Šport ako komplexný sociálny fenomén a jeho význam v spoločnosti

Šport sprevádza človeka počas celého života, v aktívnej aj pasívnej forme. Pôsobí na zdravie, buduje hodnoty a ovplyvňuje spoločenské väzby. Moderný pohľad na šport už nezahŕňa len fyzickú aktivitu, ale aj jeho hospodársky, ekonomický a sociálny prínos. Pojem šport je odvodený z latinského slova disportáre, čo znamená rozptyľovať sa, baviť sa, a zo staroanglického disporte (zábava, rozptýlenie). Šport je neoddeliteľnou súčasťou modernej spoločnosti a ako sociálny fenomén presahuje rámec fyzickej aktivity a nadobúda širší spoločenský, ekonomický a kultúrny význam.

Šport ako sociálny fenomén

Šport je oblasť ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod. Je to činnosť, ktorá je dostupná pre každého, fenomén, ktorý má internacionálny obsah a dosah. V poslednom období je to spoločenský produkt, ktorý má výchovný, vzdelávací, psychologický, sociálny a zdravotný aspekt, vstupuje doňho ekonomika a politika.

Špecifickosť športu

Šport má svoje špecifické črty, ktoré ho odlišujú od iných oblastí spoločenského života. Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná, preto existuje odôvodnenie pre existenciu rozdielností a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je čl. 165 ods. Na Slovensku upravuje šport Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, ktorý ustanovuje rozsah svojej pôsobnosti a upravuje:

• šport,
• subjekty v športe,
• právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu,
• riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti,
• pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe,
• opatrenia proti negatívnym javom v športe.

Verejný záujem v športe

Zákon o športe definuje verejný záujem v športe ako:

• podporu a rozvoj športu mládeže,
• zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži,
• ochranu integrity športu,
• podporu zdravého spôsobu života obyvateľstva.

Snaha prepojiť fenomén športu a verejný záujem je prirodzená, keďže šport plní aj spoločenské úlohy (sociálne, zdravotné, výchovné, ekonomické, hospodárske).

Pojem športu v zákone

Zákon definuje základné pojmy, ktoré tvoria pojmologický rámec celého návrhu zákona. Šport zahŕňa všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach. Zákon zavádza definíciu „uznaného športu‟, pričom financovanie športu z verejných zdrojov bude možné iba ak pôjde o uznaný šport.

Rôzne formy športu

Zákon rozlišuje rôzne formy športu, ako napríklad:

• Vrcholový šport: Cieľom je dosiahnuť vrcholový športový výsledok.
• Šport pre všetkých: Určený pre obyvateľstvo na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu.
• Dvojitá kariéra: Fyzická osoba vykonáva športovú činnosť na kvalitatívne najvyššej úrovni, avšak popri výkone tejto športovej činnosti dokáže vykonávať aj pracovnú, alebo inú zárobkovú činnosť, prípadne študovať.

Integrita športu

Integrita športu je definovaná ako princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom a počas celého priebehu súťaže.

Športová činnosť, súťaž a príslušnosť k športovej organizácii

Športová činnosť zahŕňa vykonávanie, organizovanie, riadenie, správu, podporu alebo rozvoj športu. Súťažou je organizované vykonávanie športu v súlade s pravidlami ustanovenými športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu. Príslušnosť k športovej organizácii vzniká zo zákona na základe skutočností, ktoré zákon taxatívne uvádza. Na základe tejto príslušnosti môže napr. športová organizácia vykonávať nad jej členmi disciplinárnu právomoc.

Význam športu v živote človeka

Šport hrá v našom živote dôležitú úlohu z mnohých dôvodov. Nie je to len zábava, ale aj zdroj fyzickej a duševnej pohody, ako aj prostriedok na budovanie charakteru a sociálnych vzťahov. Celkovo je šport neoddeliteľnou súčasťou zdravého a vyváženého životného štýlu.

Fyzické a duševné zdravie

Prvým a najzrejmejším prínosom športu je jeho pozitívny vplyv na fyzické zdravie. Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje kondíciu, posilňuje svaly a kosti, znižuje riziko ochorení srdca a cukrovky a pomáha udržiavať zdravú hmotnosť. Okrem toho pomáha šport aj pri zlepšovaní flexibility, koordinácie a vytrvalosti. Pohybové aktivity (beh, chôdza, turistika, tanec, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod.) patria medzi tzv. aeróbne aktivity. Ide o vytrvalostné pohybové činnosti, ktoré vyžadujú zvýšený prísun kyslíka v priebehu časového úseku a ktoré vedú k priaznivým zmenám v organizme (zlepšuje sa pľúcna ventilácia, zvyšuje sa cirkulácia krvi, pričom krv lepšie rozvádza kyslík). Zlepšuje sa tým aj celková odolnosť organizmu, udržiava sa stav sviežosti a mladosti a znižuje sa riziko poškodenia srdcovo-cievneho aparátu.

Navyše, šport má aj pozitívny vplyv na duševné zdravie. Pravidelná fyzická aktivita uvoľňuje endorfíny, tzv. „hormóny šťastia“, ktoré zlepšujú náladu a znižujú stres a úzkosť. Cvičenie pôsobí aj na mozog. Zlepšuje sa prekrvenie mozgovej kôry, stimuluje sa neurogenéza aj prežívanie neurónov, zlepšuje sa plasticita mozgu, jeho efektivita, adaptabilita, pozornosť, pohotovosť, pamäť, jazykové schopnosti a má významný antidepresívny účinok. Šport tiež pomáha pri zlepšovaní spánku a koncentrácie a posilňuje sebadôveru a sebahodnotenie.

Sociálny aspekt a formovanie charakteru

Okrem individuálnych výhod má šport tiež významný sociálny aspekt. Účasť v športových aktivitách umožňuje ľuďom stretnúť sa, budovať priateľstvá a vytvárať spoločenstvá. Napokon, šport je aj prostriedkom na formovanie charakteru. Pravidelné tréningy a súťaže učia ľudí disciplíne, odhodlanosti a vytrvalosti. Šport tiež učí prijímať víťazstvá aj prehry s rovnakou dôstojnosťou a naučiť sa zlyhaniami.

Šport a motivácia

Podľa sociologických výskumov deti športujú alebo vykonávajú pohybové aktivity najmä pre zábavu, aby si našli nových kamarátov, chcú víťaziť, presadiť sa, ukázať sa, zlepšiť si svoje zručnosti, aktivizovať sa v niečom v čom vyniknú alebo sú dobrí. U adolescentných dievčat a chlapcov je najčastejším motívom pre športovanie telesná zdatnosť. Na druhom mieste je u dievčat vzhľad na treťom záujem alebo zážitok. Túžba byť pohybovo aktívny, snaha vyniknúť, nasledovať svoj vzor, byť súčasťou skupiny ľudí, ktorá zdieľa rovnaké záujmy, túžba stať sa bohatým a pod., ale aj zúčastnenie sa športovej aktivity vyvolané kombinovaním emócií a potrieb, medzi ktoré patria hlavne potreba fyzických aktivít, uznanie, prestíž, relax a oddych.

Šport a sociálna práca

Jednou z modifikačných foriem sociálnej práce je šport a jeho telovýchovný proces. Šport a pravidelná tréningová práca je dôležitou výzvou pre človeka so zdravotným postihnutím. Aktívne športujúcich občanov so zdravotným postihnutím je stále viac. Táto aktivita vyrastá z pochopenia, presvedčenia o ich individuálnom a sociálnom konaní, je výsledkom sociálnej práce ako aj vedomej aktivity človeka. Vylúčenie zo spoločnosti sprevádza vždy depresia, ktorá narušuje ich životnú pohodu.

Sociálna práca v športe vychádza z osobných údajov klienta (telesná, psychická a sociálno-psychická dimenzia), jeho sociálnych pomerov (rodina, priatelia, škola, komunita, masmédia) a socializačnej situácie (trieda, športový klub, sociálny podporný systém a pod.). Sociálna práca rešpektuje zásadu sebavyjadrovania klienta, komunikácie, kritickej analýzy reality a smeruje k formovaniu zmyslu pre zodpovednosť za vlastný rozvoj, k osvojovaniu si morálneho kódexu a sociálneho správania, čo klient dobrovoľne prijíma. Odborná činnosť, ktorá tvorí podstatu sociálnej práce je zameraná na aktívne ovplyvňovanie a riešenie primárnych asociálnych problémov. Jej cieľom je úspešná socializácia až inklúzia, dosahovanie prijateľného vzťahu medzi sociálnym prostredím a neadaptovanými osobami. Športová skupina, resp. prostredie prebiehajúceho športového tréningu možno považovať za špecifické sociálne prostredie.

Biela kniha o športe (2007) zdôrazňuje, že v športe by sa mal vyhradiť priestor tak, aby mohol byť v ňom rešpektovaný a podporovaný etický kódex, ako aj solidarita, aspekty ktoré sú nevyhnutné na zachovanie sociálnej úlohy športu. V sociálnej práci ide o riešenie primárnych sociálnych problémov jednotlivca a jej interakčná orientácia je priamo v teréne, teda aj v športovej organizácii. Priateľstvo, rešpektovanie iných, zachovávanie športového ducha a morálne myslenie či správanie podporené športovou činnosťou sa prejavujú v sebarealizácii, sebapoznávaní, v sociálnej interakcii, či v osobnom úspechu.

Šport a osoby so zdravotným postihnutím

Šport má preukázateľný pozitívny vplyv na osoby so zdravotným postihnutím. Okrem zlepšenia fyzickej kondície a zdravia prispieva k ich psychickej pohode, sebadôvere a sociálnemu začleneniu. Zapojenie do športových aktivít im umožňuje prekonávať prekážky, dosahovať ciele a budovať si pozitívny imidž. Problematika zdravotného postihnutia nie je v súčasnosti len inštitucionálne, ale aj pojmologicky veľmi fragmentovaná. Samostatný spôsob života je aj pre človeka so zdravotným postihnutím procesom vedomého sebazdokonaľovania, zvyšovania sebadôvery a emancipácie. Výsledkom dobrej sociálnej práce v športovej praxi je postupná zmena vzťahu človeka ku človeku. Prejavom je vzájomné porozumenie, pomoc, aj prinášanie obete, sociálne prežívania či spolužitie. V podobnom význame vnímajú funkciu športu športovci s telesným postihnutím.

V kontakte pri práci so športovcami so zdravotným postihnutím sa často môžeme stretnúť s tzv. paradoxom zdravotného postihnutia. Paradox zdravotného postihnutia sa prejavuje tak, že aj napriek skutočnosti, že občania so zdravotným postihnutím majú síce vážne obmedzenia pri realizácii bežných denných činností a plnení úloh, sú neraz vystavení aj diskriminácii, ale sami hovoria, že majú dobrú kvalitu života. Športovec so zdravotným postihnutím sa postupne prispôsobuje na zvládanie športového zaťaženia. Ak príjme vzniknutú skutočnosť, je tolerantný, prispôsobivý, ale aj primerane sebavedomý, adekvátne sa vyrovnáva s nárokmi, ktoré sú na neho kladené. Ľudia so zdravotným postihnutím si často nevedia predstaviť silu, ktorú môžu dosiahnuť tým, že sa socializovali.

Človek sa otvára inému človeku, zrieka sa svojho blaha v prospech dobra pre iného. Takto by sme mohli aj charakterizovať prácu osobného asistenta, ktorý dokáže vytvoriť vhodné podmienky pre vozíčkara nielen v domácom živote, ale aj mimo vo vzdelávacej či športovej oblasti, podporovať jeho pozíciu ako užívateľa sociálnej situácie.

Motivácia športovcov so zdravotným postihnutím

Na otázku: „Prečo ste sa rozhodli pre daný šport“, sme získali v 35% odpoveď pre možnosť sebarealizácie a v 26% odpovedí zaznela možnosť zlepšenia zdravotného stavu. Ale aj priateľstvo, relaxácia, nová inšpirácia boli podnetmi na športovú činnosť. Športovú činnosť vnímajú ako zmysluplné využitie voľného času a pre možnosť sociálneho kontaktu. Z vyhodnotenia odpovedí sledovaných respondentov sme zistili, že motívom k zapojeniu sa do športovej činnosti bol v 49% fakt, že respondenti považovali za vhodné so svojím zdravotným stavom vykonávať šport. Aj keď dominanciou nebol sociálny aspekt športovania (iba 5% respondentov), šport patril pre nich medzi zaujímavé činnosti (38%) a bol vybraný aj na základe príkladu inej osoby.

Podpora osôb so zdravotným postihnutím v športe

Ľudsky, eticky, morálne, profesionálne je „povinnosť najbližších byť aj po úraze pri športovcovi”. Pri a po tréningoch, zápasoch, súťažiach, výhrach aj prehrách tréner, osobný asistent, priateľ pozná svojho človeka, ako znáša/l bolesť, úraz, prehru, stres, utrpenie, záťaž, výhru, radosť, zábavu, lásku, odmenu, peniaze, pôžitky. So zraneným športovcom sú títo ďalej spätí odborne, psychicky aj spirituálne, ľudsky. Do veľkej miery vedia predvídať reakciu traumatizovaného športovca. Ťažko traumatizovaný človek potrebuje sociálnu podporu, nádej, oporu. Najbližší sú tí, ktorí stáli pri nich i stoja naďalej. Táto podpora je koncentrovaná najmä na psychickú podporu a spoluúčasť na športových podujatiach.

Uvedomujeme si, že úroveň resocializácie občanov so zdravotným postihnutím vychádza z úrovne vytvorených vzťahov s intaktnými športovcami, ktoré by sa mali formovať od útleho veku v rodinách, školách a v celej spoločnosti. Od procesu resocializácie závisí, v akej miere spoločnosť sprostredkuje a umožní prístup ku vzdelaniu, existujúcej kultúre, výdobytkom vedy a skúsenostiam ľudstva všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím. Práve zásluhou procesu (re)socializácie môžu i vozíčkari zvnútorniť a prijať za vlastné kultúrne normy, tradície, i všetko to, čo je pre nich a aj spoločnosť hodnotné. K tomu je vhodné využiť sociálnu funkciu športu a najmä záujem postihnutých o šport.

Šport ako nástroj socializácie a inklúzie

Foldesi (1998) uvádza, že proces socializácie zahŕňa v sebe viacero faktorov ako je primárna socializácia, desocializácia, resocializácia a averzná socializácia. Vytváranie a prejav súdržnosti v sociálnej skupine je akási neviditeľná väzba, ktorá sa vytvára uplatňovaním noriem a hodnôt, duchom solidarity, kooperáciou pre prácu v skupine a pre skupinu. Jednotlivec má tendenciu vyhľadávať tých, ktorí sú blízki jeho mysleniu a konaniu. Ak do oblasti cieľov sociálnej práce patrí vyhľadávanie znevýhodnených ľudí, prevencia sociálnych problémov, zabezpečenie pomoci, tak tieto aspekty spĺňa šport. Šport je nástrojom, pomocou ktorého sa dokážeme socializovať a vytvárať si svoje vlastné postavenie v spoločnosti.

Etické aspekty v športe

V etických kódexoch sa akcentuje to, čo by malo byť, avšak každodenná prax presviedča aj o iných prejavoch. Sociálne správanie má širokú škálu prejavu od vykorisťovania danej osoby až po výrazné obetavé správanie voči tejto osobe. Aj keď sa prostredníctvom športu realizuje úspešne sociálna práca, často na úrovni vrcholového športu sa porušujú etické princípy a dochádza k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. Pre rekreačný šport a najmä v rámci telovýchovného procesu v školách sa dôslednejšie žiada zachovávanie etických zásad. Kódex športovej etiky (2004) zdôrazňuje podporu fair play zo strany športujúceho či spoločnosti. Každá kultúra má svoju sociomravnú akceptovateľnosť, pričom morálny fenomén nie je možné vtesnať do žiadnych štandardov ako výkonové normy. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že minimálny etický kódex neznamená minimálnu morálku.

Bujnová (2006) uvádza, že spravodlivosť je najdôležitejšia mravná cnosť v spolunažívaní ľudí a je sprievodným javom slobody. Športová súťaž býva spravodlivou a jej výsledok je odrazom poctivého, uvedomelého tréningového procesu športovca. Morálna dimenzia v súčasnom vnímaní života vo vzťahu k sociálnej práci mala by mať posun od egocentrizmu k allocentrizmu, od egoistického k prosociálnemu a altruistickému správaniu.

Šport a ekonomika

Šport je významnou mierou prepojený vzájomnými vzťahmi aj s ekonomikou štátu. Tieto vzťahy majú viacero úrovní a často nie sú priame, ale skôr sprostredkované. Preto problematiku športu môžeme rozdeliť na viaceré celky navzájom prepojené a podmieňujúce sa. Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu cieľov rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha aj rozvoju cestovného ruchu, najmä jeho zvýšenie počas konania veľkých športových podujatí, ale aj pri rekreačnom športe a vybraných športových aktivitách. Stimuluje modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. Významným ekonomickým činiteľom sú aj stávky na jednotlivé zápasy, ktoré už dokážu v súčasnosti generovať obrovské tržby.

Dostatočná pohybová aktivita a zdravý životný štýl obyvateľov krajiny sa prejaví vo fyzickej aj psychickej odolnosti, vo zvyšovaní výkonnosti a kondície. Takíto ľudia sú schopní pracovať viac a efektívnejšie, dokážu si dlhodobo udržať svoju pracovnú výkonnosť, sú odolnejší voči zraneniam a chorobám, a to aj vo vyššom seniorskom veku.

Šport a kultúra

Šport je sociálno-kultúrny fenomén, ktorý spája pohyb so zdravím, zdravie s efektivitou a produktivitou. Tie sú zas podmienkou ekonomiky a spokojného života. Šport je významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života predovšetkým v oblasti zdravia, tak fyzického, ako aj psychického. Vieme, že prispieva aj vo výchove k vôľovým vlastnostiam, k vlastenectvu, na reprezentačnej úrovni maximálne efektívne umožňuje medzinárodnú propagáciu, zabezpečuje prácu pre desiatky tisíc ľudí. Patrí do sféry kultúry, tak ako aj umenie, vzdelávanie a všetky činnosti, ktoré vedú človeka k ľudskosti - kultúrnosti. Olympizmus usiluje o vytvorenie spôsobu života založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní univerzálnych základných etických princípov. Pojem šport má svoj pôvod pravdepodobne v latinskom „deportare“ znamenajúcom „baviť sa“. Zámernou pohybovou činnosťou sa formuje, kultivuje, čiže skultúrňuje krása tela a pohybu. Vrcholné športové súťaže a výkony poskytujú divákom kultúrne a umelecké zážitky, takže sa dá hovoriť o športovej subkultúre telesnej kultúry. Do športu zahŕňame aj umelecké diela (výtvarné, hudobné, literárne) so športovou tematikou, ako aj športovú architektúru a dizajn.

Šport a mládež

Podľa prieskumu MOV a Allianz si až 72 % mladých ľudí z celého sveta myslí, že šport je dôležitý. Viac ako 90 % rodičov si uvedomuje benefity športovania a chceli by, aby ich dieťa športovalo a zlepšilo si svoje fyzické a duševné zdravie. Napriek tomu je miera športovej aktivity mládeže nedostatočná - menej ako 20 % mladých je fyzicky aktívnych 5 a viac hodín týždenne. Podľa sociologických výskumov deti športujú alebo vykonávajú pohybové aktivity najmä pre zábavu, aby si našli nových kamarátov, chcú víťaziť, presadiť sa, ukázať sa, zlepšiť si svoje zručnosti, aktivizovať sa v niečom v čom vyniknú alebo sú dobrí. U adolescentných dievčat a chlapcov je najčastejším motívom pre športovanie telesná zdatnosť. Na druhom mieste je u dievčat vzhľad na treťom záujem alebo zážitok.

Prekážky športovania mládeže

Mladí ľudia priznávajú, že sú menej aktívni v dôsledku množstva každodenných prekážok a globálnych problémov, akými sú:

• životné náklady (37 %),
• pretrvávajúci vplyv Covid-19 (34 %),
• zmeny klímy (30 %).

Medzi ďalšie bariéry patria:

• ďalšie povinnosti (67 %),
• obavy športovať s niekým, koho nepoznajú (53 %),
• nechuť športovať sám (50 %),
• obava z posudzovania (49 %),
• obava, že nie sú dostatočne fit (49 %).

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať zraniteľným skupinám, vrátane žien a dievčat a mladých ľudí z rodín s nízkymi príjmami, ktorí sa menej často venujú športu a fyzickej aktivite.

Odporúčania pre pohybovú aktivitu detí a mládeže

Na základe mnohých štúdií, aj výskumov Fakulty telesnej výchovy a športu UK v spolupráci so Slovenskou asociáciou pre výživu, boli vypracované „Odporúčania pre pohybovú aktivitu detí a mládeže na Slovensku“. Celkový čas strávený pohybovou aktivitou sa odporúča zvyšovať a môže byť rozdelený do menších častí napr. 15 minút chôdza do a zo školy, 45 minút futbal. Deti by mali 3-krát v týždni vykonávať posilňovacie cvičenia alebo silový tréning. Tie môžu byť súčasťou hier a iných telesných aktivít. Rizikové faktory možno podstatným spôsobom redukovať, ak sa cvičenia vykonávajú pod dohľadom skúseného odborníka. Ak chceme pristúpiť k cielenému posilňovaniu detí je nevyhnutné, aby intelektuálny a citový vývin detí bol dostatočný na to, aby rešpektovali inštrukcie trénera a boli schopné realizovať pohyby na požadovanej technickej úrovni.

Silová príprava musí zabezpečovať dostatočnú všestrannosť a má využívať širokú škálu prostriedkov a foriem zabezpečujúcich vyváženú topografiu rozvoja všetkých svalových skupín. Cvičenia je potrebné, najmä na začiatku, vykonávať dynamicky (v pomalom pohybe), aby nevznikali veľké špičkové sily. Odporúča sa počet opakovaní na úrovni 6 až 12 a počet sérií 2 - 3, 6 - 10 zväčša komplexných cvičení. Deti by sa mali učiť pohybu a športom za pomoci odborníkov (učiteľov, inštruktorov, trénerov a pod.). Deti sa učia najrýchlejšie nielen mentálne ale aj pohybovo, vytvárajú si vzťah a celoživotné návyky. Najdôležitejšie pohybové zručnosti a návyky musia vychádzať z prirodzených lokomócií. To znamená všestranný pohybový rozvoj prostriedkami atletiky (behanie, skákanie a hádzanie) a v neposlednom rade aj prostriedkami gymnastiky a plávania. Tieto tri oblasti tvoria základ pre všetky ostatné pohybové aktivity a športy.

Šport a politika

Šport sa stal v minulosti veľakrát obeťou propagandy krajín, snažiacich sa vylepšiť svoj obraz vo svete, ale aj nástrojom politického nátlaku. Od počiatku sa športový svet snaží dištancovať od politického zasahovania, v minulom storočí bol však bojkot olympijských hier zo strany niektorých krajín bežným javom, najvypuklejšie na OH 1976 v Montreale, OH 1980 v Moskve a OH 1984 v Los Angeles.

Popri snahách zneužiť šport však existuje mnoho pozitívnych príkladov, keď mierová iniciatíva dosiahla úspech. Na začiatku sedemdesiatych rokov prišlo vďaka stolnému tenistu k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou a k stretnutiu amerického prezidenta Richarda Nixona s hlavou Číny Maom Ce-tungom. Nedávnym príkladom je stretnutie prezidenta Kórejskej republiky Muna Čä-ina s Kim Jo-čong, sestrou vodcu KĽDR Kim Čong-una na ZOH 2018 v Pjongčangu. Navyše, po prvý raz sa pod piatimi kruhmi predstavil spoločný kórejský tím, keď pod unifikovanou vlajkou nastúpili hokejistky. „Kórejskí reprezentanti pochodovali na otváracom ceremoniáli už na OH 2000, 2004 a ZOH 2006 pod spoločnou vlajkou. V Pjongčangu sa to podarilo povýšiť na vyššiu úroveň. Treba povedať, že šport nebol príčina, ale prostriedok, pretože bez vôle politikov by k tomu neprišlo. Výrazne sa zaangažoval aj MOV, ktorý poskytol veľké ústupky, keď umožnil zložiť jeden hokejový tím z dvoch štátov,“ zdôraznila Barteková.

Podľa bronzovej strelkyne z OH v Londýne má športová diplomacia potenciál zbližovať, no zároveň sa musí vyrovnávať aj s veľkými výzvami. Napriek deklarovanej neutralite a svojim morálnym hodnotám, šport stále nedokáže preklenúť všetky spory: „Politika je v MOV súčasťou dennej agendy. Neustále musí zabezpečiť, aby mali športovci umožnený vstup do krajín, kde sa konajú podujatia. Príkladom je Izrael a Palestína, ale problémy sú aj medzi iránskymi a izraelskými športovcami. Na to nadväzuje aj článok 50 olympijskej charty o apolitickosti olympijských hier, mnoho športovcov ho však ignoruje a na hrách prezentuje svoj politický postoj. Prioritou MOV sú v súčasnosti z tohto pohľadu autonómia a mierový aspekt športu.

tags: #sport #ako #socialny #fenomen