Rakúsku. Návrat domov na Slovensko by znamenal nemožnosť návratu do práce, výpadok príjmu a zároveň umiestnenie do povinnej 14-dňovej karantény, najskôr doma a neskôr po sprísnení opatrení v štátnom zariadení. Niektoré rakúske rodiny v obave pred výpadkom v opatere zaviedli motivačné opatrenia ako preplatenie povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a de facto zvýšenie príjmu, pokiaľ opatrovateľka v práci ostane aj po skončení riadneho turnusu (keď sa jej „striedačka“ na pracovisko vrátiť nemôže). V praxi to znamená aj to, že opatrovateľka v časoch koronakrízy nebude prítomná vo svojej rodine na Slovensku a nevedno dokedy sa nebude môcť vrátiť, nebude mať dostatočný čas na psychohygienu, na ktorú je zvyknutá, a podobne.
Mnohé opatrovateľky preto radšej z Rakúska na konci turnusu odišli do bezpečia svojich domovov a rodinám v Rakúsku vznikol vážny problém so starostlivosťou o zdravotne odkázaného seniora alebo seniorku. Iný vážny problém predstavuje povinná karanténa v štátnom zariadení na Slovensku, kde opatrovateľky musia povinne po príchode na Slovensko stráviť 14 dní, a to aj v prípade, že test na koronavírus podstúpili v Rakúsku a ten bol negatívny. Z tohto dôvodu sa konal na hraničnom priechode v Bergu i štrajk opatrovateliek. Ďalšia skupina opatrovateliek, naopak, „uviazla“ na Slovensku, hoci by boli ochotné do práce vycestovať aj napriek riziku nakazenia sa vírusom. Vyskytli sa aj prípady, keď pracovná agentúra rozviazala spoluprácu s opatrovateľkou, ktorá mala nastúpiť do novej rodiny, avšak z dôvodu zatvorenia hraníc nemohla.
Reakcie a opatrenia
Verejný a mediálny diskurz v Rakúsku odráža obavy z neudržateľnosti 24-hodinovej starostlivosti a istú paniku, že sa nebude mať o seniorov a seniorky kto postarať. Rakúsko postupne zaviedlo rôzne opatrenia zamerané nepriamo na riešenie ekonomických problémov spojených s koronakrízou. V prvej vlne opatrení krajina alokovala 100 miliónov eur na riešenie vznikajúcich problémov v oblasti dlhodobej starostlivosti. Z tohto balíka sa bude čerpať špeciálny finančný bonus vo výške 500 eur pre tie opatrovateľky, ktoré predĺžia svoje turnusy (zdvojnásobia alebo strojnásobia svoj pobyt), pričom tieto finančné prostriedky nebude povinné zdaňovať.
V kontexte krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, vzhľadom na silnú mocenskú asymetriu v tomto odvetví, znejú silnejšie hlasy hráčov ako sú vládne a štátne inštitúcie, pracovné agentúry či zamestnávateľské organizácie. Omnoho menej pozornosti sa venuje opatrovateľkám samotným, zabezpečeniu ochrany ich zdravia, výpadku príjmu, odstráneniu komplikácií spôsobených koronavírusom či zabezpečeniu dôstojných pracovných podmienok a bezpečia, keďže sú úplným základom pre tento systém.
Výzvy pre opatrovateľky a možné zlepšenia
Hlavným nedostatkom rakúskeho systému je nízka ochrana opatrovateliek. Neistota pracovných podmienok je paradoxne posilňovaná aj legálnou možnosťou vyjednávať okolnosti práce opatrovateľkami, ktoré v skutočnosti o svojich pracovných podmienkach nevyjednávajú a prijímajú podmienky zamestnávateľov aj pracovných agentúr. Práca na základe živnosti opatrovateľkám nevytvára prístup k nárokom a ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť. Pre opatrovateľky-živnostníčky neplatia ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti upravené kolektívnymi zmluvami, aké existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov). Rozdiely sú aj v miere sociálnej ochrany. Hoci po splnení podmienok sú opatrovateľky-živnostníčky oprávnené poberať prídavky na deti či dôchodok, nemajú nárok na platenú dovolenku či poistenie v nezamestnanosti.
Najnovší výskum Amnesty International hovorí o vykorisťovaní, rasizme, diskriminácii a sexuálnom obťažovaní. Šokujúco nízke mzdy, národnostná diskriminácia, nadmerne dlhý pracovný čas, zneužívanie, nedostatočné prestávky, chýbajúca náhrada príjmu počas práceneschopnosti. Taká je denno-denná realita slovenských žien v Rakúsku. Opatrovateľky síce pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby ale reálne nemajú na vyjednávanie výšky platu a pracovnej doby či úloh žiadny vplyv. Jednak pracujú pod dohľadom starších ľudí, o ktorých sa starajú, a ich rodín, na strane druhej ich nekompromisne sledujú agentúry, ktoré im prácu sprostredkovali.
Vyzývame rakúske štátne orgány, aby rozšírili záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času aj na tieto opatrovateľky mimo zamestnaneckého pomeru. Populácia krajín Európskej únie má čoraz väčší podiel starších ľudí, predpokladá sa, že do roku 2050 stúpne podiel ľudí v Európe starších ako 65 rokov o viac ako 40 %, z dnešných 91 miliónov na 130 miliónov.
