Starostlivosť o marginalizované komunity: Komplexná analýza a výzvy na Slovensku

Sociálne vylúčenie a marginalizácia sú komplexné problémy, ktoré ovplyvňujú životy mnohých ľudí na Slovensku. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria obyvatelia sociálne vylúčených spoločenstiev, často žijúcich v segregovaných lokalitách s generačne reprodukovanou chudobou. Tento článok sa zameriava na problematiku starostlivosti o tieto komunity, analyzuje ich životné podmienky, identifikuje bariéry a navrhuje opatrenia na zlepšenie ich situácie.

Definícia a charakteristika sociálne vylúčených spoločenstiev

Za sociálne vylúčené spoločenstvo sa považuje sídelná komunita, ktorá dlhodobo zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Táto lokalita môže byť vymedzená napríklad vchodom bytového domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo lokalitou mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti.

Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba sa prejavuje dlhodobo pretrvávajúcou nepriaznivou sociálnou situáciou, ktorá je charakterizovaná súčasným výskytom negatívnych javov ako vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim.

Sociálne vylúčené spoločenstvá sú definované relatívne široko, s cieľom podchytiť všetky marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom teritóriu. Medzi takéto skupiny patria rómske mestské getá a getá tvorené bezdomovcami, ako aj marginalizované rómske komunity, t.j. všetky osady definované v Atlase rómskych komunít (2004).

Mapa segregovaných lokalít na Slovensku

Životné podmienky marginalizovaných rómskych komunít: Analýza dát EU SILC_MRK 2020

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ešte v decembri minulého roku zverejnil databázu a prvé výsledky v poradí druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Analytická správa z tohto zisťovania sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako sú bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tie sú v publikácii navyše porovnávané s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko vychádzajúcimi z bežného zisťovania EU SILC z predmetného roku.

Bývanie

Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. menej ako 15 %).

Zaujímavé je, že vo väčšine krajín Európskej únie je právo na bývanie zaradené medzi základné ľudské práva aj priamo v ústavách jednotlivých krajín. Bývanie je podstatným aspektom pozdvihnutia marginalizovaných komunít aj podľa viacerých uznávaných odborníkov. Napríklad etnológ a romista Alexander Mušinka považuje bývanie za kľúčové: „Ak nebudeme riešiť bývanie na úrovni strednej triedy, zvyšné aktivity obrazne povedané ´vyjdú na vnivoč´.“

Porovnanie preľudnenosti domácností MRK a celkovej populácie

Spomínané chatrčky v podstate na úrovni rozvojových krajín tretieho sveta na Slovensku do veľkej miery smutne známy fenomén - určite aj vďaka atraktivite negatívnych mediálnych senzácií. Oveľa menej ľudí sa však už dokáže vcítiť do týchto podmienok, ako aj do toho, čo všetko musia ľudia dlhodobo žijúci v generačnej chudobe spraviť, aby sa mohli napríklad už len umyť. Špecifický typ problémov - v niečom odlišný od problémov v marginalizovaných komunitách - zažívajú komunity v mestskom prostredí.

Banskoštiavnické komunity v lokalitách Šobov a Povrazník tvoria klienti mestského sociálneho bývania. Vznikli vysídlením miestnych Rómov, ktorí predtým žili rozptýlene medzi majoritou, a ich koncentráciou na týchto dvoch miestach. Časť obyvateľov lokality Povrazník tvoria aj neplatiči. Jedným z problémov je, že obyvatelia poctivo platiaci nájom nie sú proti nim takmer nijako zvýhodnení. Podobný prípad predstavuje v Banskej Bystrici bytový dom na Internátnej ulici č.125. Všetky tri spomenuté lokality majú množstvo podobných problémov, ktoré sú odlišné od tých v marginalizovaných komunitách. Veľká časť z nich pritom pramení zo sústredenia veľkého množstva ľudí s rovnakým problémom na jedno miesto. Namiesto toho, aby sa ľudia žijúci v takýchto podmienkach postupne posúvali na vyššiu úroveň, je výsledkom takéhoto prístupu skôr stagnácia, alebo úpadok sociálnej úrovne obyvateľov. Mnohí z lepšie zarábajúcich obyvateľov týchto komunít pritom majú dostatočný príjem aj sociálne zručnosti na to, aby sa mohli z týchto lokalít dostať a prenajať si byt aj za nájom v bežnej komerčnej výške. V Banskej Bystrici aj Banskej Štiavnici však narážajú na takmer neprekonateľný problém - odpor majiteľov bytov voči prijatiu Rómov do podnájmu. Aj pre dobre zarábajúceho Róma je teda extrémne obtiažne posunúť sa na vyššiu úroveň bývania a získať podnájom v iných (majoritných) lokalitách týchto dvoch miest.

Vzdelávanie

Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii.

Návštevnosť materských škôl deťmi z MRK a celkovej populácie

Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.

Ako učiť deti z rómskych komunít?

V roku 2025 sme v spolupráci so štúdiom Howk vytvorili kampaňové video Kde kvitne budúcnosť, ktoré veľmi citlivo odkazuje na to, ako generačná chudoba vplýva na vývin detí, ich príležitosti na vzdelávanie a dôstojný i plnohodnotný život.

Zamestnanosť a príjem

Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním.

Graf zamestnanosti podľa úrovne vzdelania v MRK a celkovej populácii

Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stať a tzv. pracujúca chudoba je v týchto komunitách veľmi rozšíreným javom. Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii, v porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu.

Skúsenosť s diskrimináciou

Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo. Tieto, ako aj ďalšie výstupy zo zisťovania prezentované v publikácii potvrdzujú, že rozdiely v životných podmienkach domácností marginalizovaných Rómov a majoritnej populácie sú stále obrovské. Ako ďalej uviedol Ján Hero, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, „spomínané rozdiely sa zároveň odrážajú v nerovných príležitostiach Rómov a Rómok na zabezpečenie kvalitného vzdelania, bývania alebo zamestnania.“

Typy diskriminácie, ktorú zažili Rómovia

Bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti

Výskum identifikoval štyri typy bariér v prístupe rómskych žien k zdravotnej starostlivosti - finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe.

Ako učiť deti z rómskych komunít?

Národné projekty a stratégie zamerané na marginalizované rómske komunity

Na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít je zameraných viacero národných projektov a stratégií. Jedným z nich je Národný projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (NP MaH), ktorý je realizovaný ako prierezové opatrenie s cieľom zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu prostredníctvom zhromažďovania dát a informácií o socioekonomických podmienkach života Rómov, predovšetkým MRK.

Ďalším významným projektom je Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Hlavným cieľom tohto projektu je podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.

Popri problematike marginalizovaných skupín obyvateľstva sa osobitne rieši špecifická problematika marginalizovaných rómskych komunít. Jej zámerom je posilnenie spolupráce, efektívnejšej koordinácie činností a finančných zdrojov smerujúcich k zlepšeniu životných podmienok príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Podpora marginalizovaných rómskych komunít je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a tri vzájomne súvisiace problémové okruhy: chudoba, diskriminácia a rodová rovnosť. Na politickej úrovni za horizontálnu prioritu marginalizované rómske komunity (HP MRK) zodpovedá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. V súlade s princípom „osobitného, ale nie výlučného zamerania“ budú podporované aktivity zacielené na Rómov (najmä obyvateľov MRK) ako cieľovú skupinu, pričom však nebudú vylučovať iné osoby, ktoré sa ocitli v podobnej sociálno-ekonomickej situácii. Špecifické ciele sledujú zámer podpory desegregácie a rozšírenia možností prístupu v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania. Základným predpokladom riešenia problémov je uplatňovanie komplexného princípu t.j. dlhodobé intervencie vo forme Take away balíka vo všetkých oblastiach súbežne na vybranom území stanovenom na základe odsúhlasenej metodológie zjednodušeného indexu segregácie, resp. podrozvinutosti. Plánované intervencie budú prispôsobené charakteru potrieb a špecifikám jednotlivých lokalít uvedených v Atlase rómskych komunít (2013).

Štruktúra národných projektov pre MRK

Úloha sociálnych služieb a komunitnej práce

Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku prechádza obdobím transformácie s cieľom zlepšiť komunitnú prácu ako prínos pre miestnu správu a rozvoj občianskej spoločnosti. Jej podstatou je prevencia, riešenie a zmiernenie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií rodín, jednotlivcov alebo komunít. Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom:

  • Terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
  • Nízkoprahového denného centra
  • Integračného centra
  • Komunitného centra
  • Nocľahárne
  • Útulku
  • Domova na polceste
  • Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
  • Zariadenia núdzového bývania

Každá služba má svoje špecifiká a klient si môže vybrať, ktorá mu najviac vyhovuje. Komunitné centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní komunít a komunitných vzťahov v priestore svojej územnej pôsobnosti. Poskytujú sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby, realizujú preventívne a záujmové programy a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo.

Schéma poskytovania sociálnych služieb

Vplyv pandémie COVID-19 na marginalizované komunity

Segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, sa stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu. Na základe zozbieraných dát bolo zároveň možné zhodnotiť dopad prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske domácnosti z hľadiska zmeny ich finančnej situácie, vzdelávania detí či dodržiavania protipandemických opatrení. Pätina domácností marginalizovaných rómskych komunít uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou. 38 % týchto domácností uviedlo, že toto zhoršenie pretrvávalo aj po skončení prvej vlny až do takej miery, že mali problém pri zabezpečovaní základných životných potrieb. V prípade 37 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie. V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutné poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity.

Odporúčania a opatrenia

Na základe analýzy situácie a identifikovaných bariér je potrebné realizovať opatrenia zamerané na zlepšenie bývania, vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a znižovanie diskriminácie. Kľúčovými oblasťami pre intervencie sú:

  • Zlepšenie bývania: Investície do infraštruktúry v MRK, nielen do základnej infraštruktúry (napr. vodovod, toalety, žumpa, prípadne kanalizácia), ale aj do služieb (napr. predškolskej starostlivosti a prímestskej dopravy).
  • Vzdelávanie: Podpora predškolskej dochádzky, desegregácia vzdelávacieho systému a podpora inkluzívneho vzdelávania.
  • Zamestnanosť: Zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia, podpora aktívnych opatrení na trhu práce a odstraňovanie bariér pre zamestnávanie Rómov.
  • Zdravie: Zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, prekonávanie finančných, štrukturálnych, psychologických a kognitívnych bariér.
  • Boj proti diskriminácii: Zvyšovanie povedomia o diskriminácii, podpora nahlasovania diskriminačných praktík a posilňovanie inštitúcií na ochranu práv.
Schéma prepojenia oblastí intervencií

tags: #starostlivost #marginalizovanej #komunite