Špeciálne invalidné vozíky: Príbehy odvahy a cesty k nezávislosti

Invalidný vozík je pre mnohých ľudí so zdravotným postihnutím kľúčovým nástrojom na zabezpečenie mobility a nezávislosti. V tomto článku sa zameriame na špeciálne invalidné vozíky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám používateľov, a tiež na pozitívne skúsenosti pacientov so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku. Predstavíme si inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí aj napriek prekážkam našli silu žiť plnohodnotný život.

Majko Leško: Bojovník s lámavosťou kostí

Šesťročný Majko Leško z Košíc nevie, aké je to naháňať sa s kamarátmi za loptou. Život okolo seba totiž vníma len z invalidného vozíka. Lámavosť kostí zdedil po svojej mame, ktorá je tiež pripútaná na invalidný vozík. Šesťkrát mal polámané ruky a šesťkrát nohy. Je však bojovník, učí sa postaviť na nohy. A jeho vytrvalosť sa mu vypláca. Nepostaví sa na ne ešte úplne, ale skúša to. Majko s mamou sú optimisti a slzy nemajú radi. Ani nuda v ich domácnosti nemá miesto. Postihnutie, ktoré mu osud uštedril, neberie tragicky. Verí, že jedného dňa sa na nohy postaví. Preto často a rád pláva. To mu spevňuje kosti aj svalstvo. Na všetko, čo mu môže zdravotne pomôcť, sa veľmi teší. Dokonca aj na infúzie, na ktoré chodieva pravidelne každé štyri mesiace.

Miška Musalová: Zázrak po 20 rokoch na vozíku

Väčšina rodičov si pamätá na prvé kroky svojho dieťaťa. Je to nádherný pocit vidieť svoje dieťa na vlastných nohách. Pani Anna na ten deň asi nikdy nezabudne. Jej dcéra Miška mala 21 rokov, keď urobila prvé úplne samostatné kroky. Mladej žene, nad ktorou už všetci ako sa hovorí, zlomili palicu, pomohlo špeciálne cvičenie. Dlhých 20 rokov bola Miška pripútaná na invalidný vozík. Po roku intenzívnej rehabilitácie je schopná urobiť pár krokov sama. Miška sa narodila predčasne a diagnostikovali jej detskú mozgovú obrnu. Nevyhli sa jej s tým spojené problémy. "Má postihnuté tri končatiny. Samostatne nikdy nechodila," hovorí Miškina mama Anna Musalová. Miškinej mame povedali, že sa musí zmieriť s tým, že jej dcéra bude na vozíčku. Ale Miška bola už vtedy veľká bojovníčka. "Samostatne vôbec nikdy nechodila" dodáva pani Musalová.

Miška vyštudovala obchodnú akadémiu a po maturite si povedala, že chce svoj život zmeniť. Chce chodiť úplne bez pomôcok. Sama. "Predtým som sa pohybovala len na vozíčku, potrebovala som pomoc," hovorí Michaela Musalová. Pred rokom sa dostala na rehabilitácie do Šúroviec. Celkovo tu bola trikrát. A išlo jej to vďaka špeciálnej starostlivosti výborne. "Počas druhého pobytu sa postavila a začal chodiť pomocou barlí," hovorí neurológ Gabriel Grnáč. Miška je dôkazom, že sa dá pomôcť aj dospelým pacientom. Len musia poctivo cvičiť. Momentálne je to rok, odkedy na tom, aby mohla samostatne chodiť, usilovne a tvrdo pracuje. Pre jej mamu je to malý zázrak, za ktorý je veľmi vďačná. "Skvalitní mi to tak život, budem môcť robiť to, čo ja chcem," dodala Miška. A Miška veľmi presne vie, čo by chcela. "Chcela by som vyštudovať psychológiu a pomáhať ľuďom. Ale potrebujem ešte natrénovať chôdzu," prezradila bojovníčka Miška. "Ona je taká, že nechce len sedieť doma, ale chce aj niečo dosiahnuť. Vyzerá to, že sa nám to podarí," dodala jej mama.

Tomáš Masaryk: Od futbalu k majstrovi v tenise na vozíku

Tomáš Masaryk je veľký optimista, ktorého charakteristickým znakom je skôr úsmev na tvári ako vozík. Za týmto človekom sa skrýva silný príbeh, ktorým sa snaží motivovať ďalších ľudí. Je dôkazom toho, že človek môže dosiahnuť čokoľvek a že žiadna cesta nie je slepou uličkou. Je pre neho charakteristický skôr úsmev na tvári, ako vozík, na ktorý je pripútaný.

Život pred nehodou

Pôvodne sa Tomáš venoval futbalu, ale jeho sľubne sa rozvíjajúcu kariéru pribrzdila autonehoda. Mal som 22 rokov a môj život smeroval tak, ako som si to predstavoval a budoval. Škola, futbal, zahraničný klub, priateľka. Toho času brali na FTVŠ z 500 prihlásených iba 50 študentov, ja som bol 37. Hral som futbal u nás v Holíči, počas strednej školy v Trnave za Spartak a po maturite ako som sa dostal na vysokú školu, tak v Interi Bratislava, kde som hral aj 1. ligu za mužov a posledný polrok pred tým zlomom som hosťoval v Senici, aby som dokončil školu. Študoval som trénerstvo futbalu. Po nehode som sa dozvedel, že som mal na stole kontrakt do francúzskeho futbalového klubu OSC Lille - vtedy hrali 2. francúzsku ligu.

Autonehoda a jej následky

Dva týždne po promóciách som mal autonehodu, po ktorej som zostal pripútaný na invalidný vozík. Dva týždne po promóciách bolo to posledné ráno, keď som sa postavil na vlastné nohy a išiel som na tréning. Počas jazdy som dostal defekt pri predbiehaní. Chcel som sa zaradiť naspäť do svojho pruhu, ale už sa mi to nepodarilo. Z rozprávania viem, že sa auto pretočilo asi 8-krát a mňa našli asi 40 metrov od auta. Nemal som zapnutý bezpečnostný pás, vyletel som z auta tak, že moje topánky ostali v aute. Bol som v kóme tri týždne. Mal som obrovský opuch mozgu a hlavy tak, že mi niekoľko dní nebolo vidieť oči. Aj sa báli, že či budem vidieť, ja dnes rád hovorím, že vidím aj za roh. Pľúca som mal rozmliaždené, funkčné na 20%, z pravej ruky mi ostala v podstate iba kosť, tkanivo bolo potrhané, no a najzávažnejšie bolo, že šiesty stavec bol rozlámaný a jeho úlomky boli zapichnuté do miechy. To znamená, že som bol od hrudníka dole ochrnutý. V nohách mám vnútornú citlivosť. Je to veľmi zaujímavé, cítim aj chlad a teplo a mám pocit, že viem, ako mám hýbať nohami, aj viem, ktorý sval mám použiť, no som ako keby zabetónovaný a preto to nejde. Nato, že lekári mojim rodičom povedali, že zrejme neprežijem, nato je to vlastne super. Je ťažké brať vyjadrenia lekárov za konečné, lebo stále sa to mení, zlepšuje, vyvíja. Ja vždy vravím, že keď raz budem vedieť chodiť, tak sa nebojte, dôjdem.

Nová vášeň - tenis na vozíku

Tomáš našiel vášeň v tenise a slávi jeden úspech za druhým. Je príkladom toho, že vzdať sa nikdy netreba. Štyri roky po autonehode som sa dostal na vozíku do takého stavu, že som chcel začať súťažiť v nejakom športe. Tenis ma zaujal jednoznačne svojou náročnosťou. Je to dosť náročné fyzicky „lietať“ po kurte a snažiť sa odraziť loptičku na druhú stranu kurtu. No to určite nie je len odpáliť loptu do kurtu. Je to presne ako u zdravých - o naladení sa na loptu, kondícii a hlavne aj presnej ruke, lebo pravidlá sú presne také isté ako u zdravých tenistov, len nám môže loptička dvakrát spadnúť na zem. Ale inak je to to isté - rozmery tenisového kurtu, rakety, loptičky, všetko. Príprava a tréningy sú ako u zdravých športovcov, zahrňujú mentálnu prípravu aj fyzičku, oboje sa musí zosúladiť.

Za každým úspešným športovcom však bezpochyby stojí dobrý tréner. Moje tréningy nie sú vedené profi tenisovým trénerom, ale celú moju kariéru mám stabilných sparingov a aj trénerov v podstate dvoch zdravých „človekov“ Zdena Vávru a Peťa Petroviča, s ktorými sme aj super kamoši aj všetko dokopy. Za 14 rokov čo hrám tenis na vozíku som dosiahol v skratke toto: 140 pohárov, a poháre sa väčšinou udeľujú len za prvé a druhé miesto vo dvojhre a vo štvorhre. Zúčastnil som sa na majstrovstvách sveta viackrát za Slovensko, vyhral som 4-krát celý ročník vo štvorhre, československú tour, ktorá sa hrá na 8 turnajov do roka, v dvojhre som skončil 4-krát na 3. mieste.

Moje ďalšie výzvy budú nasledovať na budúci rok, lebo ako som sa dozvedel od ITF v Londýne, kde ma prešetrovali z hľadiska môjho postihnutia - telesného hendikepu, som na hranici do skupiny, ktorá sa volá Quad - čo znamená minimálne tri končatiny postihnuté, čo mám vlastne nohy a jednu ruku, s ktorou som nehýbal po autonehode a hrám s ňou tenis a nejaké obmedzenia zostali. Tak som bol na lekárskych vyšetreniach a budem čakať na ich vyjadrenie - keby mi to odsúhlasili, tak by som mohol aj vo svetovej špičke v tejto skupine troška vodu zamútiť.

Bezbariérovosť a motivácia

Aj vďaka športu Tomáš navštívil mnohé zaujímavé krajiny. V globále nie je nejaká extra krajina, kde je všetko totálne bez problémov, ale čo musím povedať sú krajiny, v ktorých sú ľudia veľmi príjemní a priateľskí - napríklad v Šanghaji vás ľudia zastavia na ulici či nepotrebujete pomôcť, ako sa máte. Čo sa týka bezbariérovosti, tak kde cestujem, tak vždy nájdem riešenie ako sa niekam dostať a v EÚ celkovo už sú tie prístupy aj obmedzenia menšie ako u nás. Okrem športu má Tomáš však aj ďalší koníček, ako spíker chodí medzi ľudí a rozpráva im svoj neuveriteľný životný príbeh. Pred 2,5 rokom som sa stretol s Peťom Krištofovičom na večeri a porozprávali sme sa. On je profesionálny spíker - študuje to 20 rokov, takže má skúsenosti. A on po tej večeri povedal, že stretol veľa ľudí, ale takého človeka ako ja ešte nie a že by sme mali začať nejakú spoluprácu. On začínal projekt Power Days, kam chodí dosť ľudí. Prvýkrát prišlo 550 a teraz pred 3 týždňami bolo v Hant aréne 1800 ľudí. Tomáš Masaryk ako spíker inšpiruje a pomáha iným nájsť silu. Mal svoje plány, o ktoré prišiel behom chvíle, bojoval o život a našiel v sebe silu žiť ďalej.

Ľuďom s postihnutím uľahčujú život rôzne kompenzačné pomôcky. Mnohé z nich distribuuje aj naša spoločnosť ARES. Tomáš je majiteľom stoličkového výťahu, s ktorým jazdí na prvé poschodie v dome a je s tým maximálne spokojný. Momentálne hrám tenis na vozíku, pracujem pre zahraničnú obchodnú firmu, chodím prednášať motivačné témy, mám rodinu - manželku a dve deti.

Typy a špeciálne vlastnosti invalidných vozíkov

Na trhu existuje široká škála invalidných vozíkov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami, funkciami a použitím. Medzi najbežnejšie patria:

• Mechanické invalidné vozíky: Pohon zabezpečuje používateľ manuálne, čo si vyžaduje dostatočnú silu a koordináciu horných končatín.
• Elektrické invalidné vozíky: Pohon zabezpečuje elektromotor, čo umožňuje ľahšiu manipuláciu a prekonávanie väčších vzdialeností.
• Športové invalidné vozíky: Sú odľahčené a prispôsobené na športové aktivity, ako napríklad basketbal, tenis alebo atletika.
• Detské invalidné vozíky: Sú menšie a prispôsobené pre deti, pričom zohľadňujú ich špecifické potreby a rast.
• Špeciálne invalidné vozíky: Sú prispôsobené pre ľudí s konkrétnymi diagnózami alebo obmedzeniami, ako napríklad tetraplégia, detská mozgová obrna alebo svalová dystrofia.

Špeciálne invalidné vozíky ponúkajú množstvo prispôsobení a funkcií, ktoré zvyšujú komfort, bezpečnosť a nezávislosť používateľa. Medzi najčastejšie patria:

• Polohovateľné sedadlá a opierky: Umožňujú meniť polohu sedenia a opierania, čo je dôležité pre prevenciu preležanín a zabezpečenie pohodlia.
• Zdvih sedadla: Umožňuje používateľovi dosiahnuť vyššie položené predmety alebo sa ľahšie presunúť na iné miesto.
• Sklopné a odnímateľné podnožky a podrúčky: Uľahčujú nastupovanie a vystupovanie z vozíka a umožňujú prispôsobenie vozíka rôznym prostrediam.
• Špeciálne ovládacie systémy: Umožňujú ovládanie vozíka pomocou joysticku, dychu, hlavy alebo iných častí tela.
• Terénne úpravy: Zabezpečujú lepšiu priechodnosť v náročnejšom teréne, ako napríklad v snehu, na tráve alebo na nerovných povrchoch.
• Prídavné pohony: Poskytujú asistenciu pri jazde do kopca alebo na dlhšie vzdialenosti.

V inzerátoch sa objavujú rôzne typy invalidných vozíkov, ktoré sú prispôsobené pre rôzne potreby používateľov:

Pomocné zariadenia a príslušenstvo

Okrem samotných invalidných vozíkov existuje množstvo pomocných zariadení a príslušenstva, ktoré uľahčujú život ľuďom so zdravotným postihnutím. Patria sem:

• Prídavné pohony: Umožňujú premeniť manuálny invalidný vozík na elektrický.
• Ručné bicykle: Umožňujú aktívne trávenie voľného času a posilňovanie horných končatín.
• Rehabilitačné bicykle: Umožňujú precvičovanie dolných končatín.
• Zdravotné polohovacie postele: Uľahčujú starostlivosť o ležiacich pacientov a zabezpečujú ich pohodlie.
• Chodítka a rolátory: Poskytujú oporu a stabilitu pri chôdzi.

Pozitívne skúsenosti so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku

Používatelia zdravotnej starostlivosti na Slovensku často vyjadrujú svoju vďačnosť a spokojnosť s prístupom lekárov a zdravotníckeho personálu. Mnohé svedectvá poukazujú na profesionalitu, odbornosť, ľudskosť a empatiu, ktorú pacienti zažívajú počas hospitalizácie alebo ambulantnej liečby.

Pozitívne hodnotenia nemocníc a oddelení

Pacienti často oceňujú starostlivosť a prístup personálu v rôznych nemocniciach a oddeleniach. Tu je niekoľko príkladov:

• Chirurgické oddelenie: Pacienti vyjadrujú vďaku za odbornú a ľudskú starostlivosť, ktorú im poskytuje personál, vrátane lekárov a sestier. Oceňujú ich odbornosť, úsmev a pozitívny prístup, ktorý prispieva k zlepšeniu ich psychickej pohody.
• Pôrodnica v Skalici: Mnohé mamičky sú spokojné s ľudským prístupom sestričiek a lekárov, najmä pani doktorky Rusnákovej. Oceňujú ich pomoc a podporu počas pôrodu a pobytu v pôrodnici.
• Chirurgická klinika: Pacienti sú vďační za záchranu života a oceňujú profesionálny prístup a starostlivosť celého kolektívu lekárov, sestier, sanitárov a upratovačiek.
• ORL oddelenie: Pacienti vyjadrujú spokojnosť s pred- a pooperačnou starostlivosťou a oceňujú profesionalitu a ľudský prístup personálu.
• Neurologické oddelenie: Pacienti sú príjemne prekvapení profesionálnym a ľudským prístupom personálu, najmä pána primára MUDr. Sedláka, ktorý svojou odbornosťou, pokojom, empatiou a ľudskosťou fascinuje pacientov.
• Gynekologicko-pôrodnícka klinika: Pacientky oceňujú príkladnú starostlivosť po operácii a povzbudivé slová personálu. Vyjadrujú vďaku pánovi primárovi Tomášů za operáciu a predchádzajúce konzultácie.

Konkrétne prejavy vďaky

Okrem všeobecných vyjadrení spokojnosti pacienti často menujú konkrétnych lekárov a sestry, ktorým chcú poďakovať za ich starostlivosť a prístup. Patrí sem vďaka:

• Pánovi primárovi MUDr. Hanzelovi a sestričke p. Zlatňanskej za odbornú a ľudskú starostlivosť.
• MUDr. Mardžejovi ako operatérovi a ošetrujúcemu lekárovi ORL, operačnému tímu, primárovi MUDr. Blanárovi a anestéziologickej sestre Katke.
• Pánovi primárovi MUDr. Jakubovi Sedlákovi a celému teamu lekárov a sestričiek za veľmi dobrý prístup a obetavú starostlivosť k pacientom.
• MUDr. Jane Annovej, PhD. Marine Makhnanovej a MUDr. Kudláčovej za ich ochotu, trpezlivosť a ľudskosť.
• Pani primárke MUDr. Miriam Kvostkovej a lekárom z oddelenia ODCH Handlová za starostlivosť a podporu počas hospitalizácie a posledných dní v živote pacienta.
• Pánovi doktorovi Zdenkovi Jarolímkovi za jeho pekný a ľudský prístup.
• Pánovi prednostovi Lengyelovi z Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie za jeho vysoko profesionálny, odborný, ale aj ľudský prístup.
• Primárovi MUDr. Pribulovi, PhD. a celému tímu lekárov za vysoko profesionálny a ľudský prístup počas náročnej operácie a následnej starostlivosti.
• MUDr. Fabianovi a jeho milej sestričke za ich ľudský prístup, ochotu a empatiu.
• MUDr. Saksunovi za profesionálny, ľudský a odborný prístup k pacientom v Mamárnom centre.
• Pánovi doktorovi Kelijovi za jeho ľudský a profesionálny prístup počas pôrodu.

Niektorí pacienti si všímajú zlepšenia v zdravotnej starostlivosti v priebehu času. Napríklad, jedna mamička vyjadrila spokojnosť so skvelým prístupom počas jej pôrodu a vidí zlepšenia od pôrodu z roku 2021.

tags: #specialny #invalidny #vozik #pre #chlapceka #kezmarku