Južná Amerika, kontinent s bohatou históriou a rozmanitou kultúrou, je domovom mnohých historických pamiatok a kultúrnych pokladov. Starostlivosť o ne a ich ochrana je kľúčová pre zachovanie dedičstva pre budúce generácie. Tento článok sa zameriava na starostlivosť a ochranu pamiatok v Južnej Amerike, pričom zdôrazňuje výzvy, úspechy a dôležitosť medzinárodnej spolupráce.
Medzinárodná ochrana pamiatok a jej význam
Medzinárodná činnosť v odbore pamiatkovej starostlivosti je veľmi významná, pretože sa v nej sústreďujú nápady a poznatky kdekoľvek na svete. Uplatňujú sa najprv v rezolúciách, chartách, potom v medzinárodných odporúčaniach a konvenciách. Propagujú sa až dovtedy, kým neprejdú úplne do života. Často sa okrem morálnej a odbornej pomoci organizuje aj finančná podpora. Takisto aj UNESCO sa zaoberalo otázkou založenia medzinárodného fondu na ochranu pamiatok.
Historický vývoj medzinárodnej spolupráce
Hlavne vojnové udalosti dali podnet na vznik medzinárodnej spolupráce v ochrane kultúrnych pamiatok, ktorá sa začala vytvorením Spoločnosti národov. V roku 1935 bol formulovaný Washingtonský pakt týkajúci sa ochrany pamiatok. Prvú medzinárodnú konferenciu o obnove pamiatok v roku 1931 v Aténach zorganizoval Medzinárodný úrad múzeí. Tu sa prvýkrát začína uplatňovať pojem medzinárodného dedičstva a predvída sa pokrok v medzinárodnej kooperácii tak v právnej, ako aj vedeckej oblasti.
Z iniciatívy UNESCO bola vypracovaná v roku 1954 tzv. Hagská konferencia, výsledkom ktorej bol Dohovor na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu. Tento dohovor odporúča vypracovať už v čase mieru medzinárodný zoznam pamiatok, ktoré by boli v prípade vojnového konfliktu pod medzinárodnou ochranou. Ďalšie stretnutie sa konalo v Paríži v roku 1957, ale toto medzinárodné stretnutie zorganizovali nie múzejníci, ale architekti.
Druhý medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok sa konal v Benátkach v roku 1964, kde boli prijaté viaceré rezolúcie a vznikla medzinárodná charta o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel, tzv. Benátska charta. Princípy tejto charty sú zhrnuté do piatich bodov, a to: chápanie pamiatky, ochrana, obnova, archeologické výskumy, dokumentácia a publikovanie. V druhej rezolúcii bola vyslovená požiadavka vytvoriť Medzinárodnú radu pre pamiatky a sídla - ICOMOS, čo sa uskutočnilo v roku 1965 vo Varšave. Veľmi užitočným sa v tomto smere ukázalo medzinárodné sympózium ICOMOS v Levoči roku 1966 o regenerácii historických miest. Nastolila sa myšlienka súpisu týchto miest a integrácia ich ochrany do územných plánov rozvoja. O rok sa konalo v Caseres kolokvium o ochrane a oživení súborov historického alebo umeleckého záujmu. Sympózium v Tunise roku 1968, na prvý pohľad venované špecifickým problémom ochrany miest Stredozemného mora, prijalo viaceré závery všeobecnej povahy.
V roku 1971 sa začali odborníci zaoberať aj problematikou jednotlivých druhov pamiatok. A preto ešte vo vtedajšej ČSSR vzniká prvá rezolúcia o ochrane ľudovej architektúry. V tom istom roku je nastolená aj problematika historických záhrad. Odvtedy nadobúda riešenie problémov ochrany záhrad a parkov určitý význam. V roku 1972 sú prijaté dva závažné dokumenty UNESCO: Odporúčania týkajúce sa ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva na národnej úrovni a Konvencia o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Vysoké zmluvné strany, zisťujúc, že kultúrne statky utrpeli za ozbrojených konfliktov ťažké škody a že sú rozvojom vojenskej techniky viac a viac ohrozované zničením, sú rozhodnuté urobiť všemožné opatrenia na ochranu kultúrnych statkov. Tieto opatrenia sa musia urobiť ešte po dobu mieru. Imunita týchto statkov je zabezpečená vysokými zmluvnými stranami, ktoré sa zaväzujú, že sa zdržia akéhokoľvek nepriateľského činu voči nim okrem prípadov v určitých článkoch. Statky musia mať po dobu ozbrojeného konfliktu poznávací znak.
Špecialisti na ochranu a obnovu pamiatok
Ochrana a obnova historickej pamiatky sú viacodborové operácie. Títo špecialisti musia byť vysoko kvalifikovaní. Spomedzi špecialistov, zodpovedných každý za svoju príslušnú oblasť, kľúčové postavenie a osobitú zodpovednosť má delegovaný architekt a konzervátor historických pamiatok. Konzervátor historických pamiatok animuje, dohliada a sleduje prácu skupiny špecialistov z rôznych odborov a vyhodnocuje jej výsledky.
Pamiatky a ich ochrana v Južnej Amerike
Južná Amerika je kontinent s bohatou históriou, rozmanitou kultúrou a úchvatnou prírodou. Od majestátnych Ánd po amazonský dažďový prales, táto časť sveta ponúka nespočetné množstvo pamiatok, ktoré si zaslúžia ochranu a starostlivosť. UNESCO zohráva dôležitú úlohu pri identifikácii a ochrane lokalít svetového dedičstva v Južnej Amerike.
Lima: Mesto kráľov a balkónov
Cesta za poznaním Južnej Ameriky často začína v Lime, hlavnom meste Peru a druhom najväčšom meste kontinentu. Lima bola kedysi metropolou španielskeho miestokráľovstva a centrom Nového sveta, odkiaľ conquistadori vyrážali na výpravy na juh kontinentu. Mesto je známe svojou koloniálnou architektúrou a stovkami balkónov, ktoré zdobia jeho ulice. Prehliadka Limy začína v kláštore San Francisco, ktorý patrí k najkrajším v Novom svete, aj vďaka originálnym kachličkám azulejos, ktoré pripomínajú čarovnú Andalúziu.
Španieli priniesli azulejos z tohto španielskeho regiónu spolu s ich kultúrou. Po prehliadke kláštora nemôžeme vynechať vzrušujúce katakomby, ktoré patria k najzachovalejším na kontinente. V neďalekom parku si pozrieme jedinú sochu Francisca Pizzara v meste a z tohto miesta uvidíme aj rozsiahle štvrte chudobných, tzv. „pueblos jovenes“. Lima, to je kontrast bohatých a chudobných štvrtí. Prechádzka uličkami Limy vedie k najstaršej univerzite v Novom svete, Universidad San Marcos.
Na námestí Plaza San Martín sa nachádza socha známeho libertadora („osloboditeľa“). Námestie má magickú atmosféru, najmä večer po zotmení, a je ideálnym miestom na vychutnanie si najznámejšieho peruánskeho drinku, Pisco sour. Po obchodnej ulici Jirón de la Unión sa opäť dostávame do koloniálneho centra priamo na najznámejšie námestie, Plaza Mayor. Palmy, prezidentský palác a katedrála, v ktorej sú uložené pozostatky Francisca Pizarra, pokoriteľa ríše Inkov a prvého miestokráľa. Peruánska kuchyňa patrí k najlepším na svete a Peru získalo niekoľkokrát ocenenie TOP gastronomická destinácia sveta.
Cusco: Pupok sveta a brána k Machu Picchu
Z Limy sa presúvame do Cusca, mesta, ktoré vyrástlo na inkských základoch a stalo sa základňou pre španielske objavy. Cusco, v preklade „pupok sveta“, bolo centrom impéria Inkov, najväčšej indiánskej ríše na americkom kontinente. Práve tu v meste a okolí sa nachádzajú najkrajšie pozostatky stavieb, ktoré nám Inkovia zanechali. Prehliadka Cusca zahŕňa štyri najznámejšie ruiny, tzv. Cuatro ruinas.
Prvou je pevnosť Sacsayhuaman, majestátna stavba, o ktorej Španieli vyhlásili, že to musí byť dielo diabla. Nasleduje posvätné Q´enko, vápencová skala, ktorú Inkovia zakomponovali do svojho chrámu, pričom využili aj jaskyne a tunely pod skalou. Pokračujeme k spirituálnym kúpeľom Tambo Machay, kde Inka prichádzal s celým svojim sprievodom, keď sa potreboval poradiť s bohmi o problémoch súvisiacich s ríšou. Neďaleko sa ešte zastavíme pri pevnosti Puca Pucara, červenej pevnosti, ktorá strážila okolie, ako aj cestu do Cusca.
Poobede pokračujeme prehliadkou historického centra Cusca, kde môžeme na každom rohu obdivovať nepochybne majstrovskú stavebnú zručnosť starých Inkov. Námestie Plaza Mayor patrí určite k najkrajším námestiam v Novom svete. Katedrála s barokovou koloniálnou fasádou, Iglesia Compañia de Jesus (kostol Spoločnosti Ježišovej) a na kopcoch okolo nás stovky domov, ktorých svetlá po zotmení pripomínajú oblohu. Večer určite odporúčame ochutnať gurmánsku špecialitu z Ánd, morské prasiatko Cuy.
Machu Picchu: Stratené mesto Inkov
Z Cusca sa vydávame smerom k Machu Picchu, jednému z vrcholných okamihov putovania po Južnej Amerike. Cesta vlakom cez údolie rieky Urubamba do mestečka Machu Picchu Pueblo je zážitkom sama o sebe. Vlak je jediná možnosť, ako sa na k Machu Picchu prepraviť. Machu Picchu, zabudnuté inkské mesto, je vyvrcholením cesty.
Pre aktívnych turistov je možnosť pešieho výstupu po Ceste Inkov až k samotným ruinám. Alternatívne možno zvolíte radšej pohodlnejšiu alternatívu a vyveziete sa autobusom za malý príplatok. Nezabudnuteľná panoráma so štítom hory Huayna Picchu v pozadí uchváti každého návštevníka. Môžete to vidieť 100x na fotkách, ale nedá sa to porovnať s pocitom, keď to človek uvidí naživo.
Machu Picchu je miestom, kde človek cíti energiu starobylej kultúry Inkov a až odmieta uveriť, v akom dobrom stave a zachovalo. Prečo nebolo nikdy dobyté? A na aké účely slúžilo? Naši top sprievodcovia Vám tieto otázky zodpovedajú. Prehliadka, pri ktorej urobíte desiatky fotiek. Vedeli ste, že Machu Picchu obnovilo svoju certifikáciu, ako prvý uhlíkovo neutrálny div sveta? Odpad sa postupne spracováva a separuje v pyrolýznom zariadení, toto zariadenie bolo postavené v spolupráci s peruánskymi inžiniermi a Univerzitou v Cuscu. Machu Picchu bolo vyhlásené za novodobý div sveta a verte, že Vás nesklame ani na sekundu!
Altiplano: Náhorná plošina medzi Peru a Bolíviou
Dnes nás čaká zaujímavý presun. Budeme prechádzať náhornou plošinou medzi Peru a Bolíviou, Altiplanom. Po tibetskej je to druhá najrozsiahlejšia náhorná plošina na svete. Cesta vedie cez zelené scenérie, kde sa pasú lamy, alpaky a ovce. Viete, aký je rozdiel medzi lamou, alpakou a vicuñou? Naši sprievodcovia to jasne vysvetlia a razom ich každý bez problému rozozná. Zároveň sa dozviete, ktorá vlna je najlepšia na šál, či sveter. Odísť z Peru bez svetra s lamou by bol hriech.
Pomaly sa blížime k najvyššiemu bodu dnešného presunu - priesmyku La Raya. Sme vo výške 4 335 m n. m. Povinná fotka s tabuľou musí byť. Okolo nás 5 tisícové vrcholce a zopár peruánskych indiánov, ktorí stoja pri svojich stánkoch. Cesta ubieha rýchlo, žiadne ostré zákruty, len relatívne rovná cesta. Jedli ste už hamburger z Alpaky? Budete mať možnosť ho ochutnať. Nadmorskú výšku už postupne cítime, ale dáme vám rady, ako tento pobyt prežiť bez problémov.
Puno a plávajúce ostrovy Los Uros
Prechádzame mesto Juliaca, najväčšie mesto oblasti s nelichotivou prezývkou „Najškaredšie mesto Peru“. Pokračujeme do Puna, najväčšieho peruánskeho mesta na brehu jazera Titicaca. Smerujeme priamo do prístavu, aby sme navštívili unikátne plávajúce ostrovy vyrobené z rákosia totora, na ktorých prežívajú zvyšky miznúcej populácie pôvodných Indiánov Los Uros. Započúvame sa do miestneho, zvláštneho indiánskeho jazyka Aymara, a naučíme sa aspoň pozdrav. Neuveriteľne fotogenické miesta, vysvetlíme si, ako sa taký ostrov poskladá, a kde chodia mladí, ak chcú mať troch súkromia pre seba.
Postupne sa zvečerieva a my už cítime nastupujúci chlad z jazera. Vraciame sa do prístavu a presúvame sa do hotela. Bývame v centre a všetko máme v pešej dostupnosti od hotela. Vítame možnosť dať si čaj z koky, ktorý tu podávajú v každom hoteli. Je takmer povinnosť si dať rybu s názvom trucha (čítaj truča - pstruh) z jazera Titicaca. Príjemná, takmer prímorská atmosféra, to všetko Vám ponúka Puno.
Jazero Titicaca a Bolívia
Opúšťame ranné Puno, ale s jazerom sa ešte nelúčime. Budeme popri ňom prechádzať do ďalšej krajiny, do Bolívie. Ideálne vyraziť čo najskôr, aby sme v dobrom čase prišli na hranicu. Peruánsky vidiek je skutočne zaujímavý, tehlové domy bez omietky, všade naokolo nápisy z minulých, alebo nasledujúcich volieb. Zastavujeme na jednom vyvýšenom mieste, nazvime ho Mirador, a teda vyhliadka. Pod nami jazero Titicaca v celej svojej kráse a my sa nestačíme vynadívať a zároveň robiť panorámy. V jazere sú chovné stanice, kde dochovávajú pstruhy. Okolo najvyššie položeného splavného jazera sveta sa pomaly presúvame k hraničnému prechodu v mestečku Desaguadero, podľa rieky, ktorá tvorí hranicu a zároveň je to jediný odtok z jazera.
Tiwanaku: Dedičstvo predkolumbovských kultúr
Soles zamieňame za bolivianos a ideme vyriešiť administratívne veci. Po ceste zastavujeme v Tiwanaku, prezrieť si najdôležitejšiu archeologickú lokalitu a najvýznamnejšiu pamiatku predkolumbovských indiánskych kultúr v Bolívii. Verili by ste, že až sem siahalo jazero Titicaca? Stély a večný vietor vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru. Stihneme aj obed v mestečku Tiwanaku a pokračujeme do Najvyššie položeného hlavného mesta na svete, do La Pazu.
La Paz: Najvyššie položené hlavné mesto sveta
Prechádzame predmestím El Alto, ktoré má ale viac obyvateľov, ako samotné hlavné mesto. Tehlové domy, kam oko dovidí. A zrazu - pred nami La Paz. Mesto v údolí, v pozadí zasnežené 6 tisícové štíty. Nestačíme sa vynadívať a už teraz vieme, že La Paz patrí medzi najkrajšie mestá, aké sme kedy videli. Presun do hotela neďaleko centra. Nadmorská výška už nám takmer nerobí problém, ale čaj z koky si dáme. La Paz znamená mier. Prečo sa tak volá? Povieme si viac.
Budíme sa v úžasnom La Paze a dnes budeme toto mesto spoznávať. Mesto v údolí, to je samá úzka ulička hore a dole. Začíname na Mercado de las brujas, v uličke čarodejníc, kde predávajú všetko, čo sa dá vyrobiť z koky, ale aj rôzne iné, rituálne výrobky. A samozrejme, krásne výrobky z vlny alpaky a baby alpaky. Pokračujeme dole na miesto, kde La Paz vznikol. Na námestie San Francisco. Krásna katedrála, kláštor, ale hneď vedľa moderná tržnica a iné budovy. La Paz je jeden veľký mix budov.
Všadeprítomný chaos, hlavne pri prechádzaní cez cestu. Prechádzame cez najrušnejšiu ulicu mesta a tentoraz stúpame. Ideme pomaličky, predsa, sme vo vysokej nadmorskej výške. Prichádzame na námestie Murillo. Palacio Quemado, v preklade, Spálený palác, ktorý vyhorel niekoľkokrát, naposledy v roku 1875 takmer do základov. Na každom rohu indiáni s typickými malými klobúkmi. Pre odvážnych bubákov možnosť adrenalínového bonbónika, o ktorom budete roky rozprávať všetkým známym - absolvovanie 60km dlhého zjazdu na bicykli z výšky 4700m n.m. do výšky 1200m n.m. Zážitok, ktorý je možný iba v Bolívii!
A čo tak večera s výhľadom na celé mesto? Ideálne zakončenie ideálneho dňa. V meste, ktoré bolo zaradené medzi sedem novodobých mestských divov sveta. Budíme sa do ďalšieho dňa v La Paze. Dnes ešte máme možnosť kúpiť rôzne bolívijské výrobky, ktoré majú trošku iné vzory a farebné kombinácie, ako tie peruánske. Prevezieme sa aj lanovkou? Vidíme tu ultramoderné lanovky, ktoré sú ideálne do hornatého terénu mesta. Vedeli ste, že systém lanoviek v La Paze je najdlhší na svete? Zároveň je to jediné mesto na svete, kde lanovky tvoria nosný systém verejnej dopravy.
Santiago de Chile: Mesto kontrastov a histórie
Z La Pazu sa presúvame do Santiaga de Chile, hlavného mesta Chile. Santiago je živou spomienkou na kultúrne, politické a sociálne zmeny, ktoré sa v krajine udiali. Prehliadka Santiaga začína pri prezidentskom paláci La Moneda, mieste vojenského puču vedeného generálom Augustom Pinochetom. Ďalšou zastávkou je hlavné námestie Plaza de Armas, mestský park Parque Forestal a umelecká štvrť Pío Nono. Nezabudnuteľným zážitkom bude výjazd lanovkou alebo zubačkou na vrch Cerro San Cristobal (850 m n.m.). Okrem 22-metrov vysokej sochy Panny Márie ponúka nádherné výhľady na celé mesto a majestátne Andy v pozadí.
Buenos Aires: Mesto elegancie a tanga
Z Santiaga de Chile prelietame do Buenos Aires, mesta elegancie, širokých bulvárov a zašlej slávy. Buenos Aires je známe najširšou ulicou na svete, Avenida 9. júla, a najslávnejšou opernou scénou Južnej Ameriky. Na námestí Plaza de Mayo sa nachádza prezidentský palác Casa Rosada. Prehliadka Buenos Aires zahŕňa farebnú proletársku štvrť La Boca so štadiónom Bombonera, kde sa zrodilo tango argentino. Mesto má viac než 250 parkov, čo je najviac na svete. Pešia zóna Calle Florida ponúka svetoznáme značky a luxusný obchodný dom Galerías Pacífico.
Vodopády Iguazú: Prírodný div sveta
Z Buenos Aires odlietame k vodopádom Iguazú, prírodnému divu sveta. Prehliadka argentínskej strany vodopádov ponúka chodníčky, z ktorých je vidieť väčšinu vodopádov z rôznych uhlov. Argentíne patrí väčšia časť vodopádov, a preto vybudovala pomedzi vodopády chodníčky, z ktorých veľmi dobre vidno väčšinu vodopádov z rôznych uhlov.
Výzvy a riešenia v starostlivosti o pamiatky v Južnej Amerike
Starostlivosť a ochrana pamiatok v Južnej Amerike čelia mnohým výzvam, vrátane nedostatku finančných zdrojov, prírodných katastrof, urbanizácie a rozvoja, nadmerného turizmu, krádeží a vandalizmu. Na riešenie týchto výziev je potrebná komplexná stratégia.
| Výzva | Riešenie |
|---|---|
| Nedostatok finančných zdrojov | Zvýšenie finančných investícií zo strany vlád a medzinárodných organizácií. |
| Prírodné katastrofy (zemetrasenia, záplavy) | Vypracovanie plánov na ochranu pamiatok a zabezpečenie rýchlej obnovy. |
| Urbanizácia a rozvoj | Podpora udržateľného urbanizmu, ktorý zohľadňuje ochranu kultúrneho dedičstva. |
| Nadmerný turizmus | Riadenie turizmu s cieľom minimalizovať negatívny dopad na pamiatky. |
| Krádeže a vandalizmus | Zlepšenie bezpečnosti historických pamiatok a lokalít. |
| Klimatické zmeny | Monitorovanie a správa pamiatok s využitím moderných technológií. |
| Sociálno-ekonomické problémy | Zapojenie miestnych komunít do ochrany a správy pamiatok. |
Medzinárodná spolupráca a vzdelávanie
Medzinárodná spolupráca zohráva kľúčovú úlohu v ochrane pamiatok v Južnej Amerike. Organizácie ako UNESCO, ICOMOS a ICCROM poskytujú technickú pomoc, odborné znalosti a finančnú podporu na ochranu kultúrneho dedičstva. Bonnský dohovor, zastrešený Organizáciou Spojených národov (OSN), poskytuje globálnu platformu pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie sťahovaných druhov živočíchov a ich biotopov. Je potrebné vzdelávať verejnosť o dôležitosti ochrany kultúrneho dedičstva a zapojiť ju do jeho ochrany.