Súrodenecké puto: Príbehy dvoch bratov v literatúre a ľudových povestiach

Vzťahy medzi súrodencami, najmä medzi bratmi, sú od nepamäti fascinujúcou témou, ktorá inšpiruje umelcov po celom svete. Od starovekých mýtov po moderné romány, dynamika lásky, rivality, závisti a podpory medzi bratmi odhaľuje hlboké aspekty ľudskej povahy. Ponorme sa do rôznorodých príbehov, ktoré túto tému spracúvajú.

Komplikovaná moderná rodina: Román Intermezzo od Sally Rooney

Román Intermezzo od mladej írskej spisovateľky Sally Rooney (vydavateľstvo Albatros so značkou Lindeni) nie je žiadna sladká romantika, ak, pravda, za romantickú nepovažujeme už samotnú citlivosť a nehu. Stal sa knihou roka od Dubblinu po New York. Príbeh vykresľuje zamotané vzťahy v rodine a ešte komplikovanejšiu lásku k dvom ženám, všetko v kontexte dvoch bratov, ktorí sa zároveň milujú aj nenávidia.

Postavy a ich vzťahy

Peter je úspešný mladý právnik a zakladá si na tom, že pred súdom obhajuje zraniteľných - neprávom prepustených zamestnancov, obete šikanovania aj násilia. Má tridsaťdva rokov, mladú, dvadsaťtriročnú milenku Naomi a stále udržiava dlhoročný vzťah s bývalou priateľkou Sylviou, ktorá je preňho viac než len kamarátka do zlého počasia. Obe ženy o sebe navzájom vedia, ale, samozrejme, nie všetko. Peter miluje obe a zdá sa, že túto situáciu prestáva zvládať. Peter sa čoraz viac zamotáva vo svojich komplikovaných vzťahoch a rieši to tabletkami a alkoholom. Pri Sylvii cíti pokoj, aký môže človeku dať len hlboké vnútorné porozumenie. Hrajú sa na priateľov, no je to falošná karta. Naomi v ňom udržiava lásku k životu nielen v posteli, ale aj svojou bezprostrednou priamočiarosťou. Peter si ju vydržiava a ona jeho peniaze prijíma. Obaja si uvedomujú, že je ako jeho bábika, ktorej kupuje šaty. Otázka, kto tu koho využíva, sa však netýka iba ich vzťahu.

Ivan je bratovým pravým opakom - žije utiahnuto a najviac času trávi so šachovými figúrkami. Až kým na jednom turnaji vo vidieckom meste nestretne Margaret, pôvabnú, inteligentnú a empatickú ženu, ktorá opustila manžela alkoholika. On má dvadsaťdva, ona tridsaťšesť a v malom mestečku sa nič dlho neutají.

Dynamika súrodeneckých vzťahov

Vzťah medzi dvoma bratmi nie je jednoduchý a prešiel viacerými fázami. Od obdivu mladšieho Ivana k staršiemu Petrovi cez odcudzenie v čase jeho štúdií až po hnev po smrti ich otca. Zastihneme ich práve krátko po pohrebe, keď obaja prežívajú smútok, no nevedia si k sebe nájsť cestu. Peter chce na seba prevziať úlohu ochrancu a v mladšom Ivanovi stále vidí iba dieťa, čo Ivana popudzuje. Charaktery oboch bratov, ktorí majú, mimochodom, po otcovi slovenský pôvod (v knihe je o ňom iba krátka zmienka), sa naplno odhalia vo vzťahu k ženám. Príbeh sa rozvíja ako trojuholník okolo Petra a je navzájom prepojený s Ivanom a jeho láskou - aj keď bratia by si to v živote nepripustili. Vzťahy sa komplikujú a vyvíjajú rôznymi smermi. Nikto z aktérov to nemá ľahké: Margaret môže v malom meste vinou vzťahu s mladým chlapcom prísť o všetko - o priateľov, o rešpekt kolegov aj susedov, o celý svoj dovtedajší život. Ivan môže prísť o bratovu podporu, keď sa voči nemu vymedzí. Naomi nebude mať kde bývať a ani z čoho žiť, ak Petra opustí. A Peter príde o lásku, ak opustí Sylviu aj tú druhú. A o čo príde Sylvia? „Si ako dieťa, ktoré si úzkostlivo stráži svoje hračky, aby boli všetky na svojom mieste,“ vyčíta Petrovi Naomi. „Nemožno odhodiť zábrany a zároveň pokračovať v nezmyselnej existencii. Ľudia, ostatní ľudia vám to nedovolia. Ale bez druhých ľudí by nebol žiadny život. Margaret pre svojich priateľov, bývalého manžela, rodinu, kolegov a ľudí z mesta nemôže viesť slobodný spontánny život, aký si predstavovala.“ „Asi sme si obaja mysleli, že nám to prejde a nerátali sme s tým, že sa do toho zapoja aj city,“ vraví Naomi. Situácia medzi dvoma bratmi sa vyostruje, vzduch je nedýchateľný a niektoré slová a skutky je ťažké vziať späť. V tomto príbehu však zasiahne ženská rozvaha, tolerancia aj spontánnosť - zosobnená v troch ženských hrdinkách. A keď to vezmú do rúk ženy, musí to mať dobrý koniec! Sally Rooney napísala citlivý, hlboký príbeh o ľudskej túžbe, ktorá prináša aj zranenia, o sklamaní aj vzájomnom pochopení a odpustení, o ľudskej blízkosti, v ktorom vykreslila prepracované charaktery skutočných ľudí. Číta sa s napätím, okorenený vášnivými erotickými scénami, ktoré sa v pote tiel miešajú s rozporuplnými emóciami.

Súrodenecký konflikt v kontexte socialistického realizmu: Peter Jilemnický - O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal

Úplne iný pohľad na vzťahy medzi bratmi prináša dielo Petra Jilemnického, zakladateľa metódy socialistického realizmu. Kniha vyšla v edícii Klub mladých čitateľov vo vydavateľstve Mladé letá, slovenské vydavateľstvo kníh pre mládež, n. p., Bratislava, ako svoja 5189. literárny druh: epika, literárny žáner: novela, jazyková forma: próza. Socialistický realizmus vychádza z podstaty, že ak zmeníme prostredie, odrazí sa to aj na povahe človeka.

Dej a prostredie

Dej sa odohráva v Kysuckej dedine, kde je skalnatá, tvrdá pôda, málo sa toho urodí, a preto každý, kto môže, odchádza na jar do sveta a na jeseň sa vracia. Tu žijú i Haviarovci. Mladý Vendel tiež chodil so ženou do sveta, jeho otec obrábal pôdu a staral sa o vnučku, Vendelovu dcéru Bertinku. Jednu jar chcel ísť Vendel tiež so ženou Terezou do roboty - zbierať repu do Čiech, ale keďže Tereza bola tehotná, nevzali ich. Vendel ostáva gazdovať na otcových poliach. Vendelov otec je už starý a nevládze pracovať na poli. Vendel by bol najradšej, keby celé gazdovstvo prebral na seba. Starší z bratov, 40-ročný Jozef, už pred rokmi odišiel za robotou do sveta. Pracoval v meste ako murár. Mal ženu Hanu, dve deti, bývali u jej otca. Keď však otec umrel, stratili nárok na byt, presťahovali sa k priateľovi Mackovi, ktorý im prenajal jednu izbu. Prišla hospodárska kríza, Jozef stratil prácu. Rozhodol sa prečkať krízu tým, že sa vráti do rodičovského domu na dedinu. Vracia sa domov aj so ženou Hanou a deťmi Jurkom a Elenkou. Jozef a Hana prichádzajú z mesta. Hana nikdy na dedine nebola a Jozefových príbuzných nepozná. Hana má oblečené jednoduché šaty mestského strihu a ľahučký, aj keď najlacnejší sveter. Je upravená a čistá. Tereza má na sebe sedliacku sukňu a blúzku s nezalátanými dierami. V dedinskom domčeku u Haviarovcov bolo málo miesta, pleseň, nemajú ani umývadlo, ani záchod (chodia na hnoj alebo do maštale). Umývajú sa tak, že si naberú z hrnčeka vodu do úst, sklonení nad hnojom vypúšťajú pomaly vodu z úst do dlaní a rozotierajú ju po tvári. Hana bola naučená na poriadok, čistotu, upravenú domácnosť. Tu je po celej izbe smradľavý, štipľavý dym z cigariet, ktoré si chlapi šúľajú z fajkového tabaku a zakrúcajú do baliaceho papiera. Kúdoľ dymu sa valí aj z piecky. Hane sa zdá, že títo ľudia ani nepotrebujú čerstvého vzduchu, že sa od vekov rodia, žijú i mrú v takejto pare a dyme. V dome veľa miesta niet, a tak sa Jozef s Hanou a deťmi nasťahoval do humna (stodoly), majú tam súkromie. Tereza tam poupratuje, zariadia si to, urobia policu na riady, popravia posteľ, je tam krajšie ako v dome. Hana začala upratovať aj v dome, umyla okná, rámy na obrazoch. Tereza šomre: „Doteraz sme žili v špine a dobre bolo.“ Tereze sa nepáči, že sa Jozef a Hana vrátili a musia sa s nimi deliť o pole. Zakáže Bertinke hrať sa s Jurkom.

Kontrastné charaktery bratov

Vendel je zlý, lebo žije na súkromnom majetku tak ako celé generácie pred ním, Jozef je dobrý, lebo pracuje a žije medzi robotníkmi. Jozef bol vždy dobrý, poslušný, tichý. Keď mu otec povedal rob! - tak aj robil. Nerobil žiadne prieky. Ale Vendel bol vzdorovitý a surový. Vendel sa hneval na Jozefa, že odišiel do sveta, o dom a polia sa nestaral, neobhospodaroval, nezveľaďoval, a teraz sa vracia na hotové. „Nuž a prečo si sa vrátil? Neoral si, nesial si, tak ani žať nemáš právo. Ja som drhol, urobil novú strechu, kúpil kravu, splácal dlžobu, úroky, dane, poplatky. Akým právom si chceš robiť nárok na majetok!“ Jozef mu vysvetlil, že z otcovho majetku (dom a polia) nič nechce, aj keby mu právom polovica patrila. Chce len prečkať najväčšiu biedu a znovu odíde do sveta. Ale Vendel mu neveril, myslel si, že Jozef ostane natrvalo a prehovorí otca, aby mu dal z majetku. Vendel sa bojí, aby otec nedal Jozefovi časť majetku. Tereza sliedi, aby jej z majetku neubudlo. Je pravda, že Vendel a Tereza na otcovskom majetku pracovali, ale ho aj míňali, bývali tam, stravovali sa. Jozef na poli nepracoval, ale ani z neho nežil. Bratia sú rozdielni povahou (Jozef je mierny, nelipne na majetku, Vendel je šetrný, zúrivý, nenávistný), sú rozdielni svetonázorom (Vendel chodí do kostola), sociálnym zatriedením (roľník a robotník). Vendel je zaostalý, nevzdelaný i v zdravotníckej oblasti. Jozef si uvedomí cenu svojej práce a nejde pracovať za ponižujúco nízku mzdu. Vendel je nositeľ zlých vlastností, Jozef dobrých. Jozef to zase obhajuje, lebo tvrdí, že roľníci v Rusku majú teraz lepšie zisky, modernejšie stroje, pracujú efektívnejšie a nehrdlačia toľko ako títo, kt. celý život pracujú, a na tom kúsočku zeme aj tak nikdy nezbohatnú. Do toho sa zamieša Vendel a pred všetkými dá najavo, že s bratom nesúhlasí, a aký je k nemu osud nespravodlivý, lebo on celý život pracoval, a zrazu príde niekto, a chce mu zobrať to, čo mu patrí. Všetci vedia, že hovorí o bratovi a žasnú nad jeho lakomosťou. Cestou domov sa bratia (tak ako každý deň) pohádajú. Jozef hovorí Vendelovi, že nestojí o otcov majetok, že mu môže dôverovať, no Vendel je tvrdohlavý a odpovie mu , že mu neverí. Márne mu Jozef rozpovie príbeh o tom ako ho raz v detstve topiaceho sa zachránil. Vendel iba hľadá slová urážky, ktorými by sa obránil a vyvŕšil na bratovi. Jozef v jeho tvári zvraštenej od zlosti a nenávisti nevidí človeka, ale zviera. Priepasť medzi bratmi sa ešte viac prehĺbi.

Tragédia a konflikt

Vendel si zvýšil poistku na dom a teraz ju nemá z čoho zaplatiť. Jozef mu požičiava posledné peniaze, ktoré má 100 korún. Vendel ide do mesta zaplatiť poistku, v meste však peniaze prepije. Na druhý deň Vendel dospáva a Jozef ide na pole namiesto neho. Tereza nerada vidí, ako sa švagor púšťa do poľnej roboty. Bertinka behala po potoku a ochorela. Dostala horúčku. Nezavolajú doktora, lebo ten stojí peniaze. Vendel neľutoval prepiť peniaze, ale zaplatiť doktorovi mu je ľúto. Uchyľujú sa k babským radám: piť konský moč s vajcom, spáliť hlavu čiernej mačky, roztĺcť zelenú žabu a potom tým natrieť dievčaťu sluchy, zjesť srdce živej šťuky, lastovičie hniezdo rozbiť v dažďovej vode a prikladať na hlavu. Dokonca Vendel chcel, aby učiteľ trikrát strelil do studničky, vodou by potom umyli dieťa. Bertinka má už kŕče, tak sa nakoniec vybrali k lekárovi, ale cestou stretli nejaké ženy, ktoré im poradili zelinkárku - čarodejnicu, tak išli k nej. K lekárovi sa nedostali. Bertinka umrela. Vendelovi bolo ľúto peňazí na doktora pre Bertinku, no keď zomrela, vystrojil kar za 300 korún. Kontrastne pôsobí pohreb Bertinky a narodenie ich syna v ten istý deň. Tereza chce hneď na druhý deň po pôrode pracovať, no svokra jej to nedovolí. Tereza nerada vidí, že ju Hana nahrádza a dokonca sa jej aj vysmieva za panské jedlá, ktoré vyvára. Jedného dňa ide Jozef na povalu a vidí, ako Vendel podpaľuje slamu na povale. Vendel chcel podpáliť dom, aby dostal vyplatenú poistku. Jozef hasí oheň a kričí na neho, že ho udá. Vendel sa zľakne a chce ho zabiť sekerou. Jozef sa ubráni. Hana bola v lese po drevo. Keď sa vrátila, Jozef jej oznámil, že odchádzajú. Neprezradil jej, čo sa stalo. Keď odchádzajú, Jozef hovorí: „Nie sú zlí. Nešťastní sú, to je celé. Drhnú, hrdlačia, a predsa nevedia, čo je šťastie.“ Jozef a Hana odchádzajú k priateľom Mackovcom do mesta, ktorí im v liste ponúknu, aby sa vrátili. Jozef vedel, že im odchodom zlomí srdce a budú odkázaní žiť iba s Vendelom a Terezou, no po včerajšej noci ho už nič nedokáže zastaviť. Aj Hana sa čudovala jeho náhlemu rozhodnutiu, no ani jej nič o tom útoku nepovedal. Autor rieši šťastie z majetkovej stránky. Prichádza k tomu, že nie majetok nás robí šťastnými. Človek sa stane šťastným, keď sa zbaví túžby po majetku. Popisuje to na kontrastných postavách Vendela a Jozefa. Vendel len drie na majetku, no nič si nedopraje, jeho vinou mu zomiera dcéra. Má hospodárstvo, majetok, polia, no je nešťastný. Túžba po majetku ho dokonca privedie k zločinu, podpaľačstva a k bratovražde. Má všetko, no nedopraje si nič.

Porovnanie postáv Vendela a Jozefa

Odveká múdrosť rozprávok: Bohatý a chudobný brat

Okrem moderných literárnych diel a sociálnych drám, téma dvoch bratov rezonuje aj v tradičných ľudových rozprávkach, kde často slúži na ilustráciu morálnych ponaučení. Rozprávočka, začni reč. Zahraj pieseň na varyte, neutajuj, čo máš skryté. Žili raz dvaja bratia. Jeden bol bohatý, druhý chudobný. Chudák zasa nemal nič. Raz, keď boháč mlatil obilie, zrazu spoza vrát začul: „Kto je? „Dobrý človek,“ ozvalo sa v tom spoza vrát, „nože ma pritúľ, prenocuj.“ Boháč ho odmietol: „A čímže? „Dobrý človek, zľutuj sa! „Tvoja vec,“ odsekol boháč. „Mne sa zajtra mlatba začína, všetko mám plné. Dom ľuďmi, mlatcami, stodolu zvozeným obilím.“ Starý muž chcel aspoň krajec chleba. „Krajec chleba?“ zhíkol boháč a oči sa mu zaligotali lakomstvom. „A kdeže ti ho ja vezmem? „Nemám ani kôrku, ani smidku,“ odvrkol boháč. „Všetko sme vyjedli. Chudobní sme ako kostolná myš,“ zaklamal. „A teraz už choď, ber sa!“

Následne starec navštívil chudobného brata. „Jáj, starý otec,“ zalomil chudák rukami, „zle ste natrafili. Kdeže u mňa nocľah. Veď tu niet toľko voľného miestečka, čo by sa vrabec učupil. A naozaj. „A v humne? „V humne?“ zasmial sa chudobný brat na vlastnej biede. „Akéže to humno? Štyri vykrivené vŕbové koly a doštená strieška. A aj to nie je prázdne. „Veďže počkajte, starý otec,“ postaví sa mu vtom chudák do cesty. „Dajako len bude,“ vraví bedár a ukazuje starcovi na lavicu, čo mu v noci slúži za posteľ. „A ty si kde postelieš? „Len sa vy netrápte, starý otec,“ kývol chudobný brat rukou. Poďakoval sa starec za nocľah, ale spať sa nepoberá. Zahanbil sa chudobný brat, že hosťa nenakŕmil, smäd mu neuhasil. Nuž začne po chalupe chodiť, jedlo zhľadúvať. „Posúch,“ vraví bedár a tvár sa mu zahanbujúcou červeňou zapaľuje. Starec znova chápanlivo sivou hlavou pokýval a namiesto posúcha si vypýtal vody. Lenže bedár nemá to srdce nechať starca o hlade. Berie posúch, čo pre deti odložil, a kladie ho pred neho. Starec bol neodbytný. „Mne?“ znova sa na vlastnej biede chudobný brat od srdca zasmeje. Lenže starec je neodbytný, z dvora neodchádza. Nakoniec starec spôsobil, že bohatému bratovi začala horieť stodola. Vidí to i chudákov bohatý brat, závisť ním zalomcuje. „Čo si ty rozum potratil?“ vykríkla od hrôzy boháčova žena. Zbehli sa sluhovia s krhlami, stodolu plnú ťažkých snopov chcú pred ohňom ochrániť. Ale boháč ich k ohňu nepustí, palicou sa na nich oháňa. „Rýchlejšie, Vavrinec! Lenže ohňu sa nechce do blkotu. Horí slabým, tenučkým plamienkom. Priam čaká, že ho udusia, uhasia. No boháč na také niečo ani len nepomyslí. „Rýchlejšie, darebák! A vtedy oheň hrozivo zapraskal, iskry vozvysok vyhodil, prenáramným plameňom vyrazil. Zo stodoly preskočil na maštale, z maštalí na drevárne, z drevární na dom. „Čo je? „Nič, synak, nič.“

Vietnamská legenda: Tan a Lang a zrod betelu

Ďalší prastarý príbeh o dvoch bratoch pochádza z ďalekého Vietnamu. Dávno predávno, za čias kráľa Hung Vuonga Štvrtého, žili dvaja bratia, ktorí sa volali Tan a Lang. Obaja boli takí švárni, že ich krása vzbudzovala obdiv všetkých ľudí, ktorí ich hoci len raz uzreli. A bratia sa mali navzájom veľmi radi, a ako dorastali do mužného veku, ich bratská láska ešte mocnela. Spájalo ich jednak to, že si boli podobní, akoby si z oka vypadli, ale najmä, že boli siroty. Nikdy ich nikto nevidel jedného bez druhého, a tak ich ľudia nazvali nerozlučné dvojčatá. Aby Tan a Lang poznali múdrosť a zákony predkov, aby sa dobre pripravili pre život, vybrali sa do sveta. Prišli k istému mudrcovi zo slávnej rodiny Luu. A v tej rodine žilo mladé dievča, také krásne, že šiel o ňom chýr po celej krajine. Malo oči žiarivé ako fénix a obočie klenuté sťa bambusové prúty. Krásavica sa zaľúbila do oboch mudrcových žiakov, ale len jedného si mohla vyvoliť za muža. I rozhodla sa pre staršieho. Ale ktorý je starší? Pravdaže, dievča z takej váženej rodiny a vysokého rodu sa nemohlo priamo opýtať na to cudzích mládencov. Raz počas obeda pozorovalo oboch a zbadalo, že jeden ponúka druhému paličky na jedenie. Tak poznalo, ktorý je vyvolený. Osud bol teda priaznivý k Tanovi. Tan všetku lásku a nežnosť dával svojej žene a na úbohého Langa načisto zabudol.

Lang bol zúfalý, že brat sa mu odcudzil a myslel iba na svoje šťastie. Okradnutý o bratskú lásku, opustený od šťastia zaslepeným Tanom, rozhodol sa, že odíde na ďaleké pusté miesto, kde sa mu azda jeho boľavé srdce zahojí. Odišiel v sivej temrave pred brieždením, keď dennica len slabo žiarila na oblohe. Húština ho prikryla vlhkým plášťom. Prešiel lesmi, prešiel horami-dolami, až napokon zastal na brehu ďalekej rieky. Tu padol na zem od hladu a únavy, lebo od svojho úteku nevzal jedlo do úst a neodpočíval odvtedy, čo sa vydal na cestu so svojím žiaľom. Keď si odpočinul, skúsil prejsť rieku, ale riečište bolo široké, koryto hlboké a prúd dravý. A tak pútnik sa na brehu ponoril do svojho zúfalstva. Po tvári sa mu začali liať horúce slzy. Plakal, plakal, až sa celkom usužoval. Dobrí duchovia nebies, ktorí poznajú všetko utrpenie i radosť ľudskú, uvideli Langa umierať od veľkej lásky za bratom, a premenili ho na vysokú bielu skalu, ktorá vyčnievala v pustej krajine.

Tan bol ešte stále zaslepený horúcou láskou k žene. Lenže ani taká láska netrvá večne, a starší brat si odrazu spomenul na mladšieho. Čím ďalej, tým väčšmi Tan cítil, že sa nedobre zachoval k bratovi. Svedomie ho čoraz viacej zhrýzalo. Trpko a bolestne si uvedomil svoju vinu. Jedného dňa, trápený výčitkami, opustil Tan ešte spiacu ženu a pobral sa hľadať brata. Šiel sám, kam ho oči viedli, číhal na každú stopu, volal brata po mene na všetky strany, ale ani ozvena sa mu neohlášala. Bez jedla a odpočinku putoval niekoľko dní, nesmierna únava z cesty len zvyšovala jeho rastúcu úzkosť. S vypätím posledných síl dovliekol sa k úpätiu osamelej bielej skaly a s nadľudskou silou vydriapal sa na jej vrchol v nádeji, že odtiaľ uvidí, ktorým smerom ísť ďalej. Keď však bol hore, padol na šedivé temä a vápencové steny skaly počuli, ako posledný raz vydýchol. A dobrí duchovia ho premenili na krásnu štíhlu palmu, ktorej zelené ratolesti sa podobali rozprestretému vejáru...

A doma opustená Tanova žena úzkostlivo rozmýšľala, kde sa Tan mohol podieť, až prišla k presvedčeniu, že ho túžba za bratom vyhnala od teplého domáceho kozuba. Naplnená čudnými obavami rozhodla sa vydať sa na cestu a nájsť ho. A v divej prírode sa do tretice odohralo všetko tak, ako s dvoma bratmi. Cez hory a doly, bez oddychu, v poludňajšej páľave i v strašidelných čierňavách nocí, plných zakrádajúcich sa neznámych zverov, putovala mladá žena ďalej a ďalej. Statočne bojovala proti únave a hladu, až napokon jej pohľad upútala vysoká palma, vypínajúca sa na osamelej skale. Tak mladá žena prišla na to miesto, kde zahynuli Lang a Tan. Ovinula vysilené ramená okolo hladkého kmeňa arekovej palmy a pokúsila sa vstať, ale smrť jej v tom zabránila. Dobrí duchovia premenili mladú ženu na betelovú lianu, aby tak zvečnili jej posledný pohyb a aby jej posledné objatie s Tanom bolo večné. Tak skonali traja hrdinovia tejto histórie lásky...

Po istom čase dozvedel sa jeden múdry, ctihodný starec podivuhodný príbeh dvoch bratov a mladej ženy. Dojatý ťažkými skúškami, cez ktoré prešli, a vzájomnou láskou a obetavosťou, postavil pod skalou pagodu. Na pamiatku bratskej svornosti a manželskej vernosti nazval ju chrámom Vernosti a lásky. V tom čase postihla Vietnam neslýchaná suchota. Medzi spálenými rastlinami jedine zázračný palmový strom a na ňom ovinutá betelová liana sa bujne zeleneli. Dozvedel sa o tom sám kráľ Hung Vuong a vydal sa s veľkým sprievodom k pagode Vernosti a lásky, aby videl zelený strom a lianu. Palma i liana sa ešte viacej zaskveli, aby svojou krásou a zeleňou privítali panovníka. Ich sviežosť sa odrážala od skľučujúceho pohľadu na vysušené okolie a kráľ s družinou sa tomu veľmi čudovali. Hung Vuong odtrhol palmový oriešok, zavinul ho do betelového listu a vložil si ho do úst. Žuje, žuje a je prekvapený príjemnou chuťou i osviežujúcou šťavnatosťou. Odvtedy pestujú ľudia arekovú palmu a betel. Stalo sa zvykom, že guľôčka z orieška a betelového listu darúva sa pri zasnúbení a svadbe ako prísľub lásky a vernosti.

Rozprávka o Paťovi a Maťovi: Neočakávaný príbeh súrodeneckej blízkosti

Niekedy sa príbeh o dvoch bratoch odohráva aj v tých najvšednejších predmetoch. Hoci mali ďalších šiestich súrodencov, Paťo a Maťo mali k sebe od malička najbližšie. Jeden druhého predbiehali v tom, kto vymyslí zaujímavejší a strašidelnejší príbeh o svete tam vonku. Paťo sa ocitol v kúpeľni na prízemí. Pani domáca ho zavesila na držiak spredu, a tak mal dokonalý výhľad na celú miestnosť. Deň čo deň sledoval mocné vodopády padajúce zo sprchy smerom do bezodnej vane. Bol nadšený z toho, ako často sa v kúpeľni menila noc za deň zakaždým, keď niekto zasvietil. A zo všetkého najradšej pozeral ostatným do mobilu, keď doň ťukali aj počas sedenia na toalete. Vďaka tomu vedel o svete viac, než niektorí ľudia a keď zistil, že mu zostáva už len posledný útržok, zostal smutný.

Maťa vzal domáci na toaletu na poschodí. Malý a tmavý priestor dopĺňalo len skromné svetlo na strope a niekoľko rokov starý kalendár nalepený na dverách. Ani na ten Maťo poriadne nevidel, keďže bol pritlačený úplne k stene. Vnímal iba, ako z neho postupne útržok po útržku ubúda a on len podľa zvukov tipoval, kto to má na svedomí. So smútkom spomínal na časy, keď si s Paťom vymýšľali príbehy o živote mimo poličky a ani mu nenapadlo, že skutočnosť môže byť takáto nudná. Najprv bola všade tma. Paťo si myslel, že je po ňom, no zdalo sa mu zvláštne, že stále počuje rôzne tlmené zvuky. „Haló! Paťo nemohol uveriť vlastným ušiam. Keď sa však poklop nad nimi otvoril a ich ožiarilo ostré jarné svetlo, zistili, že ich strašidelné predstavy sa nenaplnili - neboli ani v koši, a určite nie v ohni. Naopak - vnútro kompostéra, v ktorom sa ocitli, bolo príjemné mäkké a voňalo ako les po jarnom daždi. A oni si pohodlne ležali uprostred neho a mali pocit, ako keby sa ani nikdy nerozlúčili. Naháňali sa po kompostéri pomedzi ostatné prázdne rolky, skrývali sa za zvyšky ovocia či zeleniny a zo všetkého najradšej si vymýšľali nové príbehy o tom, čo z nich bude v budúcom živote.

tags: #o #dvoch #bratoch #diskusny #prispevok