Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých: Komplexný pohľad

Špeciálna pedagogika je neoddeliteľnou súčasťou výchovy a prevýchovy jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide o vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia a správania. Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty zákonitostí výchovy a edukácie postihnutých ľudí.

Cieľom špeciálnej pedagogiky je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých jedincov, aby sa čo najskôr a čo najdokonalejšie vnútorne vyrovnali so svojimi danosťami (poruchou, narušením) a aby sa napriek obmedzeniam čo najpozitívnejšie prispôsobili spoločnosti. Nevyhnutnou súčasťou tohto procesu je funkčný systém s kvalifikovanými pracovníkmi, ktorí sú schopní realizovať výchovné, prevýchovné, diagnostické, kompenzačné, rehabilitačné a špeciálno-pedagogické postupy.

Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor patrí medzi najmladšie vedné disciplíny a začala sa formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Názov tejto disciplíny sa menil v závislosti od historického vývoja a geografickej oblasti. Pôvodný názov „pedagogická patológia“ sa neujal. Neskôr sa udomácnil názov „liečebná pedagogika“ v Rumunsku a Francúzsku pod názvom Medico-pedagogika. V Rusku sa používal termín „defektológia“, zatiaľ čo v Poľsku a Anglicku sa udomácnil názov „špeciálna pedagogika“.

Špeciálna pedagogika predstavuje integrujúci pojem pre jednotlivé disciplíny, ktoré sa navzájom prelínajú. Delí sa na nasledujúce základné špeciálno-pedagogické disciplíny:

• Psychopédia: venovaná skúmaniu príčin, prejavov výchovných, vzdelávacích a spoločenských súvislostí mentálneho (rozumového) postihnutia človeka (získaného, vrodeného). Spolupracujúce odbory sú psychiatria a psychológia.
• Logopédia: venuje sa výchove a vzdelávaniu mládeže s poruchou reči, chybne hovoriacich (zajakavosť), orgánovými poruchami reči (chybná výslovnosť), prípadne nehovoriacich (mutizmus). Spolupracujúce odbory sú otorinolaryngológia, fonetika a foniatria.
• Surdopédia: sleduje výchovné a vzdelávacie aspekty mládeže s poruchami sluchu, od porúch čiastočných po úplné. Spolupracujúca disciplína je otolaryngológia.
• Tyflopédia (Optopédia): zaoberá sa výchovou a vzdelávaním mládeže s čiastočnými poruchami zraku a úplnými poruchami. Spolupracujúce odbory sú oftalmológia (sluch) a ortoptika (zrak).
• Somatopédia: zaoberá sa výchovno-vzdelávacími a spoločenskými súvislosťami telesných handicapov, stavmi ľudí chorých a zdravotne oslabených, ľudí s obmedzenou schopnosťou alebo neschopnosťou pohybu. Spolupracujúce odbory sú ortopédia, neurológia a pediatria.
• Etopédia: zaoberá sa výchovou a vzdelávaním handicapovanej alebo ťažko vychovávateľnej mládeže. Je relatívne najmladšou špeciálno-pedagogickou disciplínou, sleduje príčiny a prejavy správania človeka porušujúceho spoločenskú normu a hľadá reedukačné opatrenia a možnosti.

Špeciálna pedagogika sa opiera aj o nasledujúce disciplíny: všeobecnú psychológiu, vývinovú psychológiu, klinickú psychológiu, pedagogickú psychológiu a patopsychológiu. Čerpá aj z lekárskych vied, ako sú pediatria, neurológia, patofyziológia vyššej nervovej činnosti a detská ortopédia. Je dôležité poznamenať, že terminológia v špeciálnej pedagogike nie je ešte ani dnes úplne ustálená, na čo treba pamätať pri štúdiu staršej literatúry.

Zásady a princípy v špeciálnej pedagogike

Zásady a princípy v špeciálnej pedagogike sú didaktické požiadavky, ktoré vyplývajú zo zákonitostí vyučovacieho procesu. Učenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je úspešné vtedy, ak obsah učiva a postup pri jeho osvojovaní sú primerané poznávacím schopnostiam týchto detí.

1. Zásada názornosti: Požiadavka, aby sa vyučovanie zakladalo na zmysluplnom vnímaní, na porovnaní predmetov a javov. Je to najdôležitejšia zásada (napr. pre hluché dieťa - zrak, hmat). Ak ju pedagóg nedodrží, zbavuje sa predpokladu na úspech.
2. Zásada uvedomelosti: Požiadavka, aby aj vedomosti detí so ŠVVP boli výsledkom ich aktívnej práce, riadenej učiteľom. Rozvíja schopnosť spájať nové poznatky s predchádzajúcimi skúsenosťami. Uvedomelosť detí so ŠVVP je oslabená, preto ju treba intenzívne prebúdzať, rozvíjať záujmy, budovať sústavu zručností a návykov.
3. Zásada sústavnosti: Požiadavka, aby učivo tvorilo takú didaktickú sústavu, ktorá by umožnila žiakom osvojenie potrebných vedomostí. Usporiadanie učiva v špeciálnych školách sa nemusí zhodovať so sústavou príslušnej vedy, ale nesmie odporovať vedeckým poznatkom. Sústavnosť sa prejavuje v tom, že sa postupuje od známeho k neznámemu, od konkrétneho k abstraktnému, od jednoduchého k zložitému.
4. Zásada primeranosti: Požiadavka, aby obsah a rozsah učiva, jeho obtiažnosť a spôsob vyučovania zodpovedali duševnému rozvoju a telesným schopnostiam žiakov. Pedagóg musí vedieť odhadnúť primeranosť úloh, ktoré zadáva.
5. Zásada trvalosti: Požiadavka, aby si žiak vedomosti zapamätal tak, aby ich vedel používať, preto je nevyhnutné opakovať a precvičovať.

Socializácia a resocializácia v špeciálnej pedagogike

Socializácia je proces zapojenia jednotlivca do ľudského spoločenstva po pracovnej (výchovnej a vzdelávacej), spoločenskej a subjektívnej stránke (v zmysle sebaplatnenia a sebauspokojenia). Socializácia sa završuje pasívnou alebo aktívnou účasťou na kultúrnom živote spoločnosti a je podmienená sociabilitou, čo je schopnosť a snaha vytvárať a pestovať medziľudské vzťahy. Sociabilita sa vytvára už v útlom veku, rozvíjaním citovej sféry a vzájomnou pozitívnou väzbou rodiča a dieťaťa.

Ak socializácia nie je dostatočne vytvorená a upevnená, jednotlivec neskôr neprejavuje ani socializačné úsilie, ani priateľský postoj. Stupeň dosiahnutej socializácie osôb postihnutých poruchou alebo vadou sa riadi podľa toho, či a do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujeme tieto stupne socializácie:

1. Integrácia: Je najvyšším stupňom socializácie, ide o úplné zapojenie jednotlivca postihnutého poruchou, u ktorého boli dôsledky vady celkom a bez zvyšku prekonané.
2. Adaptácia: Je stupeň, kedy sa osoba postihnutá poruchou dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení (napr. načúvací prístroj pri poruche sluchu).
3. Utilita: Postihnutý jedinec, u ktorého sa nepodarilo odstrániť defektivitu, sa zapája iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a v dôsledku toho aj istého spoločenského a subjektívneho uplatnenia a uspokojenia (často u mentálne postihnutých).
4. Inferiorita: Znamená, že socializácia nie je možná, ide tu o segregáciu (oddeľovanie). Osoby postihnuté poruchami zmyslov a telesnými poruchami môžu dosiahnuť najvyššie stupne socializácie, zatiaľ čo osoby mentálne postihnuté zostávajú na nižších stupňoch.

Resocializácia je socializačný proces osoby, u ktorej následkom získaného defektu a následnej defektivity bola znížená úroveň socializácie. Altruistický postoj, t.j. schopnosť podeliť sa (opak sebectva), je dôležitým aspektom v procese socializácie.

Vývinové anomálie a ich typy

Vývinové anomálie sú zjavné odchýlky od toho, čo je typické alebo normálne, ale čo nezahŕňa patologický stav. Vývin môže byť oneskorený, nerovnomerný alebo môže vykazovať prejavy psychopatológie. Dieťa, ktorého duševný vývin neprebieha podľa očakávaných noriem, sa veľmi skoro stáva problémom pre svojich rodičov a v období školopovinnosti aj pre svojich učiteľov a vychovávateľov.

Sebautváranie osobnosti predpokladá vzájomnú interakciu troch faktorov: biologických (dedičnosť), sociálnych (prostredie, výchova) a psychických. Psychické faktory utvárania osobnosti môžu vystupovať na troch úrovniach:

1. Univerzálne psychologické regulátory (skúsenosti, znalosti, schopnosti)
2. Individuálne psychoregulátory (temperament, intelekt, črty osobnosti)
3. Systémové psychoregulátory ľudského konania (ašpirácie, životný štýl)

Ak tieto schopnosti chýbajú, nastáva nerovnováha vo vzťahu človeka a prostredia, čo vedie k porušeniu života. Zdravie je stav plnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. Za normu z pedagogického hľadiska budeme pokladať stav, vlastnosť a proces, ktorý nevybočuje z priemeru bežnosti alebo zo zaužívaných či predpísaných pravidiel. Normalita znamená stav, ktorý zodpovedá obvyklosti, pravidelnosti alebo očakávaniu a môže sa týkať somatickej, psychickej alebo sociálnej stránky človeka.

V súčasnosti existuje v oblasti špeciálnej pedagogiky široké spektrum pojmov, ktoré sa nie vždy adekvátne používajú (napr. defektný, postihnutý). Zdravotnícka terminológia používa pojmy: poškodený, abnormálny, dieťa so špecifickými potrebami, neprispôsobivé dieťa, narušené dieťa, výnimočné dieťa.

Typy vývinových chýb:

Vývin dieťaťa a jeho možné anomálie patria medzi veľmi závažné problémové oblasti špeciálnej pedagogiky. Vývinom sa obyčajne označuje proces pozitívnych kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien organizmu (orgánu alebo funkcie), ktorý sa realizuje v určitom časovom slede. Ide tu o interakciu medzi faktormi, ktoré pôsobia na vývin jedinca na základe heredity či genetických informácií, a faktormi ovplyvňujúcimi z vonkajšieho prostredia. Opakom normálneho vývinu sú vývinové anomálie spôsobené patogénnymi faktormi, ktoré podľa svojej povahy a rozsahu môžu negatívne ovplyvniť vývin v zmysle od jeho spomalenia až po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny smeru.

Pre potreby špeciálnej pedagogiky delíme typy vývinových chýb na:

• Ustrnutý vývin: Je dôsledkom takého pôsobenia patogénnych faktorov, že k vývinu orgánu alebo jeho funkcie nedochádza. Sem sa zaraďuje vrodená slepota, hluchota alebo úplne nevyvinutý orgán (končatina).
• Obmedzený vývin: Určitý orgán alebo jeho funkcia sa už od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normálneho vývinu. Sem možno zaradiť niektoré formy mentálnej retardácie, vrodenú nedoslýchavosť, slabozrakosť alebo v oblasti telesne postihnutých vrodené malformácie (odchýlky tvaru orgánu) a vrodenú poruchu citových vzťahov.
• Oneskorený vývin: Je reverzibilný pri včasnom poskytnutí lekárskej, špeciálnopedagogickej alebo sociálnej intervencie. Jeho začiatočná fáza je podobná obmedzenému vývinu. Rozdiel je v tom, že pri tejto forme je intenzívnejší efekt na včasnú intervenciu a možno sa priblížiť k normálu, kým u obmedzeného tento ostáva trvalo limitovaný. Napríklad oneskorený vývin reči alebo oneskorený vývin motoriky (chôdze).
• Prerušený vývin: Vývin orgánu či funkcie sa náhle spomalí alebo úplne preruší. Z hľadiska prognózy tento stav môže mať stagnujúci charakter alebo v ďalšom priebehu môže mať dynamickú formu (zhoršujúci sa stav, či postupne zlepšujúci sa). Sem patria detské demencie, mozgové dysfunkcie a ochrnutia.
• Pochybný vývin: Je taká anomália vývinu, pri ktorej sa orgán alebo funkcia vyvíjajú nežiaducim scestným smerom. Môže sa to týkať časti alebo celku. Zo sociálnej oblasti sem patria devianti a negatívne povahové črty.

Edukácia v integrovaných a relatívne segregovaných podmienkach

Integrácia špeciálnej výchovy znamená, že deťom vyžadujúcim si špeciálnu starostlivosť sa má poskytovať výchova a vzdelávanie v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene (segregácia). Argumentuje sa tým, že postihnuté dieťa má právo na to, aby mu spoločnosť poskytovala tie isté príležitosti a podnety na jeho vývin, ako ich poskytuje zdravým, normálnym rovesníkom. Segregácia sa zdôvodňovala tým, že je potrebné odbremeniť rodičov, ktorí nemajú možnosti, ani prostriedky, a už vôbec nie vzdelanie na ich výchovu a vyučovanie.

Špeciálno-pedagogické inštitúcie vytvorili pre postihnutých primerané prostredie a podmienky ich vývinu, najmä čo sa týka homogenizácie skupín, adekvátneho obsahu vzdelávania, vyučovacích podmienok a tiež odbornej prípravy a vzdelaním špeciálnych pedagógov. Pri integrovaní je nutné dodržať isté zásady a podmienky:

1. Integrovať možno len vtedy, ak sú vytvorené podmienky.
2. Dieťa musí mať diagnostiku prostredníctvom pedagogicko-psychologickej poradne (PPP), s čím súvisí rozhodnutie o zaradení špeciálneho pedagóga.
3. Pri integrácii je nutné spolupracovať so špeciálnymi školami a poradenskými zariadeniami.
4. Žiakov s mentálnym postihnutím nie je vhodné integrovať, ale je možné školskú integráciu detí so špeciálnymi pedagogickými potrebami zrealizovať v dvoch formách:
   • Individuálna integrácia: postihnuté dieťa sa vzdeláva v bežnej škole v mieste bydliska; ťažko sa praktizuje pre svoju vysokú pedagogickú a materiálnu náročnosť.
   • Integrácia v špeciálnych triedach: postihnuté deti sú trvalo alebo na nejaký čas vyučované v zvláštnych triedach.

Postihnuté dieťa musí byť schopné splniť požiadavky učebného plánu a osnov bežnej školy a nevyžadovať nadmernú pomoc a starostlivosť na úkor ostatných. Škola musí zabezpečiť učiteľa so špeciálnym vzdelaním, zaistiť spoluprácu s odborníkom, zamerať formy vyučovania podľa schopností žiakov, zaistiť materiálne podmienky (napr. bezbariérový prístup) a dodržať počet žiakov (integrovaný žiak sa počíta za 3 žiakov).

Rodina musí spolupracovať so školou, zabezpečiť dopravu do a zo školy a vytvoriť doma podmienky na prípravu do školy. Integráciu nie je možné uskutočniť univerzálne, treba ju chápať ako jeden z možných smerov rozvoja starostlivosti o postihnutých, vyjadruje však veľké finančné náklady. Postihnutý žiak je poškodzovaný, ak mu škola nedokáže zabezpečiť pomôcky a vytvoriť prostredie primerané jeho postihnutiu, môže dohádzať i k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdravotného stavu. Rovnako je poškodzovaný, keď učiteľ neovláda špeciálno-pedagogické a didaktické metódy.

Pri integrácii ťažšie a ťažko postihnutých jedincov sa popisujú tri formy výchovy:

• Miestna: Postihnuté deti sa vzdelávajú v tej istej budove ako nepostihnuté, ale vo vyhradených priestoroch a triedach. Kontakty s nepostihnutými sú obmedzené alebo len sporadické.
• Sociálna: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v odlišných priestoroch, ale dochádza k pomerne pravidelnému stretávaniu sa postihnutých s nepostihnutými.

Štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom štúdia je získanie širšieho vedného základu z oblasti biologicko-medicínskych vied, psychologicko-sociologických vied, oblasti všeobecnej a špeciálnej pedagogiky s osobitným zreteľom na jeho špeciálno-pedagogickú, metodologickú, vedecko-výskumnú pripravenosť a rehabilitačnú praktickú činnosť. V tejto oblasti získava absolvent teoretické a praktické poznatky pre špeciálnu výchovu a prevýchovu, výskum za účelom rehabilitácie jednotlivca s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím, tiež cestou praktík v terénnych pracoviskách rozličnej povahy.

Obsah vzdelávania je koncipovaný tak, aby absolvent bol teoreticky a prakticky pripravený pre uvedené požiadavky. Cieľom programu je príprava na špeciálnu výchovu a prevýchovu, na základe výsledkov ktorých by bol absolvent schopný zostaviť individuálny špeciálny výchovný a prevýchovný program (vrátane elementárnej stimulácie, či rozvíjania). V bakalárskom štúdiu záverečná profilácia vyúsťuje v príprave na vychovávateľskú kvalifikáciu pre jednotlivcov s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím. Ďalším cieľom je príprava odborníkov pre terénnu výchovno-rehabilitačnú činnosť v práci s rodičmi jednotlivcov s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím.

Absolventský profil

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých disponuje systematickými poznatkami o javoch pedagogickej reality, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatkami o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality. Dokáže identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Orientuje sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci asistenta učiteľa alebo vychovávateľa v špeciálnej škole/škole.

Absolvent disponuje základnými metodickými spôsobilosťami v profilácii špeciálna pedagogika mentálne postihnutých a vie efektívne využívať v pedagogickej a ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy/špeciálnej školy. Dokáže zaznamenať, analyzovať a riešiť rôznorodé pedagogické situácie primárne výchovného charakteru, má zručnosti efektívneho plánovania, projektovania, riadenia a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu v profilových vzdelávacích oblastiach alebo vo svojej špecializácii. Dokáže efektívne komunikovať a kooperovať s externým prostredím (rodičia, pestúni, komunita a podobne). Okrem pedagogického poznania zahŕňa študijný odbor vo svojom jadre taktiež poznatky, v ktorých sa reflektujú otázky relevantného psychologického a sociálno-vedného poznania. Zahŕňa zároveň vedecké poznanie disciplín profilových vzdelávacích oblastí alebo špecializácií.

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých na 1. stupni vysokoškolského vzdelávania je primárne pripravený na vykonávanie v oblasti vychovávateľstva pre špeciálne výchovné zariadenia, nakoľko je spôsobilý pre riešenie rôznych výchovných situácií, pozitívne výchovné ovplyvňovanie detí a mládeže s poruchami správania, preventívnych aktivít, ďalej je spôsobilý výchovne podporiť edukačnú prácu učiteľa, ako aj spolupráce s rodinou detí. Zároveň je pripravovaný ako asistent v špeciálnej škole.

Prijímacie konanie

Podmienky prijatia na štúdium zahŕňajú získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Pre mnohé študijné programy v rámci špeciálnej pedagogiky sa nevyžaduje talentová ani prijímacia skúška, s výnimkou špecifických programov ako Predškolská a elementárna pedagogika alebo Predškolská a elementárna pedagogika sociálne znevýhodnených skupín. Pre tieto programy je potrebné úspešné absolvovanie prijímacej skúšky.

Pri vytváraní výsledného poradia uchádzačov sa berú do úvahy výsledky stredoškolského štúdia, výsledky maturitnej skúšky uchádzača a výsledky motivačného pohovoru. Motivačný pohovor s uchádzačom, ktorý je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia, je povinný pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E. Cieľom je preveriť študijnú motiváciu uchádzača, jeho záujem o zvolený študijný program, základnú orientáciu v odbore a osobnostné predpoklady na úspešné absolvovanie štúdia. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč.

Poplatky za prijímacie konanie sú bežné a ročné školné v externej forme štúdia je 850€.

tags: #specialna #pedagogika #a #pedagogika #mentalne #postihnutych