Šport predstavuje komplexný sociálny fenomén s rozsiahlym vplyvom na spoločnosť. Okrem priaznivých účinkov na zdravie a kondíciu jednotlivcov zohráva významnú úlohu v socializácii, budovaní komunity, podpore vlastenectva a medzinárodnej propagácii. Moderný pohľad na šport už nezahŕňa len fyzickú aktivitu, ale aj jeho hospodársky, ekonomický a sociálny prínos.
Pojem šport je odvodený z latinského slova disportáre, čo znamená rozptyľovať sa, baviť sa, a zo staroanglického disporte (zábava, rozptýlenie). Šport je oblasť ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Je oblasťou ľudskej činnosti, ktorá má veľký potenciál spájať ľudí bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod.
Šport je definovaný ako všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach. Šport má svoje špecifické črty, ktoré ho odlišujú od iných oblastí spoločenského života. Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Preto existuje odôvodnenie pre existenciu rozdielností a právna aprobácia jej existencie.
Šport sprevádza človeka počas celého života, v aktívnej aj pasívnej forme. Pôsobí na zdravie, buduje hodnoty a ovplyvňuje spoločenské väzby. Šport je neoddeliteľnou súčasťou modernej spoločnosti. Ako sociálny fenomén presahuje rámec fyzickej aktivity a nadobúda širší spoločenský, ekonomický a kultúrny význam.
Funkcie športu v spoločnosti
Šport plní v spoločnosti viacero kľúčových funkcií:
Zdravotná funkcia
Pohybové aktivity (beh, chôdza, turistika, tanec, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod.) patria medzi tzv. aeróbne aktivity. Ide o vytrvalostné pohybové činnosti, ktoré vyžadujú zvýšený prísun kyslíka v priebehu časového úseku a ktoré vedú k priaznivým zmenám v organizme (zlepšuje sa pľúcna ventilácia, zvyšuje sa cirkulácia krvi, pričom krv lepšie rozvádza kyslík). Zlepšuje sa tým aj celková odolnosť organizmu, udržiava sa stav sviežosti a mladosti a znižuje sa riziko poškodenia srdcovo cievneho aparátu. Šport znamená starostlivosť o zdravie a tým aj nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť pre jednotlivca aj spoločnosť. Dostatočná pohybová aktivita a zdravý životný štýl obyvateľov krajiny sa prejaví vo fyzickej aj psychickej odolnosti, vo zvyšovaní výkonnosti a kondície. Takíto ľudia sú schopní pracovať viac a efektívnejšie, dokážu si dlhodobo udržať svoju pracovnú výkonnosť, sú odolnejší voči zraneniam a chorobám, a to aj vo vyššom seniorskom veku.
Cvičenie pôsobí aj na mozog. Zlepšuje sa prekrvenie mozgovej kôry, stimuluje sa neurogenéza aj prežívanie neurónov, zlepšuje sa plasticita mozgu, jeho efektivita, adaptabilita, pozornosť, pohotovosť, pamäť, jazykové schopnosti a má významný antidepresívny účinok. V neposlednom rade pohybom aktívne kostrové svalstvo produkuje množstvo tzv. myokínov, biologicky aktívnych látok so všestrannými účinkami.
Sociálna funkcia
Šport je nástrojom, pomocou ktorého sa dokážeme socializovať a vytvárať si svoje vlastné postavenie v spoločnosti. V kontexte sociálnej práce a inklúzie sa šport ukazuje ako účinný nástroj na sebarealizáciu, zlepšenie imidžu a vytváranie sociálnych väzieb, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. Športová skupina, resp. prostredie prebiehajúceho športového tréningu možno považovať za špecifické sociálne prostredie. Biela kniha o športe (2007) zdôrazňuje, že v športe by sa mal vyhradiť priestor tak, aby mohol byť v ňom rešpektovaný a podporovaný etický kódex, ako aj solidarita, aspekty ktoré sú nevyhnutné na zachovanie sociálnej úlohy športu. Priateľstvo, rešpektovanie iných, zachovávanie športového ducha a morálne myslenie či správanie podporené športovou činnosťou sa prejavujú v sebarealizácii, sebapoznávaní, v sociálnej interakcii, či v osobnom úspechu. Šport má výrazné sociálne, sociologické, psychologické, etické a spoločenské vplyvy na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca. Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo.
Výchovná a vzdelávacia funkcia
Šport prispieva aj vo výchove k vôľovým vlastnostiam, k vlastenectvu. Deti sa učia najrýchlejšie nielen mentálne ale aj pohybovo, vytvárajú si vzťah a celoživotné návyky. Najdôležitejšie pohybové zručnosti a návyky musia vychádzať z prirodzených lokomócií. To znamená všestranný pohybový rozvoj prostriedkami atletiky (behanie, skákanie a hádzanie) a v neposlednom rade aj prostriedkami gymnastiky a plávania. Tieto tri oblasti tvoria základ pre všetky ostatné pohybové aktivity a športy. Olympizmus usiluje o vytvorenie spôsobu života založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní univerzálnych základných etických princípov.
Ekonomická funkcia
Šport je významnou mierou prepojený vzájomnými vzťahmi aj s ekonomikou štátu. Tieto vzťahy majú viacero úrovní a často nie sú priame, ale skôr sprostredkované. Z ekonomického hľadiska každý typ športu stimuluje celkovú úroveň spotreby, ako aj produkcie, zatiaľ čo vrcholové športové podujatia priamo podporujú všetky oblasti ekonomiky, od výstavby športových zariadení a výroby športového vybavenia, potravín a liekov, až po turistické a propagačné aktivity. Nesporný je pozitívny vplyv športu na cestovný ruch, najmä jeho zvýšenie počas konania veľkých športových podujatí, ale aj pri rekreačnom športe a vybraných športových aktivitách. Významným ekonomickým činiteľom sú aj stávky na jednotlivé zápasy, ktoré už dokážu v súčasnosti generovať obrovské tržby. Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu cieľov rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha aj rozvoju cestovného ruchu a stimuluje modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení.
Kultúrna funkcia
Šport je sociálno-kultúrny fenomén ktorý spája pohyb so zdravím, zdravie s efektivitou a produktivitou. Tie sú zas podmienkou ekonomiky a spokojného života. Šport je významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života predovšetkým v oblasti zdravia, tak fyzického, ako aj psychického. Patrí do sféry kultúry, tak ako aj umenie, vzdelávanie a všetky činnosti, ktoré vedú človeka k ľudskosti - kultúrnosti. Zámernou pohybovou činnosťou sa formuje, kultivuje, čiže skultúrňuje krása tela a pohybu. Vrcholné športové súťaže a výkony poskytujú divákom kultúrne a umelecké zážitky, takže sa dá hovoriť o športovej subkultúre telesnej kultúry. Do športu zahŕňame aj umelecké diela (výtvarné, hudobné, literárne) so športovou tematikou, ako aj športovú architektúru a dizajn. Šport, rovnako ako umenie, plní aj estetické funkcie.
V histórii tiež pokusy využiť napr. olympijské hry na odstránenie vojen. V súčasnosti tiež využívaný aj na komerčné ciele s čím súvisí napr. profesionalizácia športu, ale i negatívne javy ako napr. doping. Zahŕňa v sebe široké spektrum ľudských činností. Zvláštne postavenie majú motoristické, vodné, letecké atď. Ďalšou špecialitou sú extrémne a iné novozačínajúce športy, ktoré sú niekedy iba zaujímavým spojením viacerých športov, alebo ktoré prinášajú nezvykle vysokú úroveň fyzickej námahy, alebo dokonca ohrozenia života. Aj medzi týmito druhmi športov sú disciplíny v ktorých súťažia družstvá. Zvláštne postavenie vo svete športu majú tzv. adrenalínové športy, ktoré ako kruciálnu vlastnosť majú pri svojom výkone vyššiu mieru nebezpečnosti, vzrušenia a podobne.
Šport a osoby so zdravotným postihnutím
Šport má preukázateľný pozitívny vplyv na osoby so zdravotným postihnutím. Okrem zlepšenia fyzickej kondície a zdravia prispieva k ich psychickej pohode, sebadôvere a sociálnemu začleneniu. Zapojenie do športových aktivít im umožňuje prekonávať prekážky, dosahovať ciele a budovať si pozitívny imidž. Vylúčenie zo spoločnosti sprevádza vždy depresia, ktorá narušuje ich životnú pohodu. Šport ako nástroj socializácie a inklúzie. Proces socializácie zahŕňa v sebe viacero faktorov ako je primárna socializácia, desocializácia, resocializácia a averzná socializácia. Vytváranie a prejav súdržnosti v sociálnej skupine je akási neviditeľná väzba, ktorá sa vytvára uplatňovaním noriem a hodnôt, duchom solidarity, kooperáciou pre prácu v skupine a pre skupinu. Jednotlivec má tendenciu vyhľadávať tých, ktorí sú blízki jeho mysleniu a konaniu. Ak do oblasti cieľov sociálnej práce patrí vyhľadávanie znevýhodnených ľudí, prevencia sociálnych problémov, zabezpečenie pomoci, tak tieto aspekty spĺňa šport.
Na otázku: „Prečo ste sa rozhodli pre daný šport“, sme získali v 35% odpovedí odpoveď pre možnosť sebarealizácie a v 26% odpovedí zaznela možnosť zlepšenia zdravotného stavu. Ale aj priateľstvo, relaxácia, nová inšpirácia boli podnetmi na športovú činnosť. Športovú činnosť vnímajú ako zmysluplné využitie voľného času a pre možnosť sociálneho kontaktu. Z vyhodnotenia odpovedí sledovaných respondentov sme zistili, že motívom k zapojeniu sa do športovej činnosti bol v 49% fakt, že respondenti považovali za vhodné so svojím zdravotným stavom vykonávať šport. Aj keď dominanciou nebol sociálny aspekt športovania (iba 5% respondentov), šport patril pre nich medzi zaujímavé činnosti (38%) a bol vybraný aj na základe príkladu inej osoby.
Obchodní partneri Hitlera nemecký dokumentárny film v slovenčine
Šport a etika
V etických kódexoch sa akcentuje to, čo by malo byť, avšak každodenná prax presviedča aj o iných prejavoch. Sociálne správanie má širokú škálu prejavu od vykorisťovania danej osoby až po výrazné obetavé správanie voči tejto osobe. Aj keď sa prostredníctvom športu realizuje úspešne sociálna práca, často na úrovni vrcholového športu sa porušujú etické princípy a dochádza k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. Pre rekreačný šport a najmä v rámci telovýchovného procesu v školách sa dôslednejšie žiada zachovávanie etických zásad. Kódex športovej etiky (2004) zdôrazňuje podporu fair play zo strany športujúceho či spoločnosti. Každá kultúra má svoju sociomravnú akceptovateľnosť, pričom morálny fenomén nie je možné vtesnať do žiadnych štandardov ako výkonové normy. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že minimálny etický kódex neznamená minimálnu morálku.
Spravodlivosť je najdôležitejšia mravná cnosť v spolunažívaní ľudí a je sprievodným javom slobody. Športová súťaž býva spravodlivou a jej výsledok je odrazom poctivého, uvedomelého tréningového procesu športovca. Morálna dimenzia v súčasnom vnímaní života vo vzťahu k sociálnej práci mala by mať posun od egocentrizmu k allocentrizmu, od egoistického k prosociálnemu a altruistickému správaniu.
Trendy a výzvy v športe
U mládeže vo veku 11 až 15 rokov je dlhodobo pozorovaný trend trvalého znižovania pravidelnej pohybovej aktivity. Medzi rokmi 2009 - 2015 došlo k nárastu podielu športovo neaktívneho obyvateľstva z 35 na viac ako 40 %. Rekreační športovci často o možných rizikách z nadmerného fyzického zaťažovania ani nevedia a za každú cenu chcú dosiahnuť svoj cieľ. Je výrazný nedostatok kvalitných športových zariadení. Na dôvažok aj zlé spravovanie existujúcej školskej športovej infraštruktúry, ktorá je dlhodobo zanedbaná, bez údržby a nepoužiteľná. Výrazne chýbajú nové športoviská na celoročné využitie (kryté haly, plavárne… s vybavením) a ich dostupnosť pre aktívnych registrovaných športovcov, ale aj pre širokú verejnosť.
Technologická vyspelosť, nové finančné možnosti a ďalšie trendy ovplyvňujú každý aspekt života človeka vrátane športu. Každoročne sa posúva výkonnosť športovcov adaptujúcich sa na súčasné technologické vymoženosti, nové tréningové metódy, nové materiály, spánkové režimy a ďalšie prvky, ktoré sú postupne zakomponované v prípravách športovcov na tej najvyššej úrovni. Do celého kontextu je potrebné zaradiť aj problematiku motivácie športovcov.