Starostlivosť o dieťa po rozchode rodičov: Komplexný pohľad na práva a povinnosti matky a otca

Rozpad rodiny a následné úpravy práv a povinností k maloletým deťom sú citlivou a komplexnou oblasťou práva. Súdne konania týkajúce sa detí, najmä ak ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti otca, vyžadujú dôkladnú prípravu a znalosť platnej legislatívy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane právnych aspektov, s prihliadnutím na rôzne situácie, ktoré môžu nastať. Článok je určený pre širokú verejnosť, od rodičov až po odborníkov v oblasti rodinného práva.

Úvod do problematiky zverenia dieťaťa do starostlivosti

V slovenskom právnom poriadku je starostlivosť o maloleté deti primárne zodpovednosťou oboch rodičov. Ak rodičia nežijú spolu, súd musí upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, pričom zohľadňuje záujem dieťaťa. Jednou z možností je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Hoci historicky bolo častejšie zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, postavenie otcov sa v posledných rokoch posilnilo, najmä vďaka zavedeniu inštitútu striedavej starostlivosti.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti: Matka vs. otec

Rokmi sa stalo nepísaným pravidlom, že rodič, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, žije v presvedčením, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Je to fatálny omyl. Škodí dieťaťu a spôsobuje na jeho psychike často nenapraviteľné chyby, ktoré sa - žiaľ - prejavia až oveľa neskôr. Vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií. Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej. Nebezpečným predsudkom je prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. To však nie je nijaká pravda! Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.

Právny rámec zverenia dieťaťa do starostlivosti

Základným právnym predpisom upravujúcim rodinné vzťahy je Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. Tento zákon definuje práva a povinnosti rodičov voči deťom, upravuje rozvod manželstva a s ním súvisiace otázky starostlivosti o deti, ako aj určovanie výživného.

Kľúčové ustanovenia Zákona o rodine:

  • § 24 ods. 1: Pri rozvode manželstva súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
  • § 24 ods. 2: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
  • § 24 ods. 3: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
  • § 26: Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
  • § 24 ods. 5 prvá veta: Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Judikatúra a ústavné princípy

Judikát R 96/1967 (s. 235 - 236) hovorí, že „Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 26, zákona o rodine.“

Nález Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL zdôrazňuje, že ustanovenia čl. 41 ods. 4 druhej vety ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny sú v podstate totožné. Ich obsahovou náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Platí zásada, podľa ktorej starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta listiny).

Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

Druhy starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov

Slovenský právny poriadok rozlišuje tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov:

  1. Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý sa o dieťa stará, vychováva ho a zabezpečuje jeho potreby. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.
  2. Striedavá osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sa o dieťa starajú v určených časových intervaloch (napr. týždeň/týždeň, dva týždne/dva týždne). Pri tomto type starostlivosti je dôležitá dohoda rodičov a ich schopnosť komunikovať a spolupracovať.
  3. Spoločná osobná starostlivosť: Obaja rodičia sa spoločne starajú o dieťa, pričom súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa rodičia starajú o dieťa. Táto forma starostlivosti je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá.
Porovnanie typov starostlivosti o dieťa

Štatistiky zverenia detí do starostlivosti na Slovensku (2022)

V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov. Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov). Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1. 2011.

Akousi klasikou je na Slovensku zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. V rozhodnutí, ktorým je dieťa zverené do jej starostlivosti, sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou a môže fungovať jedine medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi. Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť atď.).

Kritériá pre rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd zohľadňuje najmä záujem dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd tiež skúma osobnostné a materiálne predpoklady rodičov pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, pomery v domácnostiach rodičov a prípadné negatívne vplyvy, ktoré by mohli ohroziť vývoj dieťaťa (napr. alkoholizmus, násilie, zanedbávanie).

Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu o starostlivosti o dieťa

Problematika definície "záujmu dieťaťa"

Naivný občan, ktorý by sa snažil nájsť v legislatíve definíciu pojmu „záujem dieťaťa“, by bol veľmi sklamaný. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. V Zákone o rodine je definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo. Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“? Odpoveď právnych teoretikov - „treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa. Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov - odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“.

Súd sa rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia a tým vymaže celý tento jeden odsek - definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená. Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať. Párnovíkendovstvo je proti záujmu dieťaťa. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.

Postup pri zverení dieťaťa do starostlivosti otca (alebo matky)

Ak má rodič záujem o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, má niekoľko možností:

  1. Dohoda s druhým rodičom: Najlepším riešením je dohoda s druhým rodičom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Táto dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
  2. Návrh na súd: Ak dohoda s druhým rodičom nie je možná, rodič môže podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné informácie o dieťati, rodičoch, doterajšom spôsobe starostlivosti o dieťa a dôvody, prečo rodič žiada zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti.

Čo musí obsahovať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností:

  • Osobné údaje navrhovateľa s uvedením mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
  • Osobné údaje odporcu.
  • Údaje o maloletom dieťati (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko).
  • Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa s uvedením dôvodov.
  • Návrh na úpravu výživného (ak je to potrebné).
  • Návrh na úpravu styku (ak je to potrebné).
  • Dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia.

Dôkazy, ktoré je potrebné priložiť k návrhu:

  • Rodný list maloletého dieťaťa.
  • Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.
  • Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa (potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, daňové priznanie za posledný rok, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa).
  • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti (nájom, služby spojené s užívaním bytu, elektrina, plyn, koncesionárske poplatky, káblová TV, internet, smetné a daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti).
  • Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky (mobil, životná poistka, pôžičky).
  • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa (stravné a iné poplatky v škole, hračky, životné poistky, lieky a zdravotné pomôcky, cestovné, krúžky a záujmy).

Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vypočuje oboch rodičov a vykoná ďalšie dokazovanie. Súd môže tiež vyžiadať správu od kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý zastupuje záujmy dieťaťa.

Zmena pomerov a jej vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa

Súd môže zmeniť rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo rodičov.

Výživné na dieťa

Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má povinnosť prispievať na jeho výživu. Výška výživného sa určuje podľa odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa a na starostlivosť o domácnosť.

Faktory ovplyvňujúce výšku výživného:

  • Príjem rodičov: Súd skúma príjmy rodičov za posledných dvanásť mesiacov, ako aj ich majetok.
  • Odôvodnené výdavky rodičov: Súd zohľadňuje výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a iné nevyhnutné výdavky.
  • Potreby dieťaťa: Súd skúma potreby dieťaťa v oblasti stravy, ošatenia, vzdelávania, záujmových aktivít a iných potrieb.
  • Životná úroveň rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Zákon o rodine zaviedol inštitút minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Styk rodiča s dieťaťom

Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na styk s dieťaťom. Súd upravuje styk rodiča s dieťaťom, ak to vyžaduje záujem na jeho výchove. Styk môže byť upravený napríklad tak, že rodič má právo stretávať sa s dieťaťom v určených dňoch a časoch, alebo má právo na telefonický kontakt s dieťaťom.

Faktory ovplyvňujúce úpravu styku:

  • Záujem dieťaťa: Súd prihliada na záujem dieťaťa a na jeho citové väzby k obom rodičom.
  • Vzdialenosť bydlísk rodičov: Ak rodičia bývajú ďaleko od seba, styk môže byť upravený tak, že rodič má právo stretávať sa s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov.
  • Pracovné povinnosti rodičov: Súd zohľadňuje pracovné povinnosti rodičov a prispôsobuje styk ich časovým možnostiam.
  • Správanie rodičov: Ak sa rodič správa voči dieťaťu nevhodne, súd môže styk obmedziť alebo zakázať.

Obmedzovanie styku a jeho dôsledky

V praxi to pre rodiča, ktorému je bránené v styku, znamená, že napriek tomu, že všetky právne kroky podnikne, je vysoko pravdepodobné, že sa nič nestane a dieťa neuvidí aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Dieťa bude dlhodobo a opakovane traumatizované odlukou, priamou alebo nepriamou manipuláciou, neúčinnými výsluchmi a vyšetreniami čo všetko v súbehu môže viesť k vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča a iným psychickým poruchám dieťaťa. Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú záležať najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa. Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča. Tiež môžu byť pridružené fyzické prejavy ako napr. pomočovanie, neudržanie alebo zadržiavanie stolice, sebapoškodzovanie. Následky môžu byť aj trvalé, najmä pri extrémnych formách manipulácie dieťaťa pôjde skoro vždy o depresie, paranoje.

Dôsledky obmedzenia styku rodiča s dieťaťom

Riešenie konfliktov a prevencia

Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takýto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť. Mnoho rodičov aj po rozchode vyťažuje toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov, hoci nemusia byť. Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič Vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas. Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa. Obmedziť dĺžku trvania preberania dieťaťa. Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.

Právne kroky pri obmedzovaní styku

Exekučný titul je základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť. Predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie odporúčam požiadať o pomoc UPSVAR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne.

Informačná povinnosť rodiča

V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Záverom uvádzame, že rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine).

Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).

Právo na informácie o dieťati pre druhého rodiča

Právna pomoc a zastúpenie

Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je oslobodené od súdnych poplatkov. Odporúča sa však vyhľadať právnu pomoc advokáta, ktorý Vám môže pomôcť s prípravou návrhu, zabezpečením dôkazov a zastupovaním na súde. Advokát Vám môže tiež poskytnúť odborné poradenstvo a pomôcť Vám dosiahnuť najlepšie možné riešenie pre Vaše dieťa. V mimoriadnych situáciách, ako je napríklad pandémia, je možné využiť dištančné stretnutia s advokátom prostredníctvom telefónu alebo elektronických platforiem.

Zastúpenie advokátom nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.

tags: #starostlivost #matke #ci #otcovi