Vývinová psychológia skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v ľudskom živote od počatia po smrť. Zaoberá sa charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú, a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti a jej stagnáciu.
V živote človeka prebieha množstvo zmien a nie každá je zmenou vývinovou. Vývinová zmena je taká charakteristika, ktorá znamená prechod od menej dokonalého prejavu k dokonalejšiemu, je relatívne stála a v tej istej populácii je v zákonitom vzťahu k chronologickému veku.
Vývinová psychológia sa zaoberá širokou škálou otázok, ktoré sa týkajú zmien v správaní a prežívaní človeka počas celého života. Medzi najdôležitejšie patria otázky dedičnosti verzus prostredia, kontinuity verzus diskontinuity, stability verzus zmeny a kritických verzus senzitívnych období.
Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele. Za najdôležitejšie sa považujú biologické činitele, činitele vonkajšieho prostredia, výchova a vlastná aktivita človeka.
Vývinová psychológia rozlišuje viaceré typy vývinových zmien. Evolučné zmeny (progresívne) predstavujú zákonitý, neopakovateľný postup radu zo seba navzájom vychádzajúcich zmien, ktoré možno hodnotiť ako prechod od menej dokonalého k dokonalejšiemu. Involučné zmeny (regresné) znamenajú opak vo vývine, úbytok, resp. úpadok niektorých schopností a adaptívnych funkcií.
Vývinové zmeny sa môžu týkať zmien veľkosti, zmien proporcií, zániku starých vlastností a vzniku nových vlastností.
Zákonitosti psychického vývinu
V psychickom vývine možno pozorovať isté charakteristické osobitosti, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú jeho priebeh. Medzi ne patria:
- Princíp vývinového smeru (gradientu): Naznačuje zákonitý posun v priestore a čase, t.j. postupné ovládanie jednotlivých častí tela podľa telesného rastu (postup kefalokaudálny, proximodistálny, ulnoradiálny).
- Recipročné preplietanie: Zodpovedá všeobecnému procesu vývinu pozdĺž špirály smerom ku konečnej zrelosti.
- Symetrické rozloženie končatín: Prevláda v spontánnej polohe za bdelého stavu u nedonosených detí, u zrelých novorodencov sa strieda s asymetrickým.
- Vývin podlieha všeobecným zákonitostiam a individuálnym vrodeným tendenciám: Každé dieťa je od narodenia individualitou.
- Princíp autoregulácie: Vývin je v podstate spojitý proces postupu na stále vyššiu úroveň, hoci s výkyvmi.
Ďalšími zákonitosťami sú:
- Všetky motorické, rečové, chuťové, citové a poznávacie procesy sa postupne diferencujú a prebiehajú neustále v interakcii kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien.
- Vývinové zmeny sa integrujú v čiastkových regulačných systémoch, kde centrálne regulačnú funkciu má centrálny nervový systém.
- Významným psychologickým integrátorom sa stáva "ja", ktoré udržuje kontinuitu skúseností.
- Fixácia vývinových zmien.
Etapy vývinu človeka
Vývin človeka sa delí na jednotlivé etapy, ktoré sa líšia svojimi charakteristikami:
Prenatálne obdobie
Trvá približne 9 mesiacov od počatia po pôrod. V tomto období sa vytvárajú všetky nevyhnutné predpoklady pre samostatnú existenciu plodu. Dieťa reaguje na zmenu polohy a získava schopnosť sociálnej interakcie s matkou.
Novorodenecké obdobie
Trvá od pôrodu po koniec prvého mesiaca života. Je to obdobie adaptácie na nové životné podmienky, kde dieťa začína samostatne dýchať, prijímať potravu a prispôsobovať sa nižšej teplote. Motorika je riadená nepodmienenými reflexami.
Dojčenské obdobie
Trvá od konca prvého mesiaca do konca prvého roka života. Charakterizuje ho veľmi rýchly motorický vývin, dôležitú úlohu zohrávajú ústa pri spoznávaní sveta. V tomto období sa rozvíja potreba sociálneho kontaktu, dieťa začína rozlišovať tváre a mimické výrazy, čo dokazuje vytvorenie úzkeho vzťahu s matkou (prejavuje sa aj separačná úzkosť).
Obdobie batoľaťa
Trvá od konca prvého roka do troch rokov. Dieťa sa stáva samostatnejším, rozvíja sa reč, predstavivosť, schopnosť hry a začínajú sa základy sebaregulácie.
Predškolský vek
Trvá od troch do šiestich rokov. Dochádza k prvej tvarovej premene organizmu. Dieťa sa učí prostredníctvom hry a napodobňovania, rozvíja sa jeho sociálne správanie a emocionálna oblasť.
Mladší školský vek
Trvá od 6 do 10 rokov. Pre toto obdobie je veľmi dôležitý pohyb, ktorý umožňuje dieťaťu zvládať rôzne zručnosti a aktivity. Hra ustupuje a nahrádza ju práca a povinnosti. Dieťa sa učí cieľavedomejšie vnímať, porovnávať a logicky myslieť. Rozvíja sa jeho rečový prejav a začína sa formovať jeho sociálne postavenie v skupine vrstovníkov.
Pre toto vývinové obdobie je príznačné, že hra ustupuje a nahrádza ju práca a povinnosti. Aby sme dieťaťu uľahčili prechod touto fázou, je dôležité dbať na denný režim - pravidelnosť, disciplína, rozvíjanie vôľového konania.
Dieťa sa v tomto vie rýchlo učiť, lebo jeho vnímanie je už cieľavedomé, zameriava sa na detaily, vie pozorovať, porovnávať aj čerpať zo svojej skúsenosti a detská predstavivosť je nahradená zámerným vybavovaním predstáv v pamäti. Učenie je síce v začiatku tohto obdobia viac mechanické, no postupne prechádza do logického skladania, triedenia, zapamätávania si a vybavovania informácii, ktoré získalo cez svoje vnemy.
Typickým príkladom vyššej kvality vnímania a rozvoja jemnej motoriky je kresba, v ktorej je už podstatne viac detailov vrátane vyjadrenia pohybu a farebnosti. Kresba je stále jedným so spôsobov komunikácie s ľuďmi okolo neho, ale častejšie ju už nahrádzajú slová.
Slovná komunikácia s okolím je pre dieťa už jednoduchšia - dieťa má kvalitnejší rečový prejav. Vie sa aj gramaticky správne vyjadriť, vie rozlišovať časový faktor - súčasnosť, minulosť, budúcnosť, ovláda už aj intonáciu a podfarbenie reči, a tiež ku rečovému prejavu začína pripájať mimiku, gestikuláciu a pod.
Dieťa častejšie vyhľadáva kontakt s osobami, ktoré vedia podnietiť a rozvíjať jeho záujmy, ktoré už radikálne zužuje a prehlbuje. Na základe získaných vedomostí, podnetov zo školy a podmienok a vzorov v rodinnom prostredí sa u dieťaťa začína formovať príprava na profesijnú dráhu a jeho ďalšie sociálne postavenie v spoločnosti.
Vo veľkej miere tu zohráva úlohu aj vrstovnícka skupina, s ktorou sa dieťa stotožňuje. Pre tento vek je typická túžba patriť do nejakej skupiny - spolupatričnosť.
Správne smerovanie dieťaťa je v tomto období veľmi dôležité. Aj keď škola plní aj výchovnú funkciu (hlavne v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky je učiteľ autoritou, ktorá aj prevyšuje autoritu rodiča), rodina je a mala by ostať pre dieťa prostredím, kde nájde stabilitu, útočisko a pomoc, vzory, pravdivé hodnotenie jeho konania.
Dieťa v tomto období túži po spravodlivosti a je súperivé, chce sa presadiť vo svojom úzkom aj širšom prostredí. Napriek tomu sa dokáže vcítiť do pozície iného človeka (hlavne ku koncu obdobia), vie odovzdávať svoje pocity, ale očakáva reciprocitu.
Rozvoj vnímania okolia aj seba samého, získavanie nových poznatkov aj skúsenosti výrazne ovplyvňuje aj konanie - morálku dieťaťa. Kým na začiatku tohto obdobia prevláda morálka „dobrého dieťaťa“ (dieťa robí to, čo od neho očakáva autorita), na konci už rozpoznáva a stotožňuje sa s normami, ktoré v komunite platia a svoje konanie reguluje podľa nich.
Obdobie dospievania a adolescencie
Trvá od 10/11 do 18/20 rokov. Toto obdobie je charakterizované výraznými telesnými (puberta) a hormonálnymi zmenami. Kľúčovou témou je hľadanie vlastnej identity, nezávislosti od rodičov a rozvoj abstraktného myslenia. Mladý človek sa pripravuje na povolanie a formuje si svoje názory na svet.
Obdobie dospelosti
Trvá od 18/20 do 60/65 rokov. Je to fáza budovania kariéry, nadväzovania intímnych partnerských vzťahov, prípadne zakladania vlastnej rodiny. Často obdobie vrcholu kariéry a starostlivosti o ďalšiu generáciu.
Staroba
Od 60/65 rokov a viac. Obdobie adaptácie na dôchodok, možné zdravotné obmedzenia a straty blízkych. Staroba je výsledkom starnutia a zavŕšením ľudského života, ktoré prináša špecifické problémy, ale aj múdrosť a skúsenosti.
Úvod do vývinovej psychológie: Piagetove štádiá
Sociálny vývin je neoddeliteľnou súčasťou celkového psychického vývinu človeka. Ovplyvňuje našu schopnosť začleniť sa do spoločnosti, nadväzovať vzťahy a orientovať sa v sociálnych situáciách. Pochopenie jednotlivých etáp sociálneho vývinu nám pomáha lepšie porozumieť sebe samým aj ľuďom okolo nás.
tags: #socialny #vyvin #psychologia