Komplexná starostlivosť a podpora marginalizovaných komunít na Slovensku

Sociálne vylúčenie a marginalizácia sú komplexné problémy, ktoré ovplyvňujú životy mnohých ľudí na Slovensku. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria obyvatelia sociálne vylúčených spoločenstiev, často žijúcich v segregovaných lokalitách s generačne reprodukovanou chudobou. Tento článok sa zameriava na problematiku starostlivosti o tieto komunity, analyzuje ich životné podmienky, identifikuje bariéry a navrhuje opatrenia na zlepšenie ich situácie.

Definícia a charakteristika sociálne vylúčených spoločenstiev

Za sociálne vylúčené spoločenstvo sa považuje sídelná komunita, ktorá dlhodobo zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Táto lokalita môže byť vymedzená napríklad vchodom bytového domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo lokalitou mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti.

Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba sa prejavuje dlhodobo pretrvávajúcou nepriaznivou sociálnou situáciou, ktorá je charakterizovaná súčasným výskytom negatívnych javov ako vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim.

Sociálne vylúčené spoločenstvá sú definované relatívne široko, s cieľom podchytiť všetky marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom teritóriu. Medzi takéto skupiny patria rómske mestské getá a getá tvorené bezdomovcami, ako aj marginalizované rómske komunity, t.j. všetky osady definované v Atlase rómskych komunít (2004).

Životné podmienky marginalizovaných rómskych komunít: Analýza dát EU SILC_MRK 2020

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Analytická správa z tohto zisťovania sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku za poslednú dobu.

Bývanie

Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu.

Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m² vs. 85 m²). Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. menej ako 15 %).

Vzdelávanie

Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii.

Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.

Zamestnanosť a príjem

Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %.

Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov.

Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stať a tzv. pracujúca chudoba je v týchto komunitách veľmi rozšíreným javom.

Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii, v porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu.

Skúsenosť s diskrimináciou

Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %).

Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo.

Bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti

Výskum identifikoval štyri typy bariér v prístupe rómskych žien k zdravotnej starostlivosti - finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe.

Národné projekty a stratégie zamerané na marginalizované rómske komunity

Na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít je zameraných viacero národných projektov a stratégií. Jedným z nich je Národný projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (NP MaH), ktorý je realizovaný ako prierezové opatrenie s cieľom zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu prostredníctvom zhromažďovania dát a informácií o socioekonomických podmienkach života Rómov, predovšetkým MRK.

Ďalším významným projektom je Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Hlavným cieľom tohto projektu je podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.

Úloha sociálnych služieb a komunitnej práce

Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku prechádza obdobím transformácie s cieľom zlepšiť komunitnú prácu ako prínos pre miestnu správu a rozvoj občianskej spoločnosti. Jej podstatou je prevencia, riešenie a zmiernenie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií rodín, jednotlivcov alebo komunít. Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom:

• Terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
• Nízkoprahového denného centra
• Integračného centra
• Komunitného centra
• Nocľahárne
• Útulku
• Domova na polceste
• Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
• Zariadenia núdzového bývania

Každá služba má svoje špecifiká a klient si môže vybrať, ktorá mu najviac vyhovuje. Komunitné centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní komunít a komunitných vzťahov v priestore svojej územnej pôsobnosti. Poskytujú sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby, realizujú preventívne a záujmové programy a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo.

Vplyv pandémie COVID-19 na marginalizované komunity

Segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, sa stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu. V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutné poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci.

Intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity. Projekt ‘Inovujeme sa!’ bol predĺžený a verejnosť bola informovaná na sociálnych sieťach aj vo forme edukatívnych a osvetových postov o bezdomovectve a bývaní, pričom sa presunulo ťažisko na systematické informovanie o téme. Téma bývania sa v čase pandémie stala nosnou, keďže iba bývanie umožňovalo ľuďom dodržiavať podmienky stanovené hlavným hygienikom, a teda sa dostatočne chrániť. Nadácia DEDO, ktorá projekt Inovujeme sa! podporila, zabezpečovala potravinovú pomoc (2 tony) organizáciám pracujúcim s ľuďmi bez domova, najmä útulkom, ktoré boli v čase pandémie z bezpečnostných dôvodov izolované, so sťaženým prístupom k základným potrebám. Distribuovali sa aj dezinfekcie a osobné ochranné prostriedky, vrátane rúšok z dielne Dorka Bags. Výsledkom bola spolupráca s Mestom Košice, ETP Slovensko, LF UPJŠ a ďalšími partnermi na Opatreniach na ochranu ľudí v bytovej núdzi v Meste Košice v súvislosti s pandémiou COVID-19, ale aj pilotné zdravotno-sociálne skríningy s OZ Equita a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Projekt ‘Inovujeme sa!’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021.

Metódy sociálnej práce so sociálno-ekonomickými problémami

Marginalizácia je sociálno-ekonomická degradácia jednotlivca alebo regiónu. K marginalizovaným skupinám zaraďujeme predovšetkým rómsku minoritu, bezdomovcov, drogovo závislých jedincov, ľudí prepustených z výkonu trestu a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Sociálna práca s marginalizovanou skupinou je ekvivalentom sociálnej práce komunitnej a je zameraná na konkrétne životné situácie, zvyčajne na určitých územných celkoch.

Odporúčania a opatrenia

Na základe analýzy situácie a identifikovaných bariér je potrebné realizovať opatrenia zamerané na:

1. Zlepšenie bývania: Investície do infraštruktúry v MRK, nielen do základnej infraštruktúry (napr. vodovod, toalety, žumpa, prípadne kanalizácia), ale aj do služieb (napr. predškolskej starostlivosti a prímestskej dopravy).
2. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne: Podpora predškolskej starostlivosti a inkluzívneho vzdelávania, zníženie segregácie rómskych žiakov.
3. Podpora zamestnanosti: Cielené programy na zvýšenie zamestnateľnosti, rekvalifikácia a podpora udržateľných pracovných miest.
4. Boj proti diskriminácii: Zvyšovanie povedomia, vzdelávanie a podpora mechanizmov na oznamovanie a riešenie diskriminácie.
5. Zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti: Odstraňovanie finančných, štrukturálnych, psychologických a kognitívnych bariér.
6. Rozvoj sociálnych služieb: Rozšírenie siete komunitných centier a terénnych sociálnych služieb.
7. Systematické monitorovanie a hodnotenie: Pokračovanie v zbere dát a vyhodnocovaní dopadu inkluzívnych politík.

tags: #starostlivost #a #pomoc #marginalizovanej #komunite