Spôsoby ukončenia činnosti zariadenia a následná starostlivosť o miesto výkonu

Ukončenie činnosti zdravotníckeho zariadenia je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dodržiavanie legislatívnych predpisov a zabezpečenie starostlivosti o miesto výkonu činnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad platnej legislatívy a praktických aspektov súvisiacich s touto problematikou na Slovensku.

Legislatívny rámec ukončenia činnosti zdravotníckeho zariadenia

Rozhodnutie o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa stáva právoplatným uplynutím 15-dňovej lehoty od prevzatia rozhodnutia účastníkom konania. Právoplatnosť rozhodnutia sa uvádza na doložke právoplatnosti. Bez informácie o právoplatnosti rozhodnutia proces vydania povolenia nie je ukončený. 15-dňovú lehotu je možné skrátiť, ak účastník prehlási, že sa vzdáva možnosti podať odvolanie.

Zmeny v povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

• Vydanie nového povolenia: Nové povolenie sa vydáva pri zmene miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania a pri zmene odborného zástupcu (§ 17 zákona č. 578/2004 Z. z.).
• Nevydáva sa nové povolenie: Nové povolenie sa nevydáva pri zmene údajov v povolení, napríklad pri zmene mena alebo priezviska odborného zástupcu u rovnakej osoby (§ 16 zákona č. 578/2004 Z. z.). Ak ide o novú osobu, nového odborného zástupcu, je potrebné požiadať o zmenu povolenia podľa § 17 zákona č. 578/2004 Z. z.
• Dočasné pozastavenie povolenia: Podmienky a postup dočasného pozastavenia povolenia upravuje § 18 zákona č. 578/2004 Z. z.
• Zrušenie povolenia: Zrušenie povolenia sa riadi ustanoveniami § 19 zákona č. 578/2004 Z. z.

Kód poskytovateľa a zdravotníckeho pracovníka

Kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a kód zdravotníckeho pracovníka sú základné prvky, pomocou ktorých sa zabezpečuje kompatibilita informačných systémov spolupracujúcich inštitúcií. Kód poskytovateľa je kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kód zariadenia sociálnych služieb a kód zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný požiadať o pridelenie kódu podľa § 79 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. Žiadosť o pridelenie kódu poskytovateľa alebo Žiadosť o pridelenie kódu poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti - zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú dostupné na webovom sídle úradu v časti Formuláre, tlačivá.

Kód zdravotníckeho pracovníka je kód lekára, kód zubného lekára a kód vybraného zdravotníckeho pracovníka. Tento kód jednoznačne identifikuje lekára, zubného lekára a vybraného zdravotníckeho pracovníka ako fyzickú osobu konkrétneho zdravotníckeho povolania, resp. konkrétnej kategórie. Žiadosť o pridelenie kódu zdravotníckeho pracovníka je dostupná na webovom sídle úradu v časti Formuláre, tlačivá. Elektronicky je možné podať žiadosť prostredníctvom formulára na Ústrednom portáli verejnej správy.

Odborný zástupca

Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Odborný zástupca sa určí pre zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre každé zo zdravotníckych povolaní podľa § 27 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. Odborný zástupca môže byť určený len pre jedno zdravotnícke zariadenie; uvedené sa nevzťahuje na stacionáre nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, ambulancie a mobilné hospice. Odborný zástupca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť držiteľovi povolenia každú zmenu skutočností, ktoré sa týkajú podmienok ustanovených v odseku 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu až siedmeho bodu a písm. b) až i) a ods. 4 písm. h) a i) a minimálne požiadavky na materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 4 písm. a) až d) a g) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 4 písm. a) až d) a g) sú uvedené v prílohe č. 1b. Požiadavky na špeciálne personálne zabezpečenie, ktoré rozširuje personálne zabezpečenie, a špeciálne materiálno-technické vybavenie, ktoré rozširuje minimálne materiálno-technické vybavenie, zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 4 písm. a) až d) a g) sú uvedené v prílohe č. 1c.

Klasifikácia okresov

Klasifikácia okresov je rozdelenie okresov z hľadiska ohrozenia zabezpečenia všeobecnej ambulantnej starostlivosti a primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti. Okresy sa klasifikujú podľa stupňa ohrozenia ako zabezpečené, rizikové, nedostatkové a kritické. Ministerstvo zdravotníctva na základe výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete každoročne najneskôr do 31. decembra.

Ukončenie podnikateľskej činnosti a starostlivosť o miesto výkonu

Ukončenie podnikateľskej činnosti znamená zrušenie povolenia na činnosť a pre právnickú osobu to znamená výmaz z obchodného registra. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Výmazu spoločnosti z obchodného registra, a teda aj jej zániku predchádza jej zrušenie, a to s likvidáciou alebo bez likvidácie. Až do dňa výmazu trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti.

Zrušenie povolenia na činnosť znamená zánik živnostenského oprávnenia, t. j. zrušenie živnostenského listu alebo koncesnej listiny, alebo zrušenie povolenia od rezortnej komory (napr. v prípade lekárov, advokátov, daňových poradcov atď., príp. zrušenie zápisu v evidencii u fyzickej osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu). K zániku živnostenského oprávnenia môže dôjsť jednak zo zákona a jednak na základe rozhodnutia živnostenského úradu. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o jeho zrušení. To znamená, keď podnikateľ prestal spĺňať podmienky pre prevádzkovanie živnosti (napr. stratil spôsobilosť na právne úkony alebo už nie je bezúhonný, alebo na jeho majetok bol vyhlásený konkurz), môže podnikať až do toho dňa, ktorým nadobudne právoplatnosť rozhodnutie živnostenského úradu o zrušení jeho živnostenského oprávnenia.

Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

V prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie môžeme hovoriť o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na právneho nástupcu zamestnávateľa. Ustanovenia v Zákonníku práce o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. K zániku živnostenského oprávnenia nedochádza pri premene obchodnej spoločnosti, napr. pri zlúčení.

V zmysle § 30 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľovou smrťou.

V zmysle § 27 Zákonníka práce v prípade, že zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V danom prípade nie je potrebné uzavrieť dodatok k pracovnej zmluve, kde bude uvedený nový právny subjekt ako nový zamestnávateľ. Zmena pracovnej zmluvy formou dodatku by bola nevyhnutná v prípadoch, ak by prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov došlo k zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a to druhu práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, miesta výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto), mzdových podmienok, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Zrušenie spoločnosti bez likvidácie

K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza vtedy, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu takto zrušovanej spoločnosti. Deje sa tak v prípade transformácie na inú formu spoločnosti (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným sa transformuje na akciovú spoločnosť, tzn. dochádza k zmene právnej formy spoločnosti) alebo družstvo, zlúčenia alebo splynutia s inou spoločnosťou, prípadne rozdelenia spoločnosti.

Fúzia spoločnosti (zlúčenie alebo splynutie spoločnosti) je právna a ekonomická operácia, pri ktorej zaniká jedna alebo viac obchodných spoločností bez procesu likvidácie ich majetku, pričom ich imanie prechádza na nástupnícku spoločnosť. Pri zlúčení zanikajúca spoločnosť prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na inú už existujúcu spoločnosť. Splynutie sa považuje za vytvorenie novej spoločnosti splynutím niekoľkých spoločností, ktoré prevedú svoje imanie na novú vznikajúcu spoločnosť, pričom zanikajúce spoločnosti majú postavenie zakladateľov nástupníckej spoločnosti. Právne subjektivity splývajúcich a zlučujúcich sa spoločností zanikajú bez likvidácie a týmto momentom spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím alebo zlúčením sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra.

Pri zmene právnej formy spoločnosti je právna subjektivita spoločnosti zachovaná, dochádza však k zmene vnútorných právnych pomerov a právneho postavenia spoločníkov.

Zrušenie spoločnosti s likvidáciou

Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra, v ktorom je likvidovaná spoločnosť zapísaná. Po dobu likvidácie používa spoločnosť svoje obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“. Likvidáciu vykonáva likvidátor ustanovený do tejto funkcie v súlade s Obchodným zákonníkom. Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi.

Zrušenie spoločnosti môže byť závislé od vôle spoločníkov, resp. zakladateľov spoločnosti, alebo nezávislé od ich vôle (napr. ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok).

V zmysle § 31 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Dávka garančného poistenia sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Skončenie pracovného pomeru

Kým vznik pracovného pomeru je väčšinou pomerne jednoduchá a priamočiara záležitosť, skončenie pracovného pomeru, naopak, býva často náročným administratívnym a dôkazným procesom. Vzťah zamestnávateľa a zamestnanca patrí medzi najdôležitejšie vzťahy v štáte. Je prirodzené, že podnikatelia si pre plnenie svojich plánov potrebujú najímať ľudí, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu plniť ich úlohy. Z prirodzených ekonomických dôvodov má tak iniciatívu v rukách najmä podnikateľ, ktorý má podnikateľský plán, ako aj výrazne väčšiu ekonomickú silu a slobodu. Zákonník práce s touto realitou počíta, a preto od zamestnávateľov vyžaduje viac povinností a vyššiu mieru zodpovednosti ako od zamestnancov.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Ide o najmenej zložitý a teda aj najideálnejší spôsob skončenia pracovného pomeru.

Výpoveď

Výpoveď je menej ideálny spôsob skončenia pracovného pomeru, pretože v tomto prípade ide o to, že si skončenie pomeru želá iba jedna strana. Zamestnanec musí odovzdať výpoveď v písomnej podobe a doručiť ju zamestnávateľovi (buď poštou alebo napríklad priniesť ju do práce a odovzdať svojmu nadriadenému). Zákonník práce tu najviac prihliada na nerovné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa. Kým zamestnanec môže dať výpoveď z akýchkoľvek dôvodov, dokonca ich ani nemusí uvádzať, zamestnávateľ takúto slobodu nemá.

Výpovedné dôvody sú zakotvené v § 63 Zákonníka práce, podľa ods. 1 písm. a) až e). Hoci právna úprava je pomerne stručná, v praxi je potrebné myslieť na mnoho detailov a môže byť komplikované dosiahnuť skončenie pracovného pomeru tak, aby sa neskôr zamestnanec nemohol dovolať neplatného skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. f) a g).

Organizačné zmeny

Najčastejším dôvodom sú organizačné zmeny (firma sa ruší, premiestňuje na iné miesto, prípadne zmenila technologické postupy a zamestnanec sa stal nadbytočným). Aj v takýchto prípadoch však zamestnávateľ musí prihliadať na to, či sa zamestnanec nenachádza v takzvanej ochrannej dobe. V zmysle zákonnej úpravy však zamestnávateľ musí byť schopný organizačnú zmenu vysvetliť a obhájiť, nemôže sa jednať iba o účelové prijatie rozhodnutia na ukončenie pracovného pomeru konkrétneho zamestnanca. Prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať deklarovaný cieľ, napr. zvýšenie efektivity práce, zníženie počtu zamestnancov, zmena štruktúry spoločnosti.

Zákonník práce nezakotvuje bližšiu úpravu ohľadne náležitostí rozhodnutia o organizačných zmenách. Čo sa týka náležitostí je však možné čerpať z rozhodovacej praxe súdov. Napr. V Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3CoPr/5/2017 sa uvádza: „Musí ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa právnickej osoby podpisuje osoba oprávnená konať. Rozhodnutie tiež musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum, od ktorého je organizačná zmena účinná. Dátum prijatia (podpisu) organizačnej zmeny musí vždy predchádzať dňu podania výpovede. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť prijaté až po podaní výpovede. Naopak dátum účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodoval s predpokladaným dňom uplynutia výpovednej doby. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr ako stihne uplynúť výpovedná doba, je daná prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, nakoľko jeho pracovné miesto je už zrušené. Odporúčanou náležitosťou, resp. prílohou je napr. zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť, zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s.r.o.

Ponuková povinnosť

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi ponúknuť inú prácu, pokiaľ má práve voľné pracovné miesto. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať pretom, že takúto prácu preňho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Hoci zákon pre ponuku inej práce nezakotvuje písomnú formu, v záujme právnej istoty odporúčame, aby bola ponuka uskutočnená písomne, a to takým spôsobom, aby zamestnávateľ vedel jej doručenie zamestnancovi preukázať. V ponuke odporúčame uviesť, komu konkrétne a akým spôsobom má byť odpoveď na ponuku doručená.

Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t. j. výpoveď z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Pri zrušení časti zamestnávateľa je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď len v prípade, ak by mu nemohol ponúknuť inú vhodnú prácu, resp. ak by takúto prácu zamestnanec odmietol. V prípade, že sa premiestňuje celý zamestnávateľ alebo jeho časť, zamestnávateľ stráca možnosť plniť jednu zo svojich základných povinností, a to povinnosť zamestnávať zamestnanca na dohodnutom mieste výkonu práce.

Prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov

Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce: „Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Výpovedná doba a odstupné

Dĺžka výpovednej doby sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru a je upravená v ustanovení § 62 Zákonníka práce. U zamestnanca, s ktorým bol skončený pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov je výpovedná doba dva mesiace. Medzi dôvody skončenia pracovného pomeru, u ktorých zamestnancovi vzniká nárok na odstupné, patrí aj skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Nárok na odstupné je upravený v § 76 Zákonníka práce a odvíja sa od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Tabuľka 1: Nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Za určitých okolností môže zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť pracovný pomer okamžite. V skratke sa dá povedať, že tento inštitút slúži najmä na ochranu. Alebo je chránenou stranou zamestnanec, ktorý môže okamžite skončiť pracovný pomer napríklad vtedy, ak nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez toho, aby vážne ohrozil svoj život alebo zdravie.

Ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru

Ostatné spôsoby sú menej časté a väčšina zamestnancov sa s nimi pravdepodobne nikdy nestretne. Ďalšou možnosťou je, že cudzincovi, ktorý pracuje na Slovensku skončí povolenie na pobyt alebo povolenie na zamestnanie. Ak zamestnanec neodchádza od zamestnávateľa z vlastnej viny, vznikne mu nárok na odstupné.

Sociálne služby a ukončenie činnosti zariadení

Postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby

1. Občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu - konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods. 1 a 2 zákona č. 448/2008 Z. z.
2. Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu - konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb.
3. Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, a má záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo jej zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, resp. zabezpečenie poskytovania konkrétneho druhu zariadenia sociálnych služieb.
4. Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9 zákona č. 448/2008 Z. z.
5. Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.
6. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z.
7. V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem - na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby.
8. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Úhrada za sociálnu službu

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2). Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods. 2 a nasl. zákona.

V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu. Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.

Zabezpečenie sociálnej služby neverejným poskytovateľom

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - § 2 ods. 6). VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78 zákona č. 448/2008 Z. z.

Postup pri prijímaní do útulkov/nocľahární

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obci/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obci/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.

tags: #sposob #ukoncenia #cinnosti #zariadenia #a #nasledna