Príspevok na bývanie: Podpora od štátu a benefit od zamestnávateľa

Príspevok na bývanie je dôležitým nástrojom sociálnej pomoci na Slovensku, ktorý pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami zmierniť finančné náklady na bývanie. Tento nenávratný štátny príspevok je určený pre osoby a rodiny v hmotnej núdzi a slúži na čiastočné krytie nákladov na nájom, energie či služby spojené s bývaním. Okrem toho sa príspevok na bývanie môže stať aj atraktívnym zamestnaneckým benefitom, ktorý prispieva k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov.

Príspevok na bývanie ako sociálna dávka

Príspevok na bývanie je sociálna dávka poskytovaná štátom na čiastočné pokrytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti v hmotnej núdzi. Cieľom tejto podpory je pomôcť jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami zabezpečiť si dôstojné bývanie. Vďaka príspevku na bývanie môže štát efektívne podporiť ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva, predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu a zároveň zabezpečiť stabilitu domácností v kritickej životnej situácii.

Príspevok na bývanie predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktorej cieľom je zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami. V podmienkach Slovenskej republiky je príspevok na bývanie jedným z nástrojov, ktorým štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva.

Podmienky nároku a výška príspevku

Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi, t. j. jej príjem nedosahuje životné minimum a zároveň nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jej základné životné potreby. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Podmienky nároku na túto dávku sú stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku je limitovaná a závisí od počtu členov domácnosti. Príspevok na bývanie patrí len raz v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Mesačná výška príspevku môže dosiahnuť napríklad 308,40 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi alebo ak ide o nájom bytu či rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje v prípade bývania v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti.

Postup podania žiadosti a vyplácanie

Žiadosť o príspevok na bývanie je možné podať osobne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého bydliska alebo online prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri osobnom podaní stačí navštíviť úrad a vyplniť žiadosť, ktorú vám poskytne pracovník úradu. Ak si chcete ušetriť čas, môžete si žiadosť stiahnuť z webu úradu a priniesť ju už vyplnenú.

Ak máte aktivovanú elektronickú schránku na portáli slovensko.sk, môžete žiadosť podať online.

Úrad má na spracovanie žiadosti 30 dní. Ak vám príspevok schvália, začne sa vyplácať od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Dávka sa vypláca mesačne, vždy za predchádzajúci mesiac - napríklad za január dostanete peniaze vo februári. Ak vám úrad príspevok zamietne, dostanete písomné rozhodnutie s uvedenými dôvodmi. Odvolanie sa podáva priamo na úrade, ktorý vašu žiadosť zamietol.

Pravidelné prehodnocovanie nároku

Príspevok na bývanie nie je automaticky poskytovaný na neurčito. Príjemcovia tejto dávky musia pravidelne preukazovať, že na ňu stále majú nárok. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Počas tejto doby je dôležité, aby domácnosť informovala úrad o akýchkoľvek zmenách, ako sú zvýšenie príjmu, zmena miesta bývania alebo zmena počtu členov domácnosti. Nezabudnite pravidelne aktualizovať svoje informácie na úrade, aby ste predišli nepríjemnostiam spojeným s neopodstatneným vyplatením dávky.

Ďalšie typy príspevkov v hmotnej núdzi

Okrem príspevku na bývanie existujú aj ďalšie typy dávok v hmotnej núdzi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov. Príspevok sa môže opätovne poskytnúť po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania. Dosahuje najviac 400 eur počas najviac šiestich mesiacov oprávnenému žiadateľovi a najviac 200 eur počas ďalších najviac šiestich mesiacov oprávnenému žiadateľovi, ktorý bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Výška dávky v hmotnej núdzi (aktuálna od 1. septembra 2009):

Uvedené sumy dávky sa zvyšujú od 1. septembra 2008 o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena. Toto zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Dávkou je aj 13,50 € mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku. Dávkou je aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na bývanie ako zamestnanecký benefit

Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia oceňovaní a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje, čo vedie k väčšej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde. Medzi najatraktívnejšie benefity podľa portálu Profesia patrí aj príspevok na bývanie.

Typy zamestnaneckých benefitov

Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria napríklad:

• kvartálne odmeny či ročné odmeny
• 13. a 14. plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov)
• príspevok pri narodení dieťaťa
• finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona)
• stravné a vreckové pri pracovnej ceste
• príspevok na rekreáciu
• príspevok na šport

Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:

• využívanie automobilu aj na súkromné účely
• mobilný telefón
• zamestnanecká pôžička s nižším úrokom
• rekondičné a rehabilitačné pobyty
• vzdelávanie a školenia
• zabezpečenie dopravy do zamestnania
• ubytovanie

Financovanie zamestnaneckých benefitov

Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako napríklad:

• z prevádzkových prostriedkov (výdavkov/nákladov)
• zo zisku
• zo sociálneho fondu

V prípade, že príspevok na bývanie je poskytovaný zo sociálneho fondu, je potrebné dodržať určité zásady. Tvorba sociálneho fondu musí byť v súlade so stanovenými pravidlami a v zákonom stanovenej výške. Príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde (v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde). Poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť upravené v internom predpise zamestnávateľa. Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Daňové a odvodové aspekty príspevku na bývanie ako benefitu

Pri poskytovaní benefitov zamestnancom je dôležité zohľadniť daňové hľadisko. Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy.

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem týchto prípadov:

• príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane
• príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane

Pre zamestnanca môže mať benefit charakter peňažného alebo nepeňažného príjmu. Z dôvodu, že sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Zamestnávatelia často poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.

Konkrétne, ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške 400 €, a zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od roku 2005, tento príjem sa zdaňuje. Ak by hodnota príspevku bola oslobodená v sume najviac 350 € mesačne, zdaňuje sa len rozdiel poskytnutého príspevku a oslobodenej sumy, t. j. 50 €.

V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi benefit, ktorý nie je oslobodený od dane, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi odvody a preddavok na daň.

Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom limituje osobitný predpis a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Ide napríklad o poskytnutie cestovných náhrad do výšky, ktorú umožňuje zákon č. 283/2002 Z. z. Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad limit. Z tohto dôvodu je podstatné, aby zamestnávateľ mal k dispozícii aj napr. pri daňovej kontrole vypracovaný interný predpis, či aby bol benefit vyslovene uvedený v pracovnej/kolektívnej zmluve.

Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov, môže si zamestnávateľ tento výdavok uznať ako daňový náklad len v tom prípade, že tento príjem bol zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce. Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov) preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

tags: #prispevok #na #byvanie #ked #pracujes