Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Ide o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
Dôchodkové poistenie vs. reálne odpracované roky
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie.
- Reálne odpracovaný čas: Vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo.
- Obdobie dôchodkového poistenia: Zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Kľúčové zmeny po roku 2004
Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004. Kým pred týmto rokom sa napríklad štúdium na strednej či vysokej škole do dôchodku započítavalo automaticky, dnes už štúdium poistným obdobím nie je (pokiaľ si ho študent neplatí dobrovoľne). Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi. Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
Čo sa nezapočítava do 40 rokov poistenia?
- Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Toto pravidlo platí pre obdobie nezamestnanosti po 31. decembri 2000. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové. Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, započítava sa celé obdobie evidencie na úrade práce do dôchodkového poistenia.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
AKO SI (NE)ZNIČIŤ DôCHODOK
Ako si overiť svoje obdobia dôchodkového poistenia?
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr. Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Invalidný dôchodok a jeho splatnosť
Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. Zároveň patrí poistencovi počas poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť.
Prípad Juraja - príklad výpočtu invalidného dôchodku
Juraj je od skončenia vysokej školy najmä v dôsledku vrodených ochorení invalidný dôchodca. Čiastočný invalidný dôchodok dostával pätnásť rokov. Popri invalidnej penzii pracoval. Pred troma rokmi mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. Počas celého tohto obdobia Juraj pracoval a zamestnávateľ mu z platu odvádzal aj poistenie v invalidite. Výška plného invalidného dôchodku ho však nemilo prekvapila. Predtým dostával čiastočný invalidný dôchodok 200 eur, plný invalidný dôchodok má 400 eur. Jozef sa cíti aj tak ukrátený. Invalidný penzista s invaliditou do 70 % dostával k 31. decembru 2022 v priemere 265 eur, dôchodca s invaliditou nad 70 % poberal v priemere 483 eur. Prečo Sociálna poisťovňa nezohľadňuje pri výpočte plnej invalidnej penzie vyšší zárobok? Argumentovala, že nemá na výber. „Nevzniká však nový nárok na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku sa určuje na základe zárobkov, vymeriavacích základov na poistné z obdobia pred vznikom invalidity. Do počtu rokov dôchodkového poistenia sa pritom započíta obdobie pred vznikom invalidity, počas ktorých bola invalidná osoba dôchodkovo poistená.“
Výpočet Ľubica Navrátilová ilustrovala na príklade. Poistenec by vstúpil na trh práce vo veku 18 rokov a invalidným sa stal vo veku 35 rokov. Jeho dôchodkový vek je 64 rokov. Do obdobia dôchodkového poistenia sa mu započíta 18 rokov obdobia zárobkovej činnosti a 29 rokov trvania invalidity.
Prehľad výšky odvodov invalidného zamestnanca
Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva.
| Druh invalidného dôchodku | Nemocenské poistenie (1,4 %) | Starobné poistenie (4 %) | Invalidné poistenie (3 %) | Zdravotné poistenie (2 %) | Poistenie v nezamestnanosti (1 %) |
|---|---|---|---|---|---|
| Pokles schopnosti > 70 % | Áno | Áno | Áno | Áno | Nie |
| Pokles schopnosti 40 % - 70 % | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno |
Prechod z invalidného na starobný dôchodok
Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší. Ak požiada o zvýšenie invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť. Avšak invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.
Novinky v poukázaní 2 % dane rodičom (rok 2026)
Rok 2026 prináša novinku v oblasti poukázania dane. Daňovníci - fyzické osoby budú môcť po prvýkrát poukázať 2 % zo zaplatenej dane aj svojim rodičom. Súčasne môže poukázať 2 % (resp. 3 % ak odpracoval viac ako 40 rokov) zo zaplatenej dane neziskovej organizácii. Spolu tak môže daňovník poukázať až 6 % (resp. 7 %) zo zaplatenej dane. Rodič musí byť k 31.12.2025 poberateľom starobného, invalidného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Podmienky a postup
- Daňové priznanie: Podané do 31. marca 2026.
- Samostatné tlačivo: VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov FO do 30. apríla 2026, ak daňovníkovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie.
- Obsah vyhlásenia: Musí obsahovať identifikačné údaje rodiča/rodičov (meno, priezvisko, rodné číslo).
- Náhradná starostlivosť: Ak bol daňovník v danom roku zverený do náhradnej starostlivosti, musí k vyhláseniu priložiť rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré to potvrdzuje.
Daňový úrad prevedie podiel zaplatenej dane určený rodičom prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Rodič má právo na vyplatenie tohto podielu dane, ktoré zaniká jeho úmrtím. Táto možnosť vyplýva priamo zo § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z.
Elektronické informácie pre zamestnávateľov
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
AKO SI (NE)ZNIČIŤ DôCHODOK
Poradie platenia poistného
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
tags: #splatnost #invalidneho #dochodku