Slovensko, podobne ako mnohé vyspelé krajiny, čelí významným demografickým zmenám, ktoré majú hlboký vplyv na celú spoločnosť, vrátane kľúčových pilierov sociálneho zabezpečenia, akým je dôchodkový systém. Prognózy ukazujú, že do roku 2060 bude seniorom každý tretí človek, čo predstavuje zásadnú výzvu pre súčasné a budúce generácie.
Starnutie populácie ovplyvňuje celú spoločnosť a vytvára fenomén nazvaný strieborná ekonomika. Strieborná ekonomika zahŕňa rastúci sektor zameraný na potreby staršej generácie. Patria sem zdravotné a sociálne služby, bývanie pre seniorov, technológie podporujúce samostatnosť v staršom veku, voľnočasové aktivity, ale aj finančné produkty prispôsobené životnej fáze. Dôležité je, že strieborná ekonomika sa netýka len dôchodcov! Práve naopak - dnešní mladí ľudia budú súčasťou striebornej ekonomiky skôr, než si možno myslia. Budú klientmi, zamestnancami, vývojármi, investormi alebo podnikateľmi v tomto sektore. Tento celosvetový trend sa týka aj takých veľkých štátov, ako sú Čína, India či Brazília. „Strieborný“ trh bude rásť, či už sa naň pripravíme alebo nie. Európska komisia odhaduje, že hodnota sektora striebornej ekonomiky v EÚ už do konca roka 2025 presiahne sumu 5,7 bilióna eur.
Ako reaguje Slovensko a čo to znamená pre dôchodkový systém? Prvý pilier, spravovaný štátom - teda ten priebežný, sa dostáva pod tlak. Menej pracujúcich, viac dôchodcov, napätý rozpočet. V takomto nastavení hrozí v budúcnosti znižovanie dôchodkov alebo zvyšovanie daní.
Výzvy pre priebežný dôchodkový systém
Slovensko sa nachádza v období výrazných demografických zmien, ktoré postupne ovplyvňujú celú spoločnosť. Kým v minulosti sa ročne rodilo približne 100 000 detí, dnes je to už len okolo 50 000. Počet detí a mladých ľudí dlhodobo klesá, čo znamená, že v budúcnosti bude menej ľudí v produktívnom veku. Zároveň sa očakáva, že počet pracujúcich ľudí klesne približne o pol milióna, zatiaľ čo počet dôchodcov stúpne o stovky tisíc. Slovensko sa tak postupne dostáva do situácie, keď bude mať podobne starú populáciu, akú má dnes Japonsko.
V roku 1964 pripadali na jedného slovenského seniora (od 65 rokov) štyri deti do 14 rokov. Vyrovnaný stav (pomer 1 : 1) nastal v roku 2018. V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa. Na jedného seniora išlo vlani zo štátneho rozpočtu v priemere 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 eur) a zdravotnú starostlivosť (3 100 eur). Obyvatelia v neaktívnom veku, teda deti a dôchodcovia, dostávali v minulom roku od štátu v priemere 10 400 eur.
Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov na Slovensku ubúda. Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009, a odvtedy prudko klesá. V roku 2023 bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov. Podľa prognóz OSN by sa tento prepad mal zastaviť až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1 až 1,2. To znamená, že pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer vyrovnaný.
Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému. Podľa údajov sa deficit dôchodkového systému v EÚ zvýši z 2,3 % HDP v roku 2023 na 5 % HDP v roku 2070. Príčinou bude kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. Problémy, ktoré prinesie starnutie populácie, konštatuje aj Globálna dôchodková správa Allianz z roku 2023.
Význam druhého piliera a striebornej ekonomiky
O to dôležitejší je druhý pilier, ktorý funguje na kapitalizačnom princípe. Každý sporiteľ si z vlastnej mzdy odkladá a jeho úspory sa zhodnocujú na finančných trhoch. Dôležité je, že tieto fondy neslúžia len ako „trezor“. Predstavujú dlhodobý investor, ktorý aktívne pôsobí na trhu. Investičný horizont dôchodkových fondov je dlhý, a preto sa prirodzene zameriavajú na stabilné a predvídateľné sektory. Takýmto predvídateľným sektorom môže byť napríklad aj strieborná ekonomika.
Ide o miliardy eur v dôchodkových fondoch, je to vážna téma. Peniaze z druhého piliera už dnes smerujú do akcií a dlhopisov zdravotníckych a farmaceutických firiem a do fondov zameraných na technologické riešenia pre seniorov. Môžu smerovať aj do ETF fondov realitných investícií na bývanie prispôsobené starším ľuďom. Tieto investície prebiehajú štandardne - cez trhové nástroje a vždy v súlade s princípmi výnosu, diverzifikácie a primeraného rizika.
Dnešní mladí ľudia budú s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti využívať služby, ktoré dnes spolufinancujú cez druhý pilier. A práve v tom spočíva sila druhého piliera. Nie je to len rezerva na dôchodok, ale dlhodobý nástroj, ktorý pomáha budovať ekonomiku, ktorú budeme všetci potrebovať.
Aktívne starnutie ako cesta k udržateľnosti
Prebiehajúce zmeny demografickej štruktúry nášho obyvateľstva môžu viesť k domino efektu - k prehĺbeniu medzigeneračného vzďaľovania sa, zhoršeniu kvality života ľudí akéhokoľvek veku a k nárastu spoločenského napätia. V záujme predchádzať týmto nežiadúcim efektom procesu starnutia populácie sa formuje potreba podporovať verejnými politikami ľudí všetkých vekových kategórií a hľadať cesty využívania ich potenciálu v celom životnom cykle, čo je základ budovania udržateľných spoločností.
Čo je to aktívne starnutie a akým spôsobom môže koncept aktívneho starnutia pomôcť celej spoločnosti? Aktívne starnutie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom podporiť kvalitu života ľudí v priebehu ich starnutia“. Práve koncept aktívneho starnutia (najnovšie sa hovorí komplexnejšie o koncepte zdravého a aktívneho starnutia) je odpoveďou medzinárodnej odbornej komunity na príležitosti a výzvy vyplývajúce z prebiehajúcich demografických zmien, ktoré sa, okrem Slovenska, týkajú aj ostatných vyspelých krajín západného sveta.
V súlade so zmenou celospoločenských podmienok predstavuje spôsob, akým by mali ľudia starnúť. Pod aktívnym starnutím sa rozumie angažovanie sa v rozličných sférach spoločnosti a živote človeka - na trhu práce, vo verejnom živote (na úrovni komunity, obce, občianskeho či politického života), ale aj vo sfére rodinného života a vlastného rozvoja. Nový prístup k starnutiu nepredstavuje len spôsob, ako sa vyrovnať s populačným starnutím a jeho celospoločenskými následkami, ale prináša benefity i pre samotných starších ľudí. Aktívny spôsob starnutia prispieva k zvyšovaniu kvality ich života v rozličných aspektoch - v oblasti zdravia, osobnej autonómie, či životnej spokojnosti. Podporuje využitie ich vlastného potenciálu v postupne predlžujúcej sa dobe dožitia a života v zdraví.
Podľa dostupných dát Indexu aktívneho starnutia z roku 2016, ktorý sleduje pokrok v úrovni zavádzania konceptu aktívneho starnutia do spoločnosti a využívania potenciálu starších ľudí, však Slovensko aj naďalej zaostáva za európskym priemerom, umiestilo sa na 21. mieste z 28 krajín Európskej únie. V záujme zachovania a budovania udržateľnosti našej spoločnosti musí byť preto podpora aktívneho starnutia nielen trvalou politickou prioritou, ale aj najširším verejným záujmom.
Demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030. Ide v poradí už o druhý strategický dokument svojho druhu, schválený vládou Slovenskej republiky koncom roka 2021 a priamo nadväzujúci na Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Predstavuje národný nástroj pre politiky aktívneho starnutia.
Vzorec pre úspešné starnutie | Gary Small | TEDxUCLA
Budúcnosť dôchodkov a sociálneho systému
Očakáva sa, že do roku 2030 bude Slovensko potrebovať viac ako 70-tisíc nových pracovníkov v oblasti starostlivosti o seniorov. Zároveň vznikajú koncepty, ktoré kombinujú služby a technológie, takzvané silver hubs: centrá, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sociálne aktivity. V niektorých krajinách už fungujú a ukazujú cestu. Technológie ako umelá inteligencia, senzory či inteligentné bývanie nie sú len futuristické nápady - sú súčasťou vývoja, ktorý už dnes ovplyvňuje spôsob, akým budeme žiť v staršom veku. A aj sem smeruje kapitál z dôchodkových fondov.
Skutočná spolupatričnosť generácií nie je iba v slovách. Druhý pilier nie je len o vás a tom, čo je dnes. Druhý pilier je o nás všetkých a o tom, čo bude zajtra. Je o kvalite našich životov v starobe, o službách, ktoré budeme potrebovať, o ekonomike, ktorú chceme mať.
Dôležité tiež bude zabrániť odlevu mladých ľudí do zahraničia. Opačná situácia panuje napríklad v škandinávskych krajinách - v Dánsku a Švédsku či napríklad v Holandsku.
Ako upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, počet ľudí odkázaných na pomoc iných bude postupne rásť. Podľa Jána Tótha bude potrebné zamyslieť sa nad tým, ako štát rozdeľuje peniaze. Časť výdavkov by sa mala presunúť tam, kde sú skutočne potrebné, a to k ľuďom, ktorí pomoc nevyhnutne potrebujú. „Starnutie populácie zvýši počet odkázaných ľudí - v 50-ročnom horizonte o 100-tisíc osôb.
Verejné financie na Slovensku dnes nedokážu pokryť všetky výdavky štátu. Deficit štátneho rozpočtu výrazne prekračuje povolený limit, a to aj napriek tomu, že príjmy štátu sú na historicky najvyššej úrovni.
Zo údajov vyplýva, že slovenská populácia sa postupne výrazne mení. Zároveň sa očakáva, že počet pracujúcich ľudí klesne približne o pol milióna, zatiaľ čo počet dôchodcov stúpne o stovky tisíc.
So starnutím populácie budú na Slovensku výrazne pribúdať aj ľudia, ktorí budú odkázaní na pomoc iných. Tento nárast môže byť ešte vyšší, pretože rodiny budú mať menšiu kapacitu starať sa o svojich blízkych. Rodí sa menej detí a ženy čoraz častejšie pracujú, takže starostlivosť sa bude viac presúvať na štát.
Na Slovensku aj vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie sa výrazne mení štruktúra obyvateľstva. Rodí sa menej detí, klesá počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku a stúpa počet dôchodcov.
V roku 2023 bol pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov.