V živote a vývoji ľudskej spoločnosti má výchova mimoriadne dôležitú úlohu. Umožňuje, aby sa kultúrne dedičstvo, ktoré vytvorili predchádzajúce pokolenia, uchovalo a ďalej znásobovalo. Sociálno-výchovná činnosť rozvíja sociálne schopnosti pre účinné začlenenie sa v rodine, škole a hlavne v ľudskej spoločnosti. Je to dôležitá činnosť na pozitívne začlenenie, ktorá kladie dôraz na sociálne schopnosti uľahčujúce život človeka v spoločnosti.
Sociálna podstata človeka a jeho vývoj
Človek je bytosť hlboko zakorenená v sociálnom kontexte. Od narodenia sme závislí od interakcií s ostatnými pre prežitie a rozvoj. Táto závislosť formuje našu identitu, správanie a vnímanie sveta. Človek prichádza na svet ako biologický tvor, ale sociálnym sa stáva až v priebehu svojho života prostredníctvom socializácie.
Socializácia je celoživotný proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si jedinec osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania. Proces socializácie môžeme rozdeliť na dve hlavné fázy:
- Primárna socializácia: Prebieha v detstve a dospievaní a formuje základy osobnosti. V tejto fáze si človek rozvíja jazykové schopnosti, formuje svoju osobnosť a uvedomuje si seba ako člena spoločnosti.
- Sekundárna socializácia: Prebieha v dospelosti a zahŕňa socializáciu v produktívnom veku a v starobe. V tejto fáze sú ľudia aktívnejší a prispôsobujú si svoje sociálne roly.
Socializácia a formovanie identity | Sociológia
Sociálna regulácia a normatívne systémy
Každá spoločnosť si vytvára svoj vlastný regulatívny systém, v ktorom odráža svoje potreby a predstavy o vhodnom správaní. Normy sú pravidlá, ktoré v spoločnosti usmerňujú správanie jednotlivca a vymedzujú vhodnosť či nevhodnosť konania v konkrétnych situáciách.
| Typ normy | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Písané (kodifikované) | Oficiálne pravidlá, zákony | Zákony, školský poriadok |
| Nepísané (nekodifikované) | Tradície, zvyky, mravy | Slušný pozdrav |
Postmoderná spoločnosť a jej výzvy
Postmoderná spoločnosť býva charakterizovaná ako pluralistická a označuje duchovnú a spoločenskú klímu súčasnej ľudskej spoločnosti. Odmieta absolútno v akejkoľvek oblasti - v umení, politike, medziľudských a sociálnych vzťahoch. Kladie dôraz na imaginatívne pocity, v ktorých sa prelínajú heterogénne svety a ktoré smerujú k deleniu moci a k podporovaniu mnohorakosti súčasných životných kultúrnych a vedeckých koncepcií.
V postmodernej spoločnosti sa často stretávame s rôznymi spoločenskými problémami, ktoré so sebou prinášajú stres. „Problém postmodernizmu je v zvládnutí plurality, heterogenity a iných životných spôsobov, hodnôt, životných skúsenosti, v špeciálne vedných disciplín a celospoločenských vývojových trendov tak, aby to prispievalo k dôstojnosti života človeka v ľudskej spoločnosti.“
Starnutie ako sociálny fenomén
Starnutie a starnutie je problém individuálny i spoločenský. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba. Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám.
Sociálna adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, s cieľom udržania funkčnej rovnováhy medzi jedincom a jeho prostredím.
tags: #socialny #zivot #jedinca #bakalarska #praca