V Slovenskej republike pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania a pre mnohých, najmä seniorov, je dôležité vedieť, ako postupovať v prípade spätne priznaného dôchodku alebo akýchkoľvek iných nejasností týkajúcich sa ich daňových povinností.
Daňové priznanie pre dôchodcov: Kedy sa oplatí podať?
Od roku 2004 stále platí pravidlo, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1. januáru príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný). Toto platí za predpokladu, že mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z ktorého mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň, a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Pre rok 2023 to bola suma 2 461,41 eura.
Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a Zákona o dani z príjmov (ZDP) sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a jeho celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Výsledná daň v daňovom priznaní je nulová.
Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, ako aj sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré mu zamestnávateľ zrazil počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.
Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ síce môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na jeho základe nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.
Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli stanovenú sumu. V podanom daňovom priznaní mu vznikne daňový preplatok, ktorý mu daňový úrad vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Typy daňového priznania a nezdaniteľné príjmy
Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody), podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu A. Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napríklad z prenájmu nehnuteľností, z nepeňažnej výhry, z predaja nehnuteľnosti alebo z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu B.
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dávky patrí napríklad starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský, výsluhový a rodičovský dôchodok.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Poberateľ dôchodku, ktorý bol poberateľom tohto dôchodku k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku nepresiahla sumu 4 922,82 eura. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka potom predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.
Príklad č. 1: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6 000 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.
Príklad č. 2: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).
Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.
Daňovník - dôchodca môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Dodatočné daňové priznanie: Kedy a ako
Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí skutočnosti, kvôli ktorým je povinný podať dodatočné daňové priznanie, je povinný tak urobiť do konca nasledujúceho mesiaca po zistení týchto skutočností (§ 16 ods. 2 Daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme a musí byť označené ako dodatočné.
Prípady vyžadujúce dodatočné daňové priznanie:
- Ak osobe (zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca), ktorá podávala za zomrelého daňovníka daňové priznanie, budú po podaní tohto daňového priznania vyplatené príjmy zo závislej činnosti zomrelého daňovníka.
- Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
- Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky.
V takýchto prípadoch daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo ročnému zúčtovaniu.
Príklad: Obchodná spoločnosť si vypočítala daň z príjmov PO za rok 2015 vo výške 1 200 eur a daň aj zaplatila. V júni 2016 účtovníčka zistila chybu vo výpočte daňových odpisov, ktorá spôsobila zníženie dane. Spoločnosť je povinná podať dodatočné daňové priznanie do konca júla 2016, čím prizná vyššiu daň a je povinná ju aj uhradiť.
Ako podať daňové priznanie prvýkrát: Sprievodca pre začiatočníkov od CPA
Obmedzenia pri podaní dodatočného daňového priznania
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, alebo po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
Príklad: Spoločnosť zistila 13. mája 2016, že nesprávne uviedla údaje v daňovom priznaní za rok 2013. Správca dane zaslal oznámenie o daňovej kontrole za roky 2013 a 2014 s určením začatia kontroly 15. júla 2016. Vzhľadom na to, že daňová kontrola začala po tom, ako spoločnosť zistila chybu, a splnila sa lehota 15 dní od spísania zápisnice, spoločnosť nemôže podať dodatočné daňové priznanie.
