Špecifiká ústnej komunikácie zrakovo postihnutých

V súčasnej dobe, keď technológie prenikajú do všetkých aspektov nášho života, je dôležité zabezpečiť, aby boli prístupné pre všetkých, vrátane ľudí so zrakovým postihnutím. Online vzdelávanie a integrácia digitálnych pomôcok do výchovno-vzdelávacieho procesu prešli v posledných rokoch výrazným posunom vpred. Tento článok sa zameriava na pomocné technické pomôcky pre zrakovo postihnutých, ich význam a prínos pre inkluzívne vzdelávanie a celkovú kvalitu života.

Pandémia COVID-19 bola veľkou výzvou, ktorá urýchlila proces dištančného vzdelávania a využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) tak, aby sa zabezpečila kontinuita vzdelávania. Internetové vzdelávanie a používanie digitálnych nástrojov, ako sú smartfóny, počítače či tablety sa stali životne dôležitou stratégiou na riešenie rušivých vplyvov pandémie a na ochranu práva ľudí na vzdelanie v nezvyčajnej ére sociálneho dištancovania sa.

Význam digitálnych technológií pre zrakovo postihnutých

Digitálne technológie ponúkajú zrakovo postihnutým osobám nástroje na prekonávanie bariér a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti. Vzdelávanie, zamestnanie, komunikácia a prístup k informáciám sa stávajú dostupnejšími vďaka špeciálnym pomôckam a softvéru. Svetová únia nevidiacich (WBU) a Medzinárodná rada pre vzdelávanie ľudí so zrakovým postihnutím (ICEVI) vydali spoločné stanovisko k zabezpečeniu podmienok inkluzívneho vzdelávania, a to najmä prostredníctvom dostupnosti digitálnych nástrojov a pomôcok. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska ich stanovisko plne podporuje. Digitálne nástroje i pomôcky, ako aj ich dostupnosť, považuje za veľmi dôležitú súčasť inkluzívneho vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím.

Sila WWW je v jej univerzálnosti. Aby človek mohol využívať informácie, musí ich najprv prijať. Aby mohol informácie odovzdávať iným ľuďom, musí ich poskytovať vo forme, ktorú sú schopní prijať. Dominantné formy informácií sú určené na vnímanie zrakom. Ako sa s touto situáciou môžu vysporiadať ľudia s oslabeným zrakom alebo nevidiaci, ľudia nedoslýchaví alebo nepočujúci, ľudia, ktorí nemôžu osobne prísť k zdroju informácií a manipulovať s ich nosičmi kvôli telesnému postihnutiu, ako sú na tom dislektici, ľudia s poruchami učenia? Postupne sa vyvinuli rôzne metódy sprístupňovania informácií týmto ľuďom, ale vždy to bolo akési náhradné riešenie, s dominantnou úlohou človeka - sprostredkovateľa, až dodatočne a obvykle nie úplne sprístupňujúce len nepatrnú časť toho, čo majú k dispozícii ľudia bez týchto znevýhodnení. Až informačné a komunikačné technológie (IKT) sľubujú a aj postupne prinášajú skutočné riešenie.

Prelomové momenty v prístupe k informáciám

Keď ešte neexistovalo písmo, ale aj v časoch, keď písanie a čítanie bolo len zriedkavou výsadou vyvolených a informácie sa šírili predovšetkým tradovaním, nebol prístup k informáciám pre nevidiacich problémom, dokonca často oni sami boli významnými a uznávanými šíriteľmi informácií. S rastom významu písomných dokumentov a písomnej komunikácie začala narastať aj informačná bariéra pre nevidiacich a slabozrakých ľudí a ich informačný deficit.

"Bezmocnú" odkázanosť pri prístupe k informáciám na sprostredkovanie vidiacimi ľuďmi prelomil až objav slepeckého reliéfneho písma čítaného hmatom. Možno hovoriť o prvej informačnej revolúcii, ktorá umožnila nevidiacim ľuďom nielen čítať, teda prijímať informácie, ale aj písať, teda aktívne narábať s informáciami. Celosvetovo jedinečné postavenie si vybojovalo Braillovo písmo.

Najprv sa Braillovo písmo písalo len ručným ”vypichovaním” do papiera, neskôr prišli na pomoc mechanické písacie stroje a tlač lisovaním pomocou matríc a nakoniec počítačom riadené tlačiarne. Stále je to však len časovo náročný a prácny prepis nepatrného zlomku existujúcich dokumentov. Oproti bežnému písmu (čiernotlači) má Braillovo písmo jednu zásadnú nevýhodu vyplývajúcu z princípu jeho tvorby, ktorou je nevratná trojrozmerná deformácia nosiča informácie, papiera. Už napísaný text prakticky nie je možné upravovať a opravovať, prečíslovávať poradie slov, vpisovať vsuvky, poznámky, typografické značky, čo sú bežné úpravy textu vo vizuálnej forme. Text je potrebné prepísať, čo je kritickým nedostatkom pri tvorivej práci s textom. Orientácia v texte je tiež pomalšia a náročnejšia vzhľadom na jeho čítanie hmatom po malých častiach, prakticky len po jednotlivých písmenách.

Ďalšou skutočnosťou, o ktorej vidiaci ľudia obvykle nevedia, je to, že len menšia časť nevidiacich ľudí dokáže skutočne efektívne využívať Braillovo písmo na čítanie rozsiahlejších textov a na aktívnu prácu s textom. Je to dané potrebou rozvoja hmatu a súvisiacich neurofyziologických funkcií, čo významne závisí od fyzického veku začatia výučby Braillovho písma a od citlivosti hmatu, ktorá môže byť značne obmedzená v dôsledku iných ochorení a opotrebovania niektorými druhmi manuálnej práce.

Neskôr pribudlo rozhlasové vysielanie ako zdroj obrovského množstva aktuálnych informácií úplne rovnoprávne prístupných pre zrakovo postihnutých i vidiacich poslucháčov. Je to však jednosmerný prenos informácií k poslucháčovi, informácií unikajúcich v čase, s minimálnou možnosťou výberu a neskoršieho návratu k nim. Hovorené informácie sa stali významným prostriedkom prekonávania informačnej bariéry až vtedy, keď sa na trhu objavili finančne dostupné magnetofóny určené na reprodukciu i záznam zvukových nahrávok.

V tejto súvislosti môžeme hovoriť o druhej informačnej revolúcii, ktorá umožnila budovať podstatne rýchlejšie, lacnejšie a vo väčšom rozsahu knižničné fondy zvukových nahrávok dokumentov v porovnaní s fondmi kníh v Braillovom písme. Rozšírila sa možnosť vlastného výberu informácií a ich dostupnosť v čase konkrétnej potreby. Zvukový záznam umožňuje návrat ku ktorejkoľvek časti dokumentu kedykoľvek, a tak sa stáva aj dôležitým vstupným médiom pre ďalšie spracovanie informácií v Braillovom písme, ale umožňuje aj efektívnejšie študovať len s využitím pamäti. Braillovo písmo a zvukové nahrávky získali svoje miesto v knižničných fondoch a radikálne rozšírili možnosti prístupu k informáciám, a tak aj k vzdelávaniu a pracovnému uplatneniu. Stále to však sú dokumenty, ktoré pre zrakovo postihnutých používateľov musel niekto vybrať, transformovať do formy prístupnej ich vnímaniu a upozorniť ich na ich existenciu, čo značne obmedzuje ich aktuálnosť.

Použitie výpočtovej techniky v oblasti informácií a telekomunikácií predstavuje pre zrakovo postihnuté osoby tretiu informačnú revolúciu. Jej podstatou je potenciálna schopnosť samotnej výpočtovej techniky vytvoriť také komunikačné rozhranie medzi človekom a strojom, ktoré umožňuje obojsmernú výmenu informácií s obmedzenou zrakovou kontrolou alebo bez nej. Postupne umožňuje nevidiacim a slabozrakým ľuďom samostatný prístup k informáciám, bez sprostredkovateľa. Ponúka im prakticky rovnaký výber informácií ako vidiacim ľuďom. Dáva im do rúk štandardné nástroje na spracovanie množstva informácií, ktoré im nemohlo poskytnúť Braillovo písmo ani zvukový záznam. Prináša informácie priamo k nim bez toho, aby museli chodiť za nimi a hľadať spôsoby na prekonávanie svojej obmedzenej mobility.

Problémy prístupnosti digitálnych technológií

Uprostred tohto progresívneho vývoja však nevidiaci a slabozrakí čelili vážnym problémom. Už pred pandémiou sa pravidelne stretávali s problémom v oblasti prístupnosti digitálnych technológií a pandémia tento trend ešte zvýraznila. Výsledky skúmaní WBU a ICEVI podčiarkujú alarmujúcu digitálnu priepasť, ktorá pretrváva u osôb s ťažkým zrakovým postihnutím. Napríklad, napriek rozsiahlemu nasadeniu online vzdelávacích platforiem na poskytovanie dištančného vzdelávania počas zatvárania škôl, ich mohla aktívne využívať iba štvrtina študentov na celom svete. Mnoho žiakov so zdravotným postihnutím, vrátane nevidiacich či slabozrakých, nemalo prístup k vzdelávaniu z dôvodu obmedzeného súladu s univerzálnym dizajnom a funkciami dostupnosti v technológiách alebo digitálnych nástrojoch, ktoré sa používali. Závažnosť problému je obzvlášť výrazná v rozvojových krajinách, kde je prevalencia zdravotného postihnutia vyššia a chudoba obmedzuje cenovú dostupnosť digitálnych technológií i prístup k nim.

Ako sú pripravení nevidiaci a slabozrakí používatelia na používanie IKT

Okrem zvládnutia štandardných postupov obsluhy počítača a používania aplikácií musia ovládať špeciálne funkcie a zariadenia zabezpečujúce ich komunikáciu s počítačom a špeciálne metódy komunikácie prostredníctvom Braillovho písma, syntetickej reči, zväčšeného zobrazovania alebo ich kombinácií. Komunikácia týmito metódami je pomalšia ako vizuálna a neposkytuje množstvo pomocných informácií, ktoré má vidiaci používateľ paralelne zobrazené na obrazovke. Tieto informácie musí získavať zrakovo postihnutý používateľ postupne, prípadne si ich musí pamätať. Na vykonanie rovnakej akcie teda tento používateľ obvykle potrebuje viac znalostí ako vidiaci používateľ.

Čítacie zariadenia a softvérové riešenia

Čítacie zariadenia

• Čítacie zariadenie Envision Glasses: Nová moderná pomôcka, ktorá využíva umelú inteligenciu na prevod vizuálnych informácií do hlasovej podoby.
• Prenosné digitálne čítacie zariadenia s hlasovým výstupom: Tieto zariadenia umožňujú skenovať a čítať tlačený text nahlas.

Softvér pre zväčšovanie obrazu

• ZoomText: Softvér, ktorý umožňuje zväčšenie obrazu na obrazovke počítača a úpravu farieb pre lepšiu čitateľnosť.
• Program na zväčšené zobrazovanie: Program zabezpečuje zväčšenie písma a grafiky obvykle v rozsahu 2x až 16x, poskytuje rôzne režimy výberu zobrazovaných častí obrazovky a pohybu zväčšeného textu, zmeny farieb a písma (font) a ďalšie možnosti úpravy zobrazenia. V štandardných operačných systémoch sú už zabudované niektoré funkcie na úpravu zobrazenia pre slabozrakých. Zatiaľ sú však postačujúce len pre časť osôb s ľahšími zrakovými chybami a len v určitých situáciách. Pre väčšinu slabozrakých ľudí a pre ľudí so zvyškami zraku sú potrebné špeciálne zväčšovacie programy.

Hlasové výstupy

• JAWS (Job Access With Speech): Program, ktorý prevádza text na reč, umožňujúci nevidiacim používateľom prístup k informáciám na počítači.
• Fusion: Kombinácia programov JAWS a ZoomText, poskytujúca komplexné riešenie pre zrakovo postihnutých.
• Hlasový systém pozostávajúci z čítača obrazovky a hlasového syntetizéra: Čítač obrazovky je program, ktorý automaticky inteligentne vyberá z obrazovky potrebné informácie, generuje spresňujúce informácie a poskytuje informácie požadované špeciálnymi príkazmi. Tieto informácie posiela do hlasového syntetizéra, ktorý ich vyslovuje vo forme syntetickej ľudskej reči. Dokonalejšie čítače obrazovky môžu súčasne riadiť aj hmatový displej.

Mobilné telefóny

• BlindShell Classic 3: Mobilný telefón ocenený ako najlepší produkt na veľtrhu pomôcok pre ľudí so zrakovým postihnutím SightCity vo Frankfurte.

Tlačiarne

• Tlačiareň s Braillovou abecedou.
• Braillovské tlačiarne: počítačové tlačiarne na tlač braillovým písmom s rôznou výkonnosťou a komfortom špeciálneho programového vybavenia. Riadené sú ako štandardné tlačiarne; na zabezpečenie požadovaného formátu tlače je obvykle potrebné špeciálne spracovanie textu pred tlačou.
• Tlač zväčšeným písmom: Na tlač zväčšeným písmom sa používajú štandardné, najmä laserové tlačiarne. Tlač zväčšeným písmom je bežnou aktivitou, pri ktorej sa však odporúča dodržiavať určité zásady pre výber písma, veľkosť a farbu textu, farbu pozadia, grafickú úpravu a ďalšie atribúty.

Hmatové displeje

• Hmatový display alebo braillovský riadok: Hardvérové výstupné zariadenie k personálnemu počítaču, ktoré obsahuje riadok zostavený z dynamických braillovských znakov. Vysúvaním kolíkov sa vytvárajú konfigurácie bodov braillovských znakov reprezentujúcich časť riadka textu na obrazovke a ďalšie spresňujúce informácie.
• Taktilné displeje: Taktilné displeje umožňujú nevidiacim používateľom čítať text a grafiku pomocou hmatu. Európsky projekt NOMS vyvinul taktilný tablet s mriežkou 80x80 pinov, ktorý bezdrôtovo komunikuje s počítačom a zobrazuje text v Braillovom písme a taktilnú grafiku.

Ďalšie pomôcky

• Kalkulačka
• Vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky.
• Interaktívna tabuľa
• Gramatické tabuľky
• Názorné pomôcky
• Špeciálne zápisníky pre nevidiacich - počítačové zápisníky bez obrazovky s hlasovým alebo hmatovým výstupom, alebo s oboma výstupmi, špecializované najmä na spracovanie textu s rôznou úrovňou vybavenia ďalšími počítačovými funkciami.
• Optické rozpoznávanie písma - Štandardný skener a program na optické rozpoznávanie písma (OCR) transformujú tlačený text na elektronický dokument, a tak ho umožňujú čítať nevidiacim pomocou vyššie uvedených systémov.
• Elektronické zväčšovacie prístroje alebo televízne lupy - Predlohu snímanú kamerou (prípadne skenerom) zobrazujú so zväčšením a ďalšími elektronicky upravenými parametrami na monitore, a tak ju sprístupňujú slabozrakým používateľom.
• Hodiniek s hlasovým výstupom: Hodinky, ktoré oznamujú čas hlasom.
• Špeciálne upravené kuchynské spotrebiče: Spotrebiče s hmatovými alebo hlasovými ovládacími prvkami.
• Oblečenie s označením pre nevidiacich: Odevy s Braillovým písmom alebo inými hmatovými značkami, ktoré pomáhajú identifikovať farby a typy oblečenia.
• Biele palice: Biele palice sú základnou pomôckou pre nevidiacich, ktorá im pomáha orientovať sa v priestore a detekovať prekážky.
• Navigačné systémy GPS: GPS systémy s hlasovým výstupom pomáhajú zrakovo postihnutým osobám orientovať sa v neznámom prostredí.
• Multifunkčné zariadenia (skener s tlačiarňou): Zariadenia, ktoré kombinujú funkcie skenera a tlačiarne, umožňujú skenovanie textu a jeho prevod do digitálnej podoby, alebo tlač v Braillovom písme.
• Program na optické rozpoznávanie písma (OCR): Tento softvér prevádza naskenovaný text do editovateľného formátu.

Inkluzívne vzdelávanie a právo na vzdelanie

Prijatie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2006 znamenalo významný míľnik v uznaní dôležitosti spravodlivého vzdelávania pri dosahovaní vysokej kvality vzdelávania pre všetkých študentov a budovaní inkluzívnych, mierových a spravodlivých spoločností. Táto zmena paradigmy podčiarkuje dôležitosť poskytovania kvalitného vzdelávania a sociálneho rozvoja osobám so zdravotným postihnutím, vrátane tých, ktorí sú nevidiaci alebo slabozrakí. V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že inkluzívne vzdelávanie zaručuje univerzálnosť a nediskrimináciu v práve na vzdelanie.

Právo na inkluzívne vzdelávanie podľa článku 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím znamená, že vzdelávacie systémy musia vyhovovať rôznym potrebám jednotlivých ľudí, aby sa im darilo vo vzdelávacích prostrediach, ktoré oslavujú rozmanitosť a presadzujú ľudské práva. Za posledných 20 rokov sme boli svedkami masívneho prijatia nástrojov digitálnych technológií vo všetkých aspektoch vzdelávania, čo prinieslo významné zmeny vo výučbe. Nástup digitálnych nástrojov nepochybne sľuboval lepší prístup k zdrojom vzdelávania. Nástup pandémie COVID-19 a následné zatvorenie škôl si ešte viac vyžiadali prechod k digitálnemu vzdelávaniu, čo odhalilo krutú realitu digitálnej priepasti.

Ústretová medziľudská komunikácia

Ústretová medziľudská komunikácia umožňuje nielen jednoduchšiu a príjemnejšiu vzájomnú interakciu, ale celkovo povzbudzuje ľudí so zrakovým postihnutím k väčšej samostatnosti a nezávislosti pri riešení každodenných situácií. Preto ponúkame školenie zamerané na komunikáciu s osobami so zrakovým postihnutím. Prínosom je rozšírenie zručností zamestnancov, ktorí budú vedieť efektívne komunikovať aj s klientom/zákazníkom so zrakovým postihnutím.

Úvod do problematiky komunikácie

Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Nie je to len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V našom prípade správne porozumieť znamená správne pochopiť vysielané signály podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. V príspevku sa venujeme definovaniu pojmov, členeniu komunikácie.

Definícia komunikácie a jej význam

Pojem komunikácia vychádza z latinského communicare, čo znamená zdieľať, radiť sa. Komunikáciu možno definovať ako odovzdávanie informácií, ktoré majú obsahovú a vzťahovú stránku. Sociológ J. G. Herder usúdil, že schopnosť komunikovať kompenzovala biologickú nedostatočnosť ľudí. Táto schopnosť sa stala základom ľudskej kultúry. Pomocou symbolov ľudia organizujú svoje pocity a skúsenosti do zmysluplných foriem a vnášajú do svojho sveta určité pravidlá, čo im umožňuje lepšie sa orientovať a vyrovnávať s prostredím, v ktorom žijú.

Schopnosť komunikovať je jednou z našich základných potrieb. Umožňuje nám vzájomnú interakciu a je súčasťou kultúrnych procesov. Komunikácia veľmi významne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, je dôležitá v medziľudských vzťahoch, je prostriedkom sociálnej interakcie. Je to veľmi zložitý proces. Aj nekomunikáciu, napr. mlčanie, môžeme vnímať ako formu komunikácie.

Pri verbálnej komunikácii ide o dorozumievanie sa pomocou prirodzeného jazyka (hovorenou alebo písanou formou). Rozsah slovnej zásoby je u každého iný, závisí od veku, vzdelania, pohlavia, temperamentu a pod. Tvorí, podľa rôznych zdrojov, výrazne menšiu časť našej komunikácie.

Neverbálna komunikácia (reč tela) je používaná od nepamäti. Ide o mimoslovné prejavy, ktorými prenášame informácie. Neverbálna komunikácia pozná spôsoby, ako niečo druhému oznámiť, ukázať, dať najavo. Slová nahrádza gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Bez neverbálnej komunikácie by bola naša komunikácia fádna a nudná. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu komunikáciu, je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov, je ťažšie ovládateľná vôľou a ovplyvňovaná rozumom. Časť neverbálnej komunikácie prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou.

Niektoré zdroje uvádzajú, že 55 % komunikácie tvorí reč tela, tzv. neverbálna komunikácia, 38 % tón hlasu, 7 % hovorené slová. Iné zdroje hovoria o pomere 60 % pre neverbálnu komunikáciu a 40 % pre verbálnu komunikácia a nájdeme aj informácie o tom, že viac ako 90 % komunikácie tvorí reč tela.

Neverbálna komunikácia zrakovo postihnutých

Mnoho autorov odbornej literatúry potvrdzuje, že človek prostredníctvom zraku absorbuje množstvo potrebných informácií, preto je veľmi dôležitý. Medzi nami sa však vyskytujú ľudia, ktorí majú so zrakom problémy - slabozrakí, čiastočne vidiaci, nevidiaci, s poruchami binokulárneho videnia. V každodennej realite narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu byť prekážky u nich vnímané rozdielne. Komunikácia medzi zdravými a zrakovo postihnutými prebieha niekedy rozdielne, preto je potrebné zosúladenie sa v tejto oblasti. Jedine tak môžeme predchádzať vzniku konfliktov, či problémovým situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri komunikácii so zrakovo postihnutými (Hauke, 2014).

Sestra sa musí naučiť vhodne a presne s nimi komunikovať. Tejto komunikácii sa učí už počas štúdia, pomôže jej to získať zrakovo postihnutého pacienta pre spoluprácu. Hlavne terapeutická komunikácia slúži na upokojenie pacienta a na vyriešenie jeho problémov. Vyjadrenie podpory a pomoci je základom správneho psychologického prístupu k zrakovo postihnutým. Mlčanie v komunikácii má tiež svoje nezastupiteľné miesto. Používame techniky ako sú objasnenie, spätná väzba, za účelom pochopiť pacienta a zistiť príčinu problémov (Škrla et al., 2003). Zdvorilá ponuka pomoci (trebárs i v situácii, ktorú by postihnutý človek nakoniec dokázal zvládnuť sám) snáď nikoho neurazí.

Pri nesprávnej a nedostatočnej komunikácii so zrakovo postihnutými dochádza k rôznym nedorozumeniam. Práve na základe neprimeranej komunikácii dochádza k veľkému počtu sťažností. Autentickosť a dôvera je vo vzťahu sestra a pacient zásadná, pretože sa pacient nachádza v zraniteľnej pozícii.

Efektívna komunikácia a aktívne počúvanie

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Optimálna komunikácia v blízkom vzťahu je priamy, úprimný a otvorený spôsob sebavyjadrovania, ktorý berie do úvahy ako vlastnú sebaúctu, tak aj úctu k partnerovi. Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Každý z nás má rád, ak ho ten druhý vypočuje. Aktívne počúvanie je proces, pri ktorom počúvame so zámerom porozumieť tomu, čo chce hovoriaci povedať. Cieľom je rozpoznať, porozumieť a správne interpretovať zachytenú správu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Vyžaduje si to naše plné sústredenie, trpezlivosť, ochotu a empatiu, je to počúvanie nielen ušami, ale aj srdcom.

Pri počúvaní zaznamenávame, čo bolo povedané, všímame si neverbálne prejavy a vnímame aj to, čo povedané nebolo. Dávame hovoriacemu najavo, že sa na neho plne sústredíme. To zahŕňa aj zabezpečenie prostredia, v ktorom komunikujeme tak, aby sme odstránili čo najviac rušivých momentov. Vo fáze dekódovania sa počúvajúci usiluje pochopiť hlavné myšlienky, vyhodnocuje nejasné oznamy, príp. oznamy s rozporným významom. Všetky tieto preformulováva vlastnými slovami. Nie je chybou priznať, že sme niečomu neporozumeli, bolo nám nejasné. „Som trochu zmätený/-á. Povedali ste mi, že ……, ale tiež že …….. Dôležitou súčasťou aktívneho počúvania je nevytvárať si úsudky, nehodnotiť povedané a počkať až do konca výpovede hovoriaceho. “Zdá sa, že vás trápi niekoľko vecí…

Zapamätanie si podstatného je dôležitou súčasťou aktívneho počúvania. Na to, aby sme si podstatné zapamätali, zopakujme si základné mená, pojmy, či informácie. Ak sú problémy zložité, urobme si poznámky. Je tiež užitočné zaznamenávať si aj vlastný komentár, vlastné myšlienky. Otázkou ostáva, či si má, alebo nemá počúvajúci robiť poznámky. Je na každom počúvajúcom, ako toto zváži. Je dôležité rozlíšiť skutočne povedané od toho, čo si myslíme, že bolo povedané. Vo fáze vyhodnotenia sa snažíme posúdiť, čo je zámer hovoriaceho, čo chcel povedať, vyjadriť. Potrebujeme preto rozlíšiť, čo sú fakty a čo osobný zámer hovoriaceho. Mali by sme „čítať aj medzi riadkami“, zatrieďovať si súvislosti. Je veľmi dôležité neurobiť záver skôr ako úplne pochopíme hovoriaceho. Medzi pomáhajúce techniky aktívneho počúvania patrí aj zrkadlenie, kedy počúvajúci slovami hovoriaceho opakuje, čo počul. Ide o preformulovanie negatívnych, výbušných výrokov do menej citovo nabitých výrokov. Použitie iných slov môže pomôcť vidieť veci trochu inak a sústrediť sa na konštruktívne prístupy a stanoviská. Súčasťou aktívneho počúvania môže byť aj ticho.

Prekážky aktívneho počúvania vznikajú z rôznych dôvodov. Je dôležité sa tiež vyvarovať ťukaniu ceruzkou, perom (nervozita, netrpezlivosť), hraniu sa s okuliarmi, papierom, retiazkou, vlasmi a pod. (nuda, nervozita). Pomôže nekladenie prekážok medzi komunikujúcimi stranami (napr. zrkadlo, prekážková stena).

Nenásilná komunikácia

„Bez ohľadu na to, koľko je medzi nami rozdielov, my všetci zdieľame tie isté ľudské potreby. V čom sa človek od človeka odlišuje, sú spôsoby, akými svoje potreby napĺňa.“ Marshall B. Nenásilná komunikácia je metóda vytvorená americkým psychológom Marshallom B. Rosenbergom a vďaka jej potenciálu prispieť k riešeniu konfliktov medzi jednotlivcami, skupinami a národmi sa rozšírila do mnohých krajín sveta. Je to prístup ku komunikácii a emocionálnej inteligencií, ktorý nás učí, ako identifikovať a porozumieť svojim potrebám a emóciám a rovnako porozumieť potrebám a emóciám druhých ľudí. Nenásilná komunikácia je založená na princípe, že všetky naše činy, slová vychádzajú z potrieb (pozitívnych motivácii), ktoré sa snažíme naplniť. V štyroch základných krokoch: pozorovanie, pocit, potreba, požiadavka ˗ ponúka tento prístup účinné nástroje, ako predchádzať nedorozumeniam a konfliktom, ako ich efektívne riešiť, keď nastanú. Pri pozorovaní pomenujeme, čo sa stalo, že sme vôbec za daným človekom prišli. V druhom kroku vyjadríme pocit, ktorý v nás situácia vyvolala.

Efektívna komunikácia a jej význam v živote

Na správnej komunikácii veľakrát závisí úspech v rôznych oblastiach nášho života, náš kľud, vzťahy, práca, porozumenie okolia. Efektívna komunikácia je komunikácia, ktorá prináša výsledky. Za úspešný možno označiť každý rozhovor či jednanie, pri ktorom sme dosiahli svoje ciele a pri ktorom sme nadviazali dobrý vzťah s druhou stranou. Ak v rozhovore nedošlo ku konfliktu, ak sme sa nedostali do sporu, aj vtedy možno povedať, že naša komunikácia bola efektívna.

Komunikácia, bez ohľadu na to, či je alebo nie je efektívna, je jednou zo základných a veľmi významných každodenných činností človeka. Pri komunikácii, slovnej alebo mimoslovnej, by sme mali akceptovať názory iných a rešpektovať spôsob ich komunikácie, aj keď sa nám nepáči a náš spôsob komunikácie je odlišný. Nemenej dôležité je ostať sám sebou.

Zrakové postihnutie a jeho dôsledky

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii.

V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
• prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií,
• slabo zraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať,
• osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí,
• vykonávanie činností v domácnosti (napr. varenie, upratovanie, starostlivosť o deti).

Prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá!

Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Príklady úprav prístupného prostredia:

• využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa),
• hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou),
• zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Prístupnosť informácií:

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade),
• aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.

Ďalšie zdroje a užitočné informácie

• Sme medzi vami, PDF, 742kB - brožúra Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska o komunikácii a sprevádzaní osôb so zrakovým postihnutím. Obsahuje praktické rady, ako vhodne pomôcť a rešpektujúcim spôsobom komunikovať.
• Sprístupňovanie fyzického prostredia - prehľad správnych a nesprávnych architektonických riešení so zameraním na bezpečný pohyb a orientáciu osôb so zrakovým postihnutím.
• Prístupnosť elektronických dokumentov - konkrétne technické a dizajnové odporúčania, ako vytvárať digitálne dokumenty prístupné pre asistenčné technológie.
• Jasná tlač - odporúčania na formátovanie tlačených materiálov tak, aby boli čitateľné aj pre slabozraké osoby (napr. Ťaháky-referáty / Spoločenské vedy / Pedagogika

tags: #specifika #ustnej #komunikacie #zrakovo #postihnutych