Adolescencia je kritické obdobie v živote človeka, ktoré predstavuje most medzi detstvom a dospelosťou. Počas tohto obdobia dochádza k intenzívnym zmenám nielen v telesnom, ale aj v psychickom a sociálnom raste, pričom adolescent sa postupne stáva samostatnou osobnosťou, hľadá svoju identitu a pripravuje sa na plnohodnotné fungovanie v spoločnosti.
Časové ohraničenie a základné charakteristiky adolescencie
Obdobie adolescencie, odvodené z latinského "adolesco" (dospievať, vyvíjať sa, silnieť), je v literatúre definované pomerne nejasne. Spravidla sa umiestňuje medzi koniec detstva a začiatok dospelosti, pričom dolný medzník predstavuje ukončenie pohlavného dospievania a rýchleho telesného rastu, a horný medzník začiatok rýchleho duševného dozrievania. Všeobecne sa uvádza, že toto obdobie trvá približne od 14/15 do 18/20 rokov života. Podľa WHO je to obdobie od 10 do 19 rokov.
Významnými medzníkmi v živote adolescenta sú:
- Získanie občianskeho preukazu v 15. roku života.
- Maturita ako "skúška dospelosti".
- Dosiahnutie plnoletosti v 18. roku.
Kritériá ukončenia adolescencie a začiatku dospelosti zahŕňajú:
- Zaradenie do pracovného pomeru.
- Voľba životného partnera a uzavretie manželstva.
- Osamostatnenie od rodičov.
- Zaradenie do spoločenských skupín.
- Samostatnosť v rozhodovaní.
Telesný vývin v adolescencii
Adolescencia je obdobím, kedy dochádza k postupnému upokojeniu po búrlivom období puberty. Telesné orgány nadobúdajú plnú funkčnosť a telo získava typicky ženský alebo mužský vzhľad. Rast tela sa okolo 20. roku ustaľuje a pribúdanie hmotnosti sa zastavuje. Predlžuje sa trup, čo vedie k odstráneniu disproporcií, zväčšuje sa hrudník a pohyby sa stávajú koordinované, súmerné a ladné. Stráca sa detský výraz tváre, dokončuje sa vývin pohlavných znakov a osifikácia kostry.
V tomto období rastie sila a výkonnosť, čo vedie k zníženiu počtu chorôb v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Adolescent kladie dôraz na vonkajší vzhľad a atraktívnosť, ktoré vníma ako prostriedok na dosiahnutie prestíže. Pohybová vyspelosť vrcholí a adolescent je schopný podávať najlepšie športové výkony, čo je dôležité pre budovanie jeho sebavedomia.
Psychický vývin v adolescencii
Psychický vývin v adolescencii je charakterizovaný intelektovým zdokonaľovaním osobnosti. Adolescent ovláda zložité logické procesy a dokáže abstraktne myslieť. Poznávacia činnosť sa stáva efektívnejšou a obohacuje sa pojmový aparát.
Medzi znaky psychického vývinu patrí:
- Vrcholí vývin abstraktného myslenia, ktoré umožňuje adolescentovi uvažovať o hypotetických situáciách a formulovať teórie.
- Poznávacia činnosť sa stáva efektívnejšou, čo znamená, že adolescent dokáže rýchlejšie a efektívnejšie spracovávať informácie.
- Obohacuje sa pojmový aparát, čo umožňuje adolescentovi vyjadrovať sa presnejšie a komplexnejšie.
- Adolescent rád diskutuje o filozofických problémoch, o zmysle života, o etických a estetických otázkach.
- Je tolerantnejší a dokáže priznať svoj omyl a korigovať nesprávne názory.
- Utvára si vlastný názor na svet a buduje si postoje k otázkam rodiny, manželstva, práce, výchovy detí, k vzdelaniu, kariére, peniazom a iným hodnotám.
- Dáva prednosť rýchlym a radikálnym riešeniam, čo je ovplyvnené jeho emóciami. Postupne sa však učí, že niektoré situácie vyžadujú kompromisné riešenie.
Osobnostný vývin a kríza identity
Adolescencia je obdobím integrovania osobnosti, kde je kľúčové sebapoznanie a sebauvedomenie. Na utváranie reálneho obrazu o sebe prispieva logické uvažovanie o vlastných možnostiach, schopnostiach a perspektívach, ako aj reálne hodnotenie vlastných kompetencií. Citové prežívanie je v tomto období intenzívne a pravé, hoci adolescent ešte nemusí vedieť presne pomenovať svoje city. Hodnotenie seba a iných ľudí je pre neho veľmi významné a je na neho veľmi citlivý.
Motivačný systém adolescenta je už vybudovaný a dochádza k uspokojovaniu aj najvyšších sebarealizačných potrieb. Podľa Maslowovej hierarchie potrieb sa v adolescencii uspokojujú nasledovné potreby:
| Kategória potrieb | Charakteristika v adolescencii |
|---|---|
| Biofyziologické potreby | Uspokojujú sa v plnej miere (hlad, smäd, sex). Mladý človek hľadá partnera na zábavách a diskotékach, pričom hrozí neprimerané uspokojovanie sexuálneho pudu vplyvom alkoholu a drog. |
| Potreby bezpečia a istoty | Realizujú sa u mladých ľudí žijúcich v úplnej rodine, ktorí majú kde bývať a utvárajú si priateľstvá založené na láske, úcte a tolerancii. Pretrváva finančná závislosť od rodičov. |
| Potreby priateľstva a lásky | Uspokojujú sa intenzívnymi vzťahmi a priateľstvami, ktoré však nemusia dlho trvať. Vznikajú ľúbostné vzťahy, prvé lásky, ale aj rozchody a sklamania. |
| Potreba uznania a ocenenia | Mladý človek ju prežíva veľmi intenzívne, hľadá si svoje miesto v komunite a potrebuje uznanie od okolia. Jeho nedostatok môže viesť k pocitu menejcennosti. |
| Potreba sebarealizácie | Zahŕňa intelektuálne, estetické, sociálne a etické potreby. |
Ak nie sú potreby uspokojené, nastáva frustrácia, ktorú môžu adolescenti riešiť produktívne (napr. zvýšeným úsilím v športe po neúspechu) alebo neproduktívne (apatiou, agresiou). Apatia sa prejavuje pasivitou a ľahostajnosťou, zatiaľ čo agresia zlosťou a útočnosťou.
Kríza identity podľa Eriksona a "experimentovanie s rolami"
Psychoanalytik Erik Erikson označuje toto obdobie ako "krízu identity". Väčšina psychológov však tvrdí, že adolescencia je skôr experimentovanie s "rolami", prostredníctvom ktorých si mladí ľudia môžu preskúmať alternatívne formy správania, záujmy a ideológie. Ak je tento proces úspešný, človek získa identitu, t.j. prijme určitú sexuálnu orientáciu, správanie, profesionálne zameranie a svetonázor.
Existujú rôzne statusy identity, ktoré mladí ľudia dosahujú:
- Získanie identity: Prešli krízou identity, aktívne si kládli otázky ohľadom sebaurčenia, zaujali pozície, ku ktorým sami dospeli, a zvolili si povolanie. Prehodnotili presvedčenia svojich rodín a vypustili tie, s ktorými sa vnútorne nestotožnili.
- Predčasná identita: Zaujali spoločenské a profesionálne pozície, ale neprešli krízou identity. Bez námietok prijali presvedčenia svojej rodiny, ale často o nich neuvažovali. Pôsobia rigídne a dogmaticky.
- Moratórium: Aktívne hľadajú sami seba, ale nemajú vyriešený konflikt medzi očakávaním rodičov a vlastnými plánmi. Ich názory sa často menia. Javia sa ako citliví, morálni a otvorení novým názorom.
- Rozptýlená identita: Nemajú integrovaný pocit seba samého, neprešli krízou identity alebo ju nezvládli úspešne. Hľadajú rôzne možnosti, ale nerobia žiadne kroky k ich realizácii. Patria sem často mladí adolescenti, ktorí ešte nie sú pripravení splniť vývojové úlohy tohto obdobia.
Zmeny mozgu počas dospievania | Správanie | MCAT | Khan Academy
Sociálny vývin a vzťahy
Sociálny vývin v adolescencii zahŕňa vytváranie vzťahov s dospelými, priateľmi a partnermi, čo je kľúčovou prípravou na dospelosť.
Vzťahy s dospelými
Adolescent si vytvára pozitívny vzťah k dospelým, ak ho nepodceňujú a nepoúčajú. Je ochotný s nimi diskutovať, ale nemá rád, keď dospelí nedodržia sľuby, čo môže viesť ku konfliktom. V tomto období sa odpútava z citovej závislosti na rodine, avšak koncom obdobia si vzťah s rodičmi často obnovuje a stotožňuje sa s ich hodnotami.
Vzťahy s vrstovníkmi a priateľstvá
Pre adolescenciu je typické vyhľadávanie rôznych "partií", s ktorými sa dieťa stotožňuje a snaží sa zapadnúť do kolektívu, kde môže slobodne vyjadrovať svoje názory a pocity. Priateľstvo medzi adolescentmi je omnoho stabilnejšie a hlbšie než u pubescentov. Mladý človek si vyberá jedného alebo niekoľkých priateľov, ku ktorým má hlbší vzťah a s ktorými si rozumie. Sú to tí, s ktorými majú spoločné záujmy, ciele, podobné povahové vlastnosti, vzájomne si pomáhajú a môžu sa zdôveriť. Cez priateľské vzťahy sa učí vážiť si druhého človeka, rešpektovať ho, tolerovať a zdokonaľuje sa v komunikácii. Názory kamarátov začínajú byť dôležitejšie ako názory rodičov, či už ide o spôsob obliekania alebo využitie voľného času. Práve u kamarátov nachádza adolescent mnoho z toho, čo predtým nachádzal u rodičov: výmenu názorov, rozhovory o plánoch do budúcnosti a porozumenie. Koncom adolescencie sa vzťah k vrstovníkom mení - už nejde o nekritický obdiv, ale o selektívnejšie prijímanie.
Dôležitosť priateľstva v období dospievania pre zvládanie hľadania vlastnej identity, zmyslu a smerovania života, ako aj pre určovanie si vlastných cieľov, hodnôt a ideálov, je podčiarknutá. Mať takého priateľa je kľúčové pre zvládnutie vývinovej krízy a dosiahnutie vlastnej identity.
Sexualita a partnerské vzťahy
V období puberty výrazne prevláda záujem o druhé pohlavie a sexualita nadobúda väčší význam. Začína sa obdobie prvej zamilovanosti a túžby po sexe. Práve tu je veľmi dôležitý dobrý vzťah rodiča (resp. dospelej osoby) a dieťaťa a kladenie dôrazu na komunikáciu medzi nimi bez zbytočného tabuizovania sexuálneho života. Mladí ľudia nadobúdajú skúsenosti v medziľudských vzťahoch a v sexuálnej oblasti, pričom prvé skúsenosti s heterosexuálnym stykom sa objavujú už v 14. - 16. roku.
Typy lásky v adolescencii:
- Sexuálna láska: Prevláda sexuálny pud nad rozumom a citom.
- Slepá láska: Je založená len na citoch a po pominutí citového opojenia môže dôjsť k rozčarovaní.
- Rozumová láska: Je založená len na rozumovej úvahe a chýba cit.
Hoci sa v tomto veku uzatvárajú prvé manželstvá, často končia neúspechom, nakoľko láska bola iba akýmsi prejavom vlastných ideálov premietnutých do zbožňovanej osoby. Uzavretie manželstva často naruší prechodný a labilný cit uvedomením si reality a objavením sa prvých zdanlivo neriešiteľných problémov.
Emancipácia a voľba povolania
Adolescent je kritický k hodnotám, názorom, správaniu a celkovému životnému štýlu rodičov. Porovnáva to s ideálom, ktorý si vytvoril, a vytvára si presnejšiu predstavu vlastného budúceho štýlu života a svojej identity. Konflikt medzi adolescentom a rodičom nastáva obvykle pri rôznych príkazoch, zákazoch a pravidlách, ktoré adolescent považuje za obmedzujúce alebo nevhodné. Adolescent má intenzívny pocit dospelosti a silnú potrebu uznania tejto dospelosti inými, hlavne v rodine. Chce samostatne rozhodovať o svojich problémoch a byť citovo i morálne nezávislý od rodičov.
V období adolescencie mladí ľudia vážne uvažujú o voľbe povolania, uvedomujú si svoje schopnosti a všímajú si ľudí s rôznymi povolaniami. Nástup do zamestnania je výrazný sociálny medzník. Keďže dospievajúci mladý človek ešte nie je záujmovo vyhranený a nie je ukončený ani vývin jeho schopností a charakterových vlastností, svoje rozhodnutia ohľadom budúceho povolania často mení.
Vplyv sociálneho prostredia na vývin
Spôsob, akým mladí ľudia trávia väčšinu voľného času, môže v budúcnosti ovplyvniť ich sociálne a komunikačné schopnosti. Sarah Blakemoreová vo svojej práci "The Social Brain in Adolescence" zhrnula poznatky neurovedy súvisiace s rozvojom mozgu v období dospievania. Zistilo sa, že vývoj mozgu nekončí v ranom detstve, ale pokračuje aj v adolescencii, kedy sa rozvíjajú predovšetkým sociálne funkcie a formuje sa tzv. „sociálny mozog“.
„Sociálny mozog“ je zhluk vzájomne zosieťovaných častí mozgu, ktoré využívame na porozumenie ostatným. Vďaka nemu dokážeme vyhodnocovať psychické rozpoloženie ľudí z výrazu tváre, gest a držania tela. Je kľúčové, aby dospievajúci boli viac spoločenskí a rozvíjali svoju sociálnu zložku rovnomerne a vo všetkých aspektoch, pretože vzájomné vzťahy medzi vrstovníkmi sú pre nich veľmi dôležité.
Ak mladí ľudia prežívajú pubertu nesprávnym spôsobom, napríklad sú často izolovaní alebo prežívajú nesprávne vzťahy v rodine či v škole, po období puberty sa u nich vo zvýšenej miere môžu vyskytnúť depresie, úzkosti, poruchy prijímania jedla, látkové či nelátkové závislosti. Tento stav môže byť geneticky predurčený, ale vo veľkej miere ho ovplyvňuje aj výchova, prostredie a vzťahy. Rodičia by mali budovať dôverný vzťah s deťmi a pýtať sa ich na ich pocity, názory, sny a túžby, nielen na známky.
tags: #socialny #vyvin #v #obdobi #adolescencie