Kvalita života seniorov v zariadeniach: Komplexný pohľad a možnosti ovplyvňovania

Problematika kvality života seniorov je v súčasnej spoločnosti čoraz aktuálnejšia. Starnutie populácie a s tým spojené výzvy kladú dôraz na potrebu zabezpečiť dôstojný a plnohodnotný život pre seniorov. Publikácia od Dvořáčkovej sa zameriava na kvalitu života seniorov v domovoch pre seniorov v Českej republike, pričom zdôrazňuje komplexný bio-psycho-sociálny a spirituálny prístup k tejto problematike. Cieľom tohto článku je predstaviť kľúčové aspekty knihy a poukázať na jej prínos pre oblasť gerontológie a sociálnej práce.

Teoretické východiská a koncept aktívneho starnutia

Dvořáčkovej publikácia sa zaoberá teoretickými východiskami súvisiacimi s problematikou starnutia a staroby. Ponúka ucelený pohľad na proces starnutia, jeho biologické, psychologické a sociálne aspekty. Kniha sa venuje aj konceptu aktívneho starnutia, ktorý zdôrazňuje potrebu udržiavať fyzickú, mentálnu a sociálnu aktivitu seniorov s cieľom zachovať ich nezávislosť a kvalitu života. Aktívne starnutie nie je len o predlžovaní života, ale aj o zachovaní zdravia, participácii a bezpečnosti seniorov.

Koncept aktívneho starnutia, ako ho publikácia prezentuje, je založený na princípoch, ktoré podporujú participáciu seniorov v spoločnosti, zabezpečujú ich zdravie a bezpečnosť. Dôraz sa kladie na vytváranie prostredia, ktoré seniorom umožňuje plnohodnotne žiť a prispievať k rozvoju komunity. Publikácia taktiež zdôrazňuje dôležitosť prevencie chorôb a udržiavania zdravého životného štýlu.

Potreby seniorov a možnosti ich naplnenia

Kniha sa podrobne venuje potrebám seniorov, ktoré sú v kontexte domovov pre seniorov špecifické. Identifikuje rôzne kategórie potrieb, vrátane fyzických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Medzi fyzické potreby patrí zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti, výživy a hygieny. Psychologické potreby zahŕňajú potrebu sebaúcty, autonómie a emocionálnej podpory. Sociálne potreby sa týkajú potreby kontaktu s rodinou a priateľmi, participácie na spoločenských aktivitách a pocitu spolupatričnosti. Spirituálne potreby sa vzťahujú na potrebu zmyslu života, náboženského vyžitia a duchovnej podpory.

Publikácia sa zaoberá aj možnosťami naplnenia týchto potrieb v prostredí domovov pre seniorov. Zdôrazňuje dôležitosť individualizovaného prístupu ku každému seniorovi, ktorý zohľadňuje jeho špecifické potreby a preferencie.

Súčasný systém sociálnej starostlivosti o seniorov v Českej republike

Dvořáčkovej publikácia poskytuje prehľad súčasného systému sociálnej starostlivosti poskytovanej seniorom v Českej republike. Analyzuje legislatívny rámec, inštitucionálne zabezpečenie a financovanie sociálnych služieb pre seniorov. Kniha sa venuje rôznym formám sociálnej starostlivosti, ako napríklad terénne služby, ambulantné služby a pobytové služby. Terénne služby zahŕňajú napríklad opatrovateľskú službu, donášku obedov a pomoc v domácnosti. Ambulantné služby zahŕňajú napríklad denné stacionáre a poradne pre seniorov. Pobytové služby zahŕňajú napríklad domovy pre seniorov a domovy so zvláštnym režimom.

Publikácia kriticky hodnotí súčasný systém sociálnej starostlivosti a poukazuje na jeho silné a slabé stránky. Zdôrazňuje potrebu zlepšenia kvality poskytovaných služieb, zvýšenia dostupnosti služieb pre seniorov v odľahlých oblastiach a posilnenia koordinácie medzi jednotlivými poskytovateľmi sociálnych služieb.

Výskum kvality života seniorov v domovoch pre seniorov

Kľúčovou súčasťou Dvořáčkovej publikácie sú konkrétne poznatky z výskumu kvality života seniorov v domovoch pre seniorov. Autorka prezentuje výsledky rozsiahleho výskumného projektu, ktorý sa zameriaval na identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov v týchto zariadeniach. Výskum sa zaoberal rôznymi aspektmi života seniorov, ako napríklad ich zdravotný stav, psychická pohoda, sociálne vzťahy, pocit bezpečia a spokojnosť s poskytovanou starostlivosťou.

Výsledky výskumu poukázali na to, že kvalita života seniorov v domovoch pre seniorov je ovplyvnená mnohými faktormi. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zdravotný stav seniorov: Seniori s lepším zdravotným stavom vykazovali vyššiu kvalitu života.
• Psychická pohoda seniorov: Seniori s vyššou úrovňou psychickej pohody, ako napríklad pocit šťastia a spokojnosti, vykazovali vyššiu kvalitu života.
• Sociálne vzťahy seniorov: Seniori, ktorí mali dobré sociálne vzťahy s rodinou, priateľmi a ostatnými obyvateľmi domova, vykazovali vyššiu kvalitu života.
• Pocit bezpečia seniorov: Seniori, ktorí sa cítili v domove bezpečne, vykazovali vyššiu kvalitu života.
• Spokojnosť seniorov s poskytovanou starostlivosťou: Seniori, ktorí boli spokojní s poskytovanou starostlivosťou, vykazovali vyššiu kvalitu života.

Odporúčania pre prax vyplývajúce z výskumu

Na základe výsledkov výskumu formuluje Dvořáčková v publikácii konkrétne odporúčania pre prax, ktoré majú prispieť k zlepšeniu kvality života seniorov v domovoch pre seniorov:

• Zlepšenie zdravotnej starostlivosti: Zabezpečiť seniorom prístup k kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vrátane preventívnych prehliadok, liečby chronických ochorení a paliatívnej starostlivosti.
• Podpora psychickej pohody: Poskytovať seniorom psychologickú podporu a poradenstvo, organizovať aktivity na podporu psychickej pohody, ako napríklad relaxačné cvičenia, arteterapia a muzikoterapia.
• Posilnenie sociálnych vzťahov: Podporovať seniorov v udržiavaní kontaktov s rodinou a priateľmi, organizovať sociálne a kultúrne podujatia, ktoré umožnia seniorom nadväzovať nové priateľstvá.
• Zvýšenie pocitu bezpečia: Zabezpečiť bezpečné prostredie v domove, inštalovať bezpečnostné prvky, ako napríklad zábradlia a signalizačné zariadenia, a školiť personál v oblasti bezpečnosti.
• Zvýšenie spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou: Zohľadňovať individuálne potreby a preferencie seniorov pri poskytovaní starostlivosti, zapájať seniorov do rozhodovania o ich živote v domove a pravidelne zisťovať ich spokojnosť s poskytovanou starostlivosťou.

Edukácia seniorov ako faktor ovplyvňujúci kvalitu života

Autor sa vo svojej práci venuje kvalite života seniorov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach, a možnostiam jej ovplyvňovania edukáciou, ktorú možno považovať za jeden z indikátorov, resp. faktorov, ovplyvňujúcich prežívanie života v starobe. Cieľom predkladanej štúdie je vedecky podložiť širšie využitie seniorskej edukácie v rezidenciálnych zariadeniach, ako aj potrebu jej profesionalizácie.

Hoci nie je problematika vzdelávania starších ľudí nová, vždy otvára nový priestor pre konštruktívnu diskusiu o tom, akým smerom sa uberať ďalej v edukácii seniorov. V povedomí širokej odbornej i laickej verejnosti sú azda najznámejšie univerzity tretieho veku, ktorých dlhoročná história a popularita sú zárukou ich ďalšej existencie a perspektívneho smerovania. Aké však majú možnosti edukácie starší ľudia, ktorí ostatné roky svojho života prežívajú v sociálnych zariadeniach, sa neraz stáva okrajovou otázkou. Azda nie je potrebné pripomínať, že stratou sebestačnosti, prípadne inštitucionalizáciou seniori naďalej zostávajú indivíduami s rôznorodými potrebami, záujmami a niekedy aj životnými ašpiráciami. Uspokojovanie potrieb staršieho človeka sa stáva jedným z predpokladov kvalitnejšieho života, i keď je sprevádzaný viacerými obmedzeniami (zdravotné, sociálne, ekonomické a i.) a problémami.

V štúdii sa venuje pozornosť edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach (t. j. otázke inštitucionalizácie seniorskej edukácie) a hodnoteniu jej (predpokladaného) vplyvu na kvalitu života klientov. Ďalšou kľúčovou otázkou, ktorú predkladanou štúdiou nastoľuje, je profesionalizácia rezidenciálnej seniorskej edukácie. Sme toho názoru, že odborné edukačné aktivity a všetky s nimi súvisiace činnosti by mali byť vykonávané na profesionálnom základe, nie intuitívne a sporadicky, čo nás núti uvažovať nad možnosťami ich odborného zabezpečovania. Práve tu nachádzame priestor pre uplatnenie (sociálnych) andragógov ako kvalifikovaných pracovníkov (nielen) pre oblasť edukácie starších ľudí.

Výskum edukácie a kvality života seniorov

V marci 2013 bol na základe dostupného výberu uskutočnený prieskum v dvoch zariadeniach sociálnych služieb, resp. v zariadeniach pre seniorov, ktoré sú ich integrálnou súčasťou, v pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý klientom odovzdali a niektorým tiež pomohli vyplniť pracovníci zariadení, v ktorých sa prieskum uskutočňoval. Dotazník obsahoval pätnásť položiek, z ktorých prvých päť bolo zameraných na získanie základných údajov o respondentoch. Pre potreby predkladanej štúdie boli vyhodnotené vybrané položky dotazníka, ktorého návratnosť bola 100 %. Celkový počet respondentov bol 50, z toho bolo 36 žien (72 %) a 14 mužov (28 %). Cieľom prieskumu bolo, okrem iného, zistiť, či majú v súčasnosti seniorskí klienti oslovených sociálnych zariadení potrebu ďalej sa vzdelávať a v čom vidia seniorskí klienti oslovených sociálnych zariadení význam vzdelávania vo vyššom veku pre samých seba.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že len 24 % všetkých respondentov má v súčasnosti potrebu ďalej sa vzdelávať, zatiaľ čo až 72 % všetkých respondentov túto potrebu vôbec nevykazuje. Seniori odôvodňovali svoj nezáujem o vzdelávanie (vysokým) vekom (11 respondentov), zdravotnými dôvodmi (4 respondenti), zabúdaním (1 respondent) a vôbec absenciou tejto potreby (1 respondent). Celkový (ne)záujem, či skôr potreba starších ľudí v rezidenciálnej starostlivosti ďalej sa vzdelávať môže byť determinovaný/á viacerými faktormi, napr. okolnosťami, za ktorých boli seniori (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) inštitucionalizovaní, dosiahnutým stupňom vzdelania, profesijnou a inými sociálnymi rolami, ktoré seniori v minulosti zastávali, prostredím, z ktorého do zariadenia prišli, životnými ašpiráciami, národnou mentalitou, samotnou osobnosťou, adaptačnou stratégiou ... a v neposlednom rade i zdravotným stavom seniorov. Preto bola seniorom položená tiež otázka, ako hodnotia svoj súčasný zdravotný stav.

Tabuľka: Hodnotenie súčasného zdravotného stavu seniorov v sociálnych zariadeniach

Už pred realizáciou samotného prieskumu sa predpokladalo, že ako „výborný“ bude vnímať svoj zdravotný stav len malý počet respondentov alebo nikto z opýtaných, čo môže na jednej strane súvisieť s objektívnou skutočnosťou zlého zdravotného stavu seniorov, a tým aj s ich odkázanosťou na ústavnú starostlivosť, na základe čoho mohli byť inštitucionalizovaní, avšak na strane druhej treba tiež uviesť, že zdravotný stav je pomerne často traktovanou témou medzi seniormi, ktorí sú zvlášť dobre zorientovaní v tejto problematike a neraz jej pripisujú veľký význam. Prostredníctvom štrnástej otázky v dotazníku sa zisťovalo, aký má význam vzdelávanie v starobe pre samotných klientov. Viaceré vedecké práce z problematiky geragogiky explicitne uvádzajú, v čom spočíva potenciál edukácie seniorov a pre seniorov.

Prínos publikácie a jej význam pre Slovensko

Dvořáčkovej publikácia predstavuje cenný prínos pre oblasť gerontológie a sociálnej práce. Ponúka komplexný pohľad na problematiku kvality života seniorov v domovoch pre seniorov, ktorý zohľadňuje bio-psycho-sociálne a spirituálne determinanty kvality života. Kniha je založená na rozsiahlych výskumných poznatkoch a formuluje konkrétne odporúčania pre prax, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality života seniorov.

Hoci sa publikácia zameriava na situáciu v Českej republike, jej závery a odporúčania sú relevantné aj pre Slovensko. Problematika kvality života seniorov v domovoch pre seniorov je na Slovensku rovnako aktuálna a vyžaduje si pozornosť odborníkov, politikov a verejnosti.

tags: #dvorackova #kvalita #zivota #seniorov