Rozpad rodiny a s tým spojené úpravy rodičovských práv a povinností sú bežnou realitou. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, zasahuje do procesu súd. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na podmienky a aspekty spojené so spormi o starostlivosť o dieťa, vrátane úpravy styku s rodičom, striedavej starostlivosti a ďalších relevantných faktorov.
Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“?
Starostlivosť predstavuje právnu zodpovednosť za fyzickú osobu dieťaťa. Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, má právo a povinnosť prijímať rozhodnutia týkajúce sa osobných záležitostí vo vzťahu k dieťaťu, ako napríklad kde bude dieťa žiť a ktorú školu bude navštevovať. Je zodpovedná za zabezpečenie splnenia potrieb starostlivosti, bezpečnosti a dobrej výchovy dieťaťa.
Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, je takisto zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa dieťaťu poskytol potrebný dohľad so zreteľom na jeho vek, vývoj a ďalšie okolnosti, a musí sledovať, či sa dieťaťu poskytuje dostatočná podpora a vzdelávanie. Zákonným zástupcom dieťaťa sú zvyčajne jeho rodičia alebo jeden z nich.
Podľa slovenského Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a judikatúry zahŕňa rodičovská zodpovednosť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone.
Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť rodičovské práva a povinnosti, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky v § 38 ods. Zákon o rodine.
Spoločná a výhradná starostlivosť
- Ak sú rodičia dieťaťa v čase pôrodu zosobášení, majú dieťa automaticky v spoločnej osobnej starostlivosti. Ak sa rodičia zosobášia až neskôr, spoločnú osobnú starostlivosť získajú automaticky sobášom.
- Ak rodičia dieťaťa nie sú spolu zosobášení, keď sa dieťa narodí, dieťa je v starostlivosti matky. Rodičia však môžu jednoducho získať spoločnú osobnú starostlivosť registráciou.
- Rodičia, ktorí majú dieťa vo výhradnej starostlivosti, majú právo sami rozhodovať o osobných záležitostiach vo vzťahu k dieťaťu. Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, sa o týchto záležitostiach nemusí radiť s druhým rodičom ani získať jeho súhlas. Dieťa má však právo na styk s druhým rodičom a osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, má povinnosť uspokojiť toto právo.
- Spoločná osobná starostlivosť znamená, že rodičia sa musia rozhodovať o osobných záležitostiach dieťaťa spoločne. Východiskovým bodom je, že rodičia sa musia dohodnúť na všetkých otázkach týkajúcich sa dieťaťa.
Prevod starostlivosti na poručníka
V niektorých veciach sa môže starostlivosť o dieťa previesť z rodičov dieťaťa alebo jedného z nich na osobitne vymenovaného poručníka. Prevod tohto druhu môže byť relevantný v prípade, že rodič je vinný zo zneužitia alebo zanedbávania alebo inak zlyháva v starostlivosti o dieťa spôsobom, ktorý predstavuje trvalé riziko pre zdravie alebo vývoj dieťaťa.
Riešenie sporov o starostlivosť o dieťa
Ak sa rodičia rozvedú, spoločná osobná starostlivosť pokračuje bez toho, aby súd musel prijať akékoľvek rozhodnutie v tejto veci v súvislosti s rozvodom. Ak jeden z rodičov chce zmenu v starostlivosti, otázka starostlivosti o dieťa sa môže vyriešiť na súde.
Mimosúdne riešenie sporov (Mediácia)
Ak sa rodičia dohodnú o zmene, môžu túto záležitosť vyriešiť v dohode bez účasti súdu. Takúto dohodu musí schváliť výbor pre sociálne služby, aby bola platná. Dohoda musí byť v písomnej forme a podpísaná obidvoma rodičmi.
Obec má prostredníctvom výboru pre sociálne služby povinnosť ponúknuť rodičom odbornú mediáciu s cieľom dosiahnuť dohodu v záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti, bydliska a styku. Mediácia je dobrovoľná. Vyžaduje sa preto, aby o ňu obidvaja rodičia spoločne požiadali.
Od 1. marca 2022 vo všeobecnosti platí, že rodičia dieťaťa musia najprv absolvovať informačné stretnutia na obecnom úrade, aby mohli iniciovať konanie na súde. To znamená, že rodičia sa musia najskôr obrátiť na obec a pokúsiť sa vyriešiť spor s pomocou obecného výboru pre sociálne služby (toto oddelenie sa často nazýva oddelenie pre rodinné právo). Práve tento výbor pre sociálne služby v obci, v ktorej je dieťa zaregistrované, zodpovedá za zabezpečenie možnosti uskutočnenia týchto stretnutí.
Na informačných stretnutiach rodičia dostanú relevantné informácie s cieľom nájsť najlepšie riešenie pre dieťa v otázkach starostlivosti, bydliska a styku. Rodičom je na začiatku ponúknutá mediácia a podľa potreby sa im ponúkne podpora a pomoc v iných formách alebo sú k takejto podpore a pomoci nasmerovaní. Po stretnutí sa vydá správa, ktorá sa využije v prípade, ak sa rodičia stále nedohodli a rozhodli sa predložiť vec na súde.
Mimosúdne je spor možné riešiť mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Tento zákon sa vzťahuje okrem iného aj na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Súdne konanie
Ak sa rodičia po informačnom stretnutí obrátia na súd, súd ich môže odkázať na výbor pre sociálne služby na mediáciu, pokiaľ sa takáto mediácia neuskutočnila predtým a súd sa domnieva, že existuje priestor na dosiahnutie mimosúdneho riešenia. Ak rodičia podstúpili mediáciu, ale nedospeli k dohode, súd môže namiesto toho vymenovať niekoho, kto sprostredkuje dohodu medzi rodičmi.
V záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti, bydliska alebo styku môže rodič podať žalobu na okresný súd (tingsrätt) v mieste, kde má dieťa bydlisko. Ak neexistuje príslušný okresný súd, právomoc má Okresný súd v Štokholme (Stockholms tingsrätt). Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko.
Žiadosti o predvolanie musia mať písomnú formu a byť osobne podpísané žiadateľom alebo jeho zástupcom. Žiadosť musí obsahovať údaje o stranách, konkrétne tvrdenie (t. j. o akej záležitosti má súd rozhodnúť), okolnosti preukazujúce tvrdenie, informácie o predkladaných dôkazoch a o tom, čo má každý dôkaz dokázať, a informácie o okolnostiach, na základe ktorých má súd právomoc rozhodovať vo veci.
Konanie je zrýchlené a menej formálne. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Systém právnej pomoci v Slovenskej republike je v súčasnosti obmedzený len na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na bezplatné ustanovenie zástupcu.
Odvolanie proti rozsudku alebo rozhodnutiu okresného súdu v súvislosti so starostlivosťou, s bydliskom alebo so stykom možno podať odvolaciemu súdu (hovrätt). Proti rozsudku alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať odvolanie najvyššiemu súdu (Högsta Domstolen).
Striedavá starostlivosť
Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.
Podmienky pre striedavú starostlivosť
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v podstate jednoduché, sú upravené v §24 ods. 2 Zákone o rodine nasledovne:
- „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
- Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Prvé dva zákonné predpoklady a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Dôvod, prečo väčšina detí nie je po rozvode resp. rozchode zverená do tejto formy starostlivosti, je v posúdení záujmu dieťaťa.
Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča.
Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.
Intervaly striedania a financovanie
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť.
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky t.j. tie ktoré vzniknú bez ohľadu nato u ktorého rodiča dieťa je uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti som sa stretol aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to či sú alebo nie sú spoločné uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Postup pri podaní návrhu na striedavú starostlivosť
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate t.j. zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery najmä príjmy rodičov sú obdobné.
Určenie úpravy styku, t.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Takže pri striedavke odporúčam osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas vianoc, príp. rodný lit mal. potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, mal. doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, mal.
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, príp. Striedavka v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
- Pravidlo dvoch domovov: Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. To znamená prispôsobiť domácnosť, zariadiť detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybaviť oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
- Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Spravidla sa realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
- Komunikácia rodičov: Pri striedavke je špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém odporúčam túto realizovať písomne, napr. e-mailom alebo cez spoločný online kalendár.
- Rozhodovanie rodičov o dieťati: Je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú rozhodne súd. Zákon o rodine len príkladom uvádza v §35 ktoré veci sú podstatnými ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
- Styk počas prázdnin a sviatkov: Sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Môže sa to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť je forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, ktorá bola zavedená do slovenského právneho poriadku 1. januára 2023. Cieľom tejto formy starostlivosti je zachovať taký režim starostlivosti o dieťa, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom alebo rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Spoločná osobná starostlivosť sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť. V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia.
Úprava styku rodiča s dieťaťom
Úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím nastáva vtedy, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o rozsahu styku v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov, ktorí neboli manželmi, a v konaní o rozvod manželstva.
Faktory ovplyvňujúce rozsah styku
- Rodinný stereotyp a doterajšia starostlivosť: Doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa predurčuje kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom.
- Vek dieťaťa: Pri kojencoch sa styk upravuje na kratší čas, často za prítomnosti matky. Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitá častá intenzita styku. Pri starších deťoch je dôležitý väčší rozsah styku a nie intenzita, ktorú je možné nahradiť telefonickou alebo elektronickou komunikáciou.
- Separačná úzkosť: Dieťa môže pociťovať stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča, na ktorého je naviazané. Tento pojem sa však často zneužíva na obmedzenie styku druhého rodiča.
- Názor dieťaťa: Súdy zisťujú názor dieťaťa už od útleho veku, pričom záleží od jeho vyspelosti. Názor dieťaťa spravidla súvisí s rodinným stereotypom, v ktorom doteraz žilo.
- Tradičný vs. netradičný model rodiny: V tradičnom modeli sa o dieťa stará najmä matka na rodičovskej dovolenke, zatiaľ čo otec zabezpečuje finančne rodinu. V netradičných modeloch sú úlohy rovnomerne rozdelené alebo vymenené.
Obmedzenie alebo zákaz styku
Obmedzenie alebo zákaz styku je výnimočné opatrenie, ktoré je potrebné v záujme dieťaťa. Súd musí k takýmto návrhom pristupovať obzvlášť prísne, pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča.
Styk s blízkymi osobami
Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, napr. starými rodičmi alebo súrodencami. Rozsah styku blízkej osoby súd určuje nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom, ale aj podľa tradičného ponímania úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa.
Výkon rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach
Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Vykonať možno rozsudky, rozhodnutia alebo dohody o starostlivosti, bydlisku alebo styku. O výkon sa žiada na okresnom súde v mieste, kde má dieťa bydlisko.
Okresný súd môže rozhodovať o rôznych opatreniach. V prvom rade sa súd zvyčajne snaží o dobrovoľné odovzdanie dieťaťa. Ak to nie je možné, súd môže nakoniec rozhodnúť o uložení podmienečnej pokuty alebo vrátení dieťaťa. Uloženie podmienenej pokuty znamená, že osobe, ktorá sa stará o dieťa, hrozí zaplatenie značnej sumy peňazí, ak neodovzdá dieťa.
Vrátenie dieťaťa je veľmi nezvyčajné opatrenie, ktoré sa prijme, iba ak nie je možné riešiť situáciu iným spôsobom a aby sa zabránilo vážnej ujme, ktorú by dieťa mohlo utrpieť.
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Postup uplatňovaný pri výkone rozhodnutia sa riadi zákonom č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. Podrobnosti výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých sú upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
Medzinárodné aspekty
V niektorých veciach sa uplatňuje nariadenie Brusel II. V iných veciach sa v krajinách, ktoré pristúpili k Európskemu dohovoru z roku 1980 a Haagskemu dohovoru z roku 1996 uplatňujú tieto dohovory. Žiadosti o výkon rozhodnutia podľa Európskeho dohovoru z roku 1980 sa podávajú okresnému súdu v mieste, kde má dieťa bydlisko.
Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania, teda bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné (čl. 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností /"Brusel IIa"/, resp. čl. 30 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn.č. 344/2002 Z.z.) sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku.
Dištančné riešenia v mimoriadnej situácii
V mimoriadnych situáciách, ako bola pandémia COVID-19, je dôležité správať sa zodpovedne a minimalizovať osobný kontakt. Osobné stretnutie s advokátom, môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, Whatsup.
Rovnako je možné elektronicky prevziať a pripraviť zastúpenie na súde, udeliť plnú moc a doručiť dôkazy. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení a odvolaní sa realizuje prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
tags: #spor #o #starostlivost #o #dieta