Edukácia telesne postihnutých: Komplexný prístup k inklúzii a rozvoju

Edukácia telesne postihnutých je jednou zo špeciálno-pedagogických špecializácií, ktorá sa zaoberá komplexným rozvojom a vzdelávaním jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva, ako aj jedincov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave. Cieľom je umožniť týmto jednotlivcom plnohodnotné zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť im prístup k vzdelaniu a rozvoju ich potenciálu.

Charakteristika telesného postihnutia

Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Telesné postihnutie môže byť vrodené alebo získané.

Príčiny telesného postihnutia

Telesné postihnutia môžu vznikať v dôsledku mozgového poškodenia alebo bez mozgového poškodenia. Z hľadiska edukácie je dôležité triedenie na vrodené a získané.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Je najčastejšou príčinou telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele, ako napríklad nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút, môžu byť príčinou DMO.

Formy DMO:

Formy DMO sú spastické a nespastické. Spastické poruchy sa prejavujú kŕčovito stiahnutým svalstvom a zahŕňajú:

• Diparetická funkcia
• Parapatetická funkcia - postihnutí chodí po špičkách
• Hemiparetická funkcia - pravá alebo ľavá strana tela má väčšie poškodenie
• Priparetická funkcia - dolná končatina + 1 ruka
• Kvadruparetická funkcia - všetky 4 končatiny

Nespastické formy DMO zahŕňajú:

• Hypotonická funkcia - zníženie svalového napätia, v dôsledku čoho sú končatiny abnormálne ohybné. Porucha má oslabenie svalového napätia trupu, končatín a CNS. Je terminovaná vývinom a zrením mozgu a CNS a často sa mení na iné formy.
• Dyskinetické - mimovoľné pohyby končatín.
• Mozočková funkcia - je vzácna, trvalé poškodenie intelektu.

Pridružené poruchy DMO môžu zahŕňať poruchy telesného vývinu, obmedzenie intelektu (až 42% detí s DMO máva epilepsiu), poruchy zraku (škuľavosť, strabizmus, krátkozrakosť, miopiu, nystagmus, zmenšovanie zrakového nervu = atrofia), poruchy sluchu (chyby v strednom a vo vnútornom uchu), apatiu, vyhasnutosť, labilitu, poruchy reči (ktoré má až 80% detí), anomálie chrupu a horného podnebia, poruchy dýchania, hrudníkovú kyfózu, prehnutie chrbticového oblúka, zlyhávanie sociálnych kontaktov, poruchy v škole.

Vrodené poruchy vývinu

• Dysmélie: Sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.

Druhy dysmélií:

• Amélia - chýba celá končatina.
• Fokomélia - chýba rameno i predlaktie (tzv. tulenia ruka).
• Ektromélie - duté kosti.

• Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice. Na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička, čím dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá, náchylná k preležaninám. Príčiny vzniku sú dedičnosť, exogénne činitele (lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov).

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

• Amputácie: Oddelenie časti, či celej končatiny od tela. Príčiny amputácií môžu byť dopravné, pracovné, domáce úrazy, zhubné nádory končatín alebo chorobné zmeny končatín z cievnych či metabolických príčin. Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.
• Svalové ochorenia: Napríklad Progresívna svalová dystrofia, ktorá je degeneratívnym rozpadom svalstva, pričom príčinou je chromozómová porucha.
• Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v dojčenskom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Telesné postihnutie vzniká aj v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života.

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu). Ďalšie dôsledky úrazov miechy sú parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia), problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Pohybová výchova je zameraná na rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť), rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza) a koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti. Napríklad, nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami, kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.

Ďalšie aspekty edukácie

• Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímanie.
• Rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností:
  • Sebaobsluha: Pri stolovaní (jedenie, pitie), pri obliekaní, hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre).
  • Manipulačné schopnosti: Uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu.
• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Má zdravotný význam (pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu) a výchovný význam (umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť).
• Rozvoj výtvarných schopností: Rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu, pestovať lásku a sympatiu k človeku.
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku. Zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži. Dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca. Dýchanie je ešte stále povrchné/plytšie. Mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečenstvo preťaženia a únavy, preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou, a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu.

• Vnímanie a pociťovanie: Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, času, storočí. Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť: Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť), avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia: Týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11. roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby, výtvarného umenia atď.
• Pamäť: Sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napríklad doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie: Je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napríklad keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti: Sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie: Sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém: Je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich k tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia: T.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom, utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém: U detí v mladšom školskom veku nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov. Celkovo sa osobnosť dieťaťa mladšieho školského veku výrazne mení, a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe.

Poruchy správania

Poruchy správania zaraďujeme do dvoch skupín: závažnejšie a menej závažné, ktoré sa dajú zvládnuť výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

• Nedisciplinovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania.
• Záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským povinnostiam.
• Hostilita - útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť:

• V škole - vyrušovanie, šikana, drzé správanie.
• Doma - hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správania.
• Na verejnosti - drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov:

• Nižšie city (telesné, primárne): Sú tie, ktorými prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu, ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie).
• Vyššie city: Sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city: Človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti).
  • Estetické city: Vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické).
  • Etické city: Vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy…).
  • Sociálne city: Súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia.

Druhy motivácie:

• Vonkajšia: Z okolia - od rodičov, učiteľov.
• Vnútorná: Vnútorný záujem učiť sa.
• Zvnútornená (interiorizovaná): Je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvnútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie a sebahodnotenie

Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách v jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport). Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie).

Viacnásobné postihnutie: Komplexná výzva

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP) nie je jednoznačne vymedzený. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciárne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Vašek rozlišuje ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory.

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria prenatálne vplyvy, ako sú infekcie, intoxikácie, traumy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy a mechanické poškodenia. Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

Charakteristika osôb s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností.

tags: #edukacia #telesne #postihnutych