Osobitný príspevok a daňové priznanie: Komplexný sprievodca

Táto komplexná príručka sa zameriava na osobitný príspevok a daňové priznanie na Slovensku. Vysvetľuje podmienky pre získanie osobitného príspevku, jeho výšku a trvanie, ako aj proces podávania daňového priznania pre fyzické osoby. Článok tiež podrobne rozoberá rôzne typy príjmov, nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy, ktoré môžu ovplyvniť vašu daňovú povinnosť.

Osobitný príspevok pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie

Osobitný príspevok je dôležitá forma pomoci určená pre občanov, ktorí sa vracajú na trh práce po dlhšom období nezamestnanosti alebo neaktivity. Cieľom je motivovať a podporiť ich pri opätovnom začlenení do pracovného života. Tento príspevok má svoje špecifické podmienky a pravidlá, ktoré je potrebné splniť pre jeho získanie. Na Slovensku existuje významná skupina občanov, ktorí čelia prekážkam pri hľadaní zamestnania. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo v júli 2024 až 136 236 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, medzi ktorých patria absolventi, osamelé matky a ľudia nad 50 rokov.

Kto má nárok na osobitný príspevok?

Nárok na osobitný príspevok má fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• Pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah: Osoba musí mať uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah (napr. dohoda) minimálne na polovicu ustanoveného týždenného pracovného času.
• Minimálna mzda: Dohodnutý príjem musí byť minimálne vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času a najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
• Dlhodobá nezamestnanosť alebo neaktivita: Osoba bola pred nástupom do zamestnania dlhodobo nezamestnaná alebo neaktívna. To znamená, že najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nevykonávala zárobkovú činnosť, neplnila povinnú školskú dochádzku, nepripravovala sa na budúce povolanie dennou formou štúdia, nepoberala nemocenské, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ak dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.
• Pomoc v hmotnej núdzi: Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Po novom sa vymedzujú podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, čo umožňuje súbeh poskytovania osobitného príspevku a pomoci v hmotnej núdzi u občana, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Výška a trvanie osobitného príspevku

Osobitný príspevok sa poskytuje počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, najviac však 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

• Prvých 6 mesiacov: 126,14 Eur mesačne
• Ďalších 6 mesiacov: 63,07 Eur mesačne

Osobitný príspevok sa môže poskytovať pomerne, vo výške zodpovedajúcej počtu kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, počas ktorých je splnená podmienka trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Ako požiadať o osobitný príspevok?

O osobitný príspevok je potrebné požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. K žiadosti je potrebné predložiť:

• Pracovnú zmluvu alebo dohodu o pracovnom pomere.
• Potvrdenie o čistom príjme pre účely posúdenia výšky pomoci v hmotnej núdzi (ak je relevantné).

Zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na osobitný príspevok je potrebné úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní.

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov je kľúčová pre každú fyzickú osobu, ktorá dosahuje zdaniteľné príjmy. Zákon o dani z príjmov jasne definuje, kedy a za akých podmienok táto povinnosť vzniká. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (napríklad nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Typy daňových priznaní a lehoty

Podkladom na vyplnenie daňového priznania typu A je tlačivo Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca 2026. Toto tlačivo je zároveň povinnou prílohou tohto daňového priznania.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), ak zákon o dani z príjmov neurčuje inú lehotu.

Daňové priznanie typu A

Zamestnanec, ktorý v roku 2025 poberal zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti a v termíne do 16. februára 2026 nepožiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží v termíne do 16. februára 2026 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A v prípade, že jeho celkový ročný úhrn týchto zdaniteľných príjmov je vyšší ako 2 876,90 eur. Ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca nepresiahol 2 876,90 eur, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.

V prípade, že zamestnancovi zrážal zamestnávateľ preddavky na daň, môže podať daňové priznanie dobrovoľne.

Ak zamestnanec podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, vyplní 1. stranu daňového priznania, na ktorej sa uvádzajú identifikačné údaje (rodné číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu). Do daňového priznania uvádza zdaniteľné príjmy uvedené na r. 01 potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2025, ktoré sa uvádzajú v V. oddiele - výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti na r. 36. Z tohto úhrnu sa na r. 36a priznania uvedú príjmy, ktoré boli zamestnancovi vyplatené na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce). Na r. 37, 37a a 37b daňového priznania uvádza údaje z r. 02 potvrdenia o príjmoch s ich rozčlenením na poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ak boli z príjmu zrazené. Na r. 38 sa počíta základ dane.

Daňové priznanie typu B

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B. Ak príjmy v uvedených prípadoch presiahli v roku 2025 sumu 500 eur, zamestnanec je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako 2 876,90 eur), v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu presahujúce sumu 500 eur, alebo príjmy zo závislej činnosti a z príležitostných činností presahujúce sumu 500 eur, alebo príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu a z príležitostných činností presahujúce spolu sumu 500 eur).

Špecifickou črtou daňového priznania typu B je rozmanitosť zdaniteľných príjmov, ktoré je nutné správne zadefinovať a následne aj vyplniť v konkrétnom oddiele daňového priznania. Ide o úhrn príjmov z prenájmu nehnuteľností a z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej činnosti, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Taktiež sem patria príjmy zo zamestnania, ktoré daňovník (zamestnanec) vyčísli v daňovom priznaní typu B ako úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov. Všetko sa spolu zráta, pričom údaje o príjmoch zo zahraničia sa uvádzajú v XIII. oddiele - Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.

Lehoty a ich predĺženie

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026. Daňovníkovi - zamestnancovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie (jeho zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 876,90 eur) po uplynutí roka 2025 v lehote do 31. marca 2026, sa na základe oznámenia podaného do tejto lehoty predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, t.j. do 30. júna 2026.

Ak súčasťou príjmov daňovníka - zamestnanca sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, sa lehota na podanie daňového priznania na základe oznámenia podaného do 31. marca 2026 predlžuje najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. do 30. septembra 2026.

Lehota na zaplatenie dane z príjmov z podaného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026.

Ročné zúčtovanie dane

Ak mal zamestnanec v roku 2025 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (napr. príjmy z podielových listov a daň zrážkou z týchto príjmov nebude zamestnanec považovať za preddavok), môže najneskôr do 16. februára 2026 písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Ak mal zamestnanec v roku 2025 viac zamestnávateľov, neuplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa (nepodpísal vyhlásenie na zdanenie príjmov) alebo si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka len u niektorého z nich, mal v roku 2025 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 (príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň), môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo zamestnávateľov.

Špecifické situácie

Nezamestnaní občania

Ide o občanov, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (boli vedení v evidencii nezamestnaných, resp. poberali dávky v hmotnej núdzi). Počas roka 2025 okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi mohli poberať aj zdaniteľné príjmy napr. z dohody o vykonaní práce. Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026.

Materská/Rodičovská dovolenka

Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Úmrtie daňovníka

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič, pričom sa daňové priznanie podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V prípade, ak zamestnávateľ vyplatí príjem zo závislej činnosti osobe, na ktorú prešlo právo na tento príjem po úmrtí zamestnanca, tento príjem sa zdaní u zamestnanca a zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého zamestnanca (daňovníka). Zamestnávateľ vystaví pre zamestnanca potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pričom v úhrne jeho príjmov budú uvedené aj príjmy, na ktoré prešlo právo podľa Zákonníka práce. Dedič podávajúci daňové priznanie vyplní prvú stranu daňového priznania (údaje o osobe, za ktorú ho podáva) a na 2. strane vyplní II. oddiel.

Nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu (z tzv. aktívne vykonávanej práce), a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku majú aj študenti, aj dobrovoľne nezamestnaní, aj invalidi, aj poberatelia dôchodkov (a to aj dôchodkov priznaných pred 1.1.2004).

Manželka musí spĺňať jednu zo štyroch podmienok:

• Starala sa o vyživované dieťa do troch rokov veku, resp. do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť.
• Bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).
• Poberala príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Na tento účel sa do vlastného príjmu manželky započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane. Príkladom je príjem z prenájmu, aj keď je od dane oslobodený. Nezapočítava sa výživné, resp. príjem poskytnutý manželovi/manželke.

Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava:

• Výživné, resp. príjem poskytnutý manželovi/manželke.
• Rodičovský príspevok.
• Príspevok pri narodení dieťaťa.
• Príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne.
• Príspevok na pohreb.
• Prídavok na dieťa.
• Príplatok k prídavku na dieťa.
• Vianočný príspevok dôchodcom.
• Príplatok k dôchodku politickým väzňom.
• Kompenzačný príspevok baníkom.

Naopak, do vlastného príjmu manželky sa započítava:

• Materské.
• Príspevok na starostlivosť o dieťa.
• Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti.
• Príspevok športovému reprezentantovi.
• Dávky v hmotnej núdzi.
• Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Sociálna výpomoc a príspevky.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS)

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. môžu znížiť základ dane. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo sám podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Uvedený nárok vzniká daňovníkovi počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, pričom daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac do výšky 1 200 eur za rok 2025.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie.

Typy príjmov a ich zdanenie

V daňovom priznaní rozlišujeme tzv. aktívne (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a pasívne príjmy (§ 6 ods. 3 a 4 ZDP). Príjmy z pracovnoprávnych vzťahov sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5). Príjem zamestnanca je povinný zdaniť zamestnávateľ preddavkom na daň pri vyplatení tohto príjmu.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) zahŕňajú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (príjmy samostatne hospodáriacich roľníkov), zo živnosti (príjmy dosiahnuté v súlade so živnostenským zákonom), a z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností).

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP) sú tzv. „aktívne“ príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Patria sem aj príjmy správcov konkurznej podstaty, odmeny osobných asistentov osôb ťažko zdravotne postihnutých, príjmy znalcov a tlmočníkov, príjmy z činností sprostredkovateľov (napr. v oblasti doplnkového dôchodkového sporenia, stavebného sporenia alebo poistenia), a príjmy z činnosti športového odborníka.

Ak platiteľ dane vyplácajúci odmenu autorovi (z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu) zrazí daň a následne ju odvedie správcovi dane + podá oznámenie na FR SR, tak sa takto vybraná daň považuje za daň vyrovnanú. Ak sa zrážková daň nevykonáva (lebo sa tak dohodol daňovník s platiteľom dane), potom daňovník je povinný vyrovnať príjmy prostredníctvom podaného daňového priznania.

Príjmy z prenájmu

Príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) sú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Ak má na prenajímanie daňovník živnostenské oprávnenie, v tom prípade sa dosiahnuté príjmy považujú za príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP).

Porovnanie závislej práce a živnosti

Definícia závislej práce a živnosti je dôležitá pre správne určenie typu príjmu a daňovej povinnosti. Zákonník práce upravuje pracovný pomer, zatiaľ čo živnosť je regulovaná živnostenským zákonom. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma formami práce, aby sa predišlo tzv. fiktívnemu podnikaniu, kde živnostník de facto vykonáva závislú prácu. Neexistuje presná hranica, podľa ktorej by sa dalo jednoznačne povedať, kedy ide o fiktívne podnikanie. Platí však, že čím viac znakov skutočnej samostatnosti a podnikateľského rizika živnostník vykazuje, tým menšia je pravdepodobnosť, že pôjde o tzv. fiktívne podnikanie.

tags: #osobitny #prispevok #a #danove #priznanie