Komplexná starostlivosť o človeka so zdravotným postihnutím na Slovensku

Život so zdravotným postihnutím prináša množstvo výziev, ktoré si bežná populácia často neuvedomuje. Na Slovensku existuje legislatíva, ktorá má za cieľ zaručiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaké príležitosti a plnohodnotné začlenenie do spoločnosti. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Tento článok sa zameriava na prehľad právnych noriem a praktických aspektov života osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku, vrátane definície zdravotného postihnutia, integrovanej posudkovej činnosti, preukazu ŤZP, peňažných príspevkov na kompenzáciu, príspevkov súvisiacich s prepravou a zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Definícia zdravotného postihnutia

Slovenská legislatíva neobsahuje explicitnú definíciu pojmu "osoba so zdravotným postihnutím". Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka.

Integrovaná posudková činnosť od roku 2025

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z. zavádza od 1. septembra 2025 komplexnejší prístup k posudzovaniu zdravotného postihnutia. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí.

Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.

Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Miera funkčnej poruchy a Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí byť funkčná porucha aspoň 50%. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách.

Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

Do 31.8.2025 bola miera funkčnej poruchy upravená v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Od 1.9.2025 je zoznam ťažkých zdravotných postihnutí uvedený v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 z. z. Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť uznaná aj za osobu ťažko zdravotne postihnutú a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.

Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Preukaz osoby s ŤZP a ŤZP-S

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. V skrátenom konaní možno požiadať o vyhotovenie preukazu, ak osoba nemá platný integrovaný posudok.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.

Zľavy a výhody pre držiteľov preukazu ŤZP

• Zľavy pri cestovaní: Železnice Slovenskej republiky poskytujú 60 % zľavu z cestovného v 2. triede a 25% v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístku preukazom ŤZP. Ak je občan invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo. Vo verejnej doprave v niektorých mestách je cestovanie zadarmo (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).
• Daňové úľavy: Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. za psa a za odvoz komunálneho odpadu.
• Odvody na zdravotné poistenie: Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie - 5% na zamestnávateľa a 2% na zamestnanca. V prechodnom období od 1.1 2024 do 31.12 2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5%. Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého.
• Ďalšie výhody: Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb. Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V prípade priznania príspevku na zaobstaranie pomôcky neplatia poplatok za spracúvanie lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku. Od poplatku je oslobodený prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 a ďalší zápis, ak bol na kúpu auta kategórie M1 a N1 držiteľovi alebo vlastníkovi poskytnutý peňažný príspevok na jeho kúpu.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z., ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva. Peňažné príspevky môže poberať osoba s ŤZP, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov.

Príspevok na osobnú asistenciu vs. príspevok na opatrovanie

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Medzi príspevkami existujú rozdiely:

• Osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia. Osobný asistent musí mať najmenej 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony. Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.
• Úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.). Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ. Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie osoby, ktorá žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacerých osôb s ŤZP. Základná výška peňažného príspevku je od 1. 7. 2025 mesačne:

Príspevky súvisiace s prepravou

Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o:

• príspevok na kúpu motorového vozidla,
• príspevok na úpravu motorového vozidla,
• príspevok na prepravu,
• príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).

Osoba s ŤZP je odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takého vozidla, alebo duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, alebo ťažkej poruchy oboch zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).

Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu. Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.

Zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením

V utorok 21. novembra sa v priestoroch Galérie Nedbalka v Bratislave uskutočnilo stretnutie signatárov Charty diverzity, ktorému dominovala téma zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením. K charte sa zároveň pridalo ďalších šesť firiem, ktoré sa dobrovoľne zaviazali vytvárať pre svojich zamestnancov a zamestnankyne rozmanité a rešpektujúce prostredie.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne prijať do zamestnania osobu so zdravotným znevýhodnením, mal by mať na zreteli, ktoré informácie sú dôležité z pohľadu legislatívy a ktoré je nevyhnutné vedieť pre úspešné začlenenie na pracovisku. Zamestnávateľ má právo vedieť, či daný uchádzač/ka má priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, t.j. či je osobou so zdravotným postihnutím. Nie je však oprávnený získavať bližšie informácie o jeho alebo jej zdravotnom stave. Od tejto osoby môže vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s výkonom danej práce.

„Zamestnávateľ potrebuje vedieť, ako daný človek dokáže pracovať, nie jeho konkrétne ochorenie či postihnutie. Napríklad, ako rýchlo sa učí, či sa dopravuje samostatne, ak pri práci s počítačom využíva pomocné technológie, tak aké sú to, ako zvláda plánovanie a dodržiavanie termínov. Používate pri výkone práce asistenčné technológie? Máte z niečoho zvýšený stres? A. Podlesná zároveň upozorňuje, že je rozdiel, či podobné otázky kladieme človeku s pracovnými skúsenosťami alebo bez nich.

Firmy, ale rovnako aj uchádzači či uchádzačky, by si mali uvedomiť, že nie každý človek so zdravotným znevýhodnením je vhodný pre otvorený trh práce. Rozhodujúce je zvládanie aktivít z denného života potrebných pre prácu (dochádzka, osobná hygiena a starostlivosť o vzhľad, verbálna aj neverbálna komunikácia), aj správanie počas výkonu práce (zvládanie stresu, medziľudské vzťahy, vytrvalosť, kritika, iniciatívnosť).

A. Podlesná odporúča začať v malom. Vybrať si jedného uchádzača alebo uchádzačku na reálnu pracovnú pozíciu, ktorá, hoci môže byť aj upravená, je na pracovisku potrebná. Vhodné je tiež na začiatok ponúknuť stáž alebo brigádu. Podľa Zákonníka práce totiž môže dať zamestnávateľ zamestnancovi alebo zamestnankyni so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Novou skúsenosťou pre zamestnávateľa môže byť aj komunikácia s rodičom osoby so zdravotným znevýhodnením. Ak firma prijíma do kolektívu osobu so zdravotným znevýhodnením, je výhodou, ak má kolektív alebo aspoň tímlíder skúsenosť s takýmto kolegom či kolegyňou. „Veľmi sa nám osvedčilo, ak už tím mal predchádzajúcu skúsenosť, vnímame tam vysokú mieru empatie,“ povedala A. Podlesná. Zároveň dodala, že je potrebné počítať s dlhším pracovným začlenením aj s tým, že si to bude vyžiadať extra čas iných kolegov a kolegýň, čo môže ovplyvniť výkonnosť celého tímu. Vyrovnávať sociálne a komunikačné zručnosti podľa konkrétnych potrieb daného človeka môže pomôcť aj tzv. pracovný kouč.

Profesia prostredníctvom svojho programu Výpomoc so srdcom pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si hľadajú prácu, s vytvorením životopisu, vyhľadávaním vhodných pracovných ponúk, pri komunikácii s potenciálnym zamestnávateľom a so začleňovaním na otvorený trh práce. V januári 2023 spustili pilotný ročník programu Profesia Lab - priestor pre zmysluplnú spoluprácu medzi zamestnávateľmi, mimovládnymi organizáciami, školami a HR/kariérovými poradcami, ktorí sa usilujú o inkluzívne zamestnávanie v praxi.

Spoločnosť Curaden zamestnáva na svojich maloobchodných prevádzkach 10 ľudí so zdravotným znevýhodnením (prevažne ľudia s autizmom alebo Downovým syndrómom), ktorých vo firme nazývajú „výnimočnými kolegami a kolegyňami“. Pracujú ako predajcovia v stánkoch, zvyčajne jeden až dvakrát do týždňa po dobu dvoch hodín, pretože pracovať dlhšie v rušnom prostredí nákupných centier je pre nich náročné. E. Jankovičová vyzdvihla v celom procese zamestnávania týchto ľudí najmä úlohu rodiča. „Je pre nás takým styčným dôstojníkom a veľmi pomáha pri začleňovaní sa.

V Tescu zamestnávajú 470 ľudí so zdravotným znevýhodnením, mentálnym aj fyzickým. Uplatniť sa môžu na rôznych pozíciách podľa ich možností - pracujú ako asistenti/ky predaja zákazníkom, pracovníci/čky podpory prevádzky alebo aj v centrálnej kancelárii, napr. na IT oddelení alebo zákazníckej podpore. Už v úvode spolupráce zisťujú, či osobe so zdravotným znevýhodnením dokážu zaistiť vyhovujúce pracovné prostredie. „Keď nastupovala kolegyňa na invalidnom vozíku, museli sme urobiť úpravy pracoviska - napríklad nastaviť dvere na samootváranie alebo znížiť umiestnenie dochádzkového terminálu. Pri pohovore s ďalším kolegom na invalidnom vozíku sme zasa išli priamo na predajnú plochu a zisťovali, či sa tam bez problémov dostane alebo či budú potrebné nejaké úpravy,“ povedala Š.

Vo VÚB banke aktuálne zamestnávajú 150 ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Cez Profesia Lab zamestnali tento rok dvoch neurodivergentných mladých ľudí bez predchádzajúcich pracovných skúseností, ktorí pôsobia na úseku IT. Lucia Kupčová potvrdila významnú úlohu mediátora - či už je ním rodič, vychovávateľ alebo pracovný kouč. Zároveň však zdôraznila potrebu čo najskoršieho osamostatnenia sa, kde dôležitú rolu zohráva práve prístup na danom pracovisku. „Veľmi sa nám osvedčila príprava personalizovaného postupu v spolupráci s koučom pre každého takéhoto zamestnanca.

Na stretnutí vystúpila aj Miroslava Rychtarechová, prevádzková personálna manažérka spoločnosti Tesco Stores SR, ktorá predstavila Správu v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie za rok 2023. V nej Tesco informuje o svojich ambíciách, stratégiách a metódach v oblasti DEI, zhŕňa doterajšie pokroky a poukazuje na oblasti, v ktorých môže urobiť ešte viac. Správa sa venuje transparentnosti v odmeňovaní, zamestnávaniu mladých ľudí, zlepšovaniu pracovného prostredia pre ženy, podpore pri opatrovaní blízkej osoby aj začleňovaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Tak ako máme rozmanitých zákazníkov na prevádzkach, prajeme si, aby sme mali rovnako rozmanitých aj kolegov a kolegyne. Aby náš zákazník videl na predajni niekoho veľmi podobného, kto žije podobný život a zdieľa podobné hodnoty,“ dodala M.

Právo na ochranu zdravia a zdravotná starostlivosť

Podľa čl. 40 Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia. V súlade s medzinárodnoprávnymi dokumentmi pod právom na ochranu zdravia rozumieme právo na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne fyzického a duševného zdravia. Zdravie je súčasťou fyzickej integrity človeka, a ako také je ústavne chránené v čl. 16 Ústavy SR garantujúcom nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.

Dnes už klasickú definíciu samotného pojmu zdravie ponúka Svetová zdravotnícka organizácia: „zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia.“ Zdravotné postihnutie zo svojej podstaty znemožňuje dosiahnuť stav zdravia zodpovedajúci takto nastavenému ideálu. Napriek tomu majú osoby so zdravotným postihnutím právo na zdravie, aj právo na jeho ochranu. Stigma, chudoba, finančná závislosť, závislosť od pomoci inej osoby sú všeobecnými rizikovými faktormi plnej realizácie práva na ochranu zdravia. Sú aj bariéry, ktoré sa viažu špecificky na určitý typ zdravotného postihnutia. Právo osôb so zdravotným postihnutím na ochranu zdravia je úzko späté s rešpektovaním individuálnej autonómie, spoločenskou inklúziou, odstránením diskriminácie.

Ochranu zdravia osôb so zdravotným postihnutím však nemôžeme oddeliť od ochrany zdravia obyvateľstva ako celku. Zdravotne postihnutí majú právo na rovnaký rozsah, kvalitu a štandard zdravotnej starostlivosti ako osoby bez zdravotného postihnutia. Subjektom, zodpovedným za zabezpečovanie a napĺňanie práva na ochranu zdravia je štát. Svoje povinnosti plní v dvoch základných rovinách - ochrane verejného zdravia a ochrane zdravia jednotlivca. Na celospoločenskej úrovni sa ochrana zdravia realizuje najmä protiepidemiologickými opatreniami, reguláciou zdravých životných a pracovných podmienok, štátnym zdravotným dozorom, ochranou nefajčiarov. Ochranu zdravia jednotlivca štát zabezpečuje prostredníctvom zdravotnej starostlivosti. To, ako sa mu pri tom darí, môžeme overiť pomocou štyroch kritérií: dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti

Dostupnosťou rozumieme reálnu existenciu a fungovanie zdravotníckych zariadení, služieb a programov v dostatočnom množstve voči celkovej populácii. Ústava SR zakotvuje systém verejného zdravotného poistenia, ktorý kumuluje a následne prerozdeľuje prostriedky podľa zákona. Zdravotníctvo je založené na povinnosti zdravotných poisťovní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti svojim poistencom. Zdravotné poisťovne povinne zazmluvňujú každého poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s aspoň jedným jej poistencom, každú lekáreň, poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby a každého organizátora ambulantnej pohotovostnej služby. Okrem toho musí každá zo zdravotných poisťovní uzatvoriť zmluvu s určitým množstvom zdravotníckych zariadení určitého typu.

Normatív na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti je vyjadrený minimálnym počtom lekárov pôsobiacich na danom území, normatív poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti je stanovený ako minimálny počet lôžok v jednotlivých špecializačných odboroch na území kraja. Do minimálnej siete patria aj dialyzačné strediská, hospice a agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Pri určovaní minimálneho počtu poskytovateľov sa vychádza z počtu obyvateľov určitého územia (so zohľadnením špecifických geografických a demografických podmienok), chorobnosti a úmrtnosti, migrácie cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na danom území, a z kritéria bezpečnosti štátu.

Existencia určitého počtu zdravotníckych zariadení na určitom území automaticky neznamená, že zdravotná starostlivosť je pre obyvateľov skutočne dostupná vtedy, keď ju potrebujú. V súvislosti s časovou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti je namieste otázka, aká čakacia doba je ešte akceptovateľná. Do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti je pacient zaradený, ak mu poskytovateľ nemôže poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť do troch mesiacov. Zoznamy vedú zdravotné poisťovne, no iba pre niektoré invazívne zákroky určené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR. Pre ostatné zdravotné výkony sa zoznamy čakajúcich poistencov nevedú. Maximálna doba čakania na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti je 12 mesiacov.

Odklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má vo všeobecnosti dve základné príčiny - reálny nedostatok poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov určitej špecializácie na určitom území a zakotvenie limitov na výkony v zmluvách poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami. V teoretickej rovine má pacient právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak mu odklad výkonu nevyhovuje, môže sa obrátiť na iné zdravotnícke zariadenie. Vybrané zdravotnícke zariadenie však nie je povinné pacienta prijať. Slobodný výber poskytovateľa je limitovaný aj ekonomickou motiváciou uprednostniť poskytovateľa, ktorý má uzatvorenú zmluvu s jeho zdravotnou poisťovňou. Realizovať právo na slobodný výber poskytovateľa je objektívne náročné. Osoby so zdravotným postihnutím čelia navyše aj bariéram vo fyzickej, ekonomickej či informačnej prístupnosti zdravotnej starostlivosti, ktoré výber poskytovateľa ešte väčšmi zužujú.

Štandard a úhrada zdravotnej starostlivosti

Diskusiu o tom, či je prístup k zdravotnej starostlivosti diskriminačný alebo nie, nemožno viesť bez definovania štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal byť prístupný pre všetkých rovnako. Z hľadiska odbornosti štandard rámcujú aktuálne poznatky medicíny, definované ako vedecké znalosti a klinické skúsenosti zodpovedajúce danému odboru alebo špecializácii v danej dobe. Z ekonomického hľadiska býva ako štandardná chápaná zdravotná starostlivosť základná, ktorá je zo zdravotného poistenia hradená automaticky. Jej opakom je zdravotná starostlivosť nadštandardná, vyňatá z rozsahu úhrad zo zdravotného poistenia, ktorú si pacient môže platiť sám.

Zo zdravotného poistenia je v plnom rozsahu hradená neodkladná a urgentná zdravotná starostlivosť, preventívne prehliadky, vyšetrenia, ktoré sú nevyhnutné na určenie diagnózy a v teoretickej rovine aj liečba. Zo zdravotného poistenia v ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú plne alebo čiastočne hradené lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov. Do kategorizačného zoznamu môže byť liek zaradený iba v prípade, ak náklady na jeden rok kvalitného života, ktorý pacient vďaka lieku získa, neprekročia hranicu stanovenú zákonom. Takto nastavené kritériá neumožňujú zaradiť do kategorizácie mnohé inovatívne lieky, vrátane liekov, ktoré sú podľa stanoviska relevantných medzinárodných odborných spoločností najúčinnejšou a najvhodnejšou metódou liečby určitého ochorenia.

Nemožnosť hradiť z verejného zdravotného poistenia každú dostupnú liečebnú alternatívu je do istej miery pochopiteľná. Systém verejného zdravotného poistenia je obmedzený objemom finančných prostriedkov určených na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktoré sa získavajú na základe povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Vďaka pokroku v medicíne dnes dokážeme predĺžiť či dokonca zachrániť život mnohým pacientom s ešte nedávno neliečiteľnými ochoreniami. Za tento úspech však platia štáty celého sveta nutnosťou nájsť potrebné zdroje na jeho úhradu.

Pochopenie pre obmedzené zdroje verejného zdravotného poistenia sa stáva problematickým vo chvíli, keď odmietnutie úhrady zo strany zdravotnej poisťovne koliduje so základnou povinnosťou lekára poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej odbornej úrovni a elementárnym právom pacienta takúto zdravotnú starostlivosť očakávať. Ústavný súd Českej republiky pri riešení tejto kolízie dospieva k záveru: „Z pohledu Ústavního soudu je podstatné, aby obsah čl. 31 Listiny nebyl zákonem fakticky vyprazdňován. V jeho duchu musí být prostředky veřejného zdravotního pojištění plně kryta kvalitní, plnohodnotná a účinná péče jakožto péče základní, standardní. (...)Na druhé straně nelze vyloučit, že při více možnostech léčby, z nichž každá splňuje shora uvedené parametry, může být dražší postup vhodnější než levnější s ohledem na individuální podmínky konkrétního pacienta. V takovém případě musí být dána ošetřujícímu lékaři možnost rozhodnout v zájmu ochrany života a zdraví pacienta o vhodnosti použití ekonomicky dražší varianty, která při splnění stanovených podmínek bude i tak plně hrazena z veřejného zdravotního pojištění.“ „Z ústavních i zákonných principů nelze tuto péči dělit na jakousi základní ,levnější‘, ale méně vhodnou a méně účinnou, a na nadstandardní,,dražší‘, ale vhodnější a účinnější.

tags: #starostlivost #o #cloveka #so #zdravotnym #postihnutim