Keď sa povie veľký štát s rozsiahlymi kompetenciami, prvá krajina, ktorá mnohým napadne spomedzi západných štátov, je Francúzsko. Ide o krajinu, ktorá sa vo svojej histórii definovala silou a veľkosťou svojho štátu. Veľká a do životov ľudí zasahujúca verejná moc sa preniesla aj do oblasti sociálneho štátu, hoci to tak historicky nebolo. Tento článok sa pozerá na pôvod a zavedenie sociálneho štátu vo Francúzsku a jeho dopad na spoločnosť, ekonomiku a politický systém.
História a vývoj sociálneho štátu vo Francúzsku
Korene francúzskeho sociálneho štátu siahajú až do konca 19. storočia, dokedy sa rozsah francúzskej verejnej správy obmedzoval stále na základné regulačné aktivity ako poskytovanie základnej bezpečnosti pre dodržiavanie záväzkov prostredníctvom polície, súdnej moci, diplomacie a národnej obrany. Už v danom období, kedy pápež Lev XIII. vydal varovanie kresťanom, aby neapelovali z hľadiska sociálnych aspektov na štát, sa začali prejavovať tendencie k rozvoju sociálnej podpory.
Katalyzátorom rozvoja sociálneho štátu vo Francúzsku bol pád druhého impéria pod vedením Napoleona III. v roku 1870. V dopade pádu tohto impéria a nástupu Tretej republiky zažilo Francúzsko revolučné vojny a vo Francúzsku sa začali vytvárať komúny, z ktorých najznámejšia bola Parížska komúna. Tá začala poskytovať robotníkom prvú formu sociálnej podpory pod názvom La sociale. Toto obdobie neštátnej a skôr občianskej formy sociálnej podpory prežilo aj porazenie Parížskej komúny 29. mája 1871. Mimo aktivít Parížskej komúny sa La Sociale začala poskytovať na lokálnej úrovni, čomu štát nedokázal zabrániť.
Tieto skoré formy sociálnej podpory vytvorili základ sociálneho štátu, boli to však dve svetové vojny (najmä prvá), ktoré naštartovali výraznejší rast verejných výdavkov a zrod sociálneho štátu v krajine. V dôsledku prvej svetovej vojny sa zvyšovali náklady štátu, napríklad pre vojnových invalidov, vdovy a siroty. Prvá svetová vojna tak podporila zapojenie štátu do bytovej politiky. Ten sa rozvinul počas druhej svetovej vojny a po nej kvôli hrôzam a úmrtiam, ktoré vo viacerých krajinách Západnej Európy viedli k zavedeniu inštitúcií na zabránenie opakovaniu histórie radikalizácie obyvateľstva vedúceho k fašizmu alebo komunistickej revolúcii. Atlantická charta zo 14. augusta 1941, ktorú navrhli Franklin Delano Roosevelt a Winston Churchill prisľúbila „zlepšenie pracovných podmienok, hospodárskeho pokroku a sociálneho zabezpečenia“ (článok 5).
História sociálneho štátu po roku 1945 je novou etapou etatizácie sociálneho systému. Zákonom z roku 1946 o všeobecnom sociálnom zabezpečení sa vytvoril univerzálny systém sociálneho zabezpečenia založený na práve každého občana získavať príjem z tohto systému. Kľúčovým v tomto smere bolo aj garantovanie systému sociálnej ochrany priamo vo francúzskej ústave z roku 1946, ktorá garantuje, že každý, kto kvôli svojmu veku, fyzickej alebo psychickej príčine alebo ekonomickej situácii nie je schopný pracovať, má právo na dostatočné prostriedky na prežitie. Následná ústava z roku 1958 potvrdila toto smerovanie zadefinovaním Francúzska ako „sociálnej republiky“.
Hlavnou charakteristikou zmien bola centralizácia a prerod systému zo systému občianskej solidarity na systém pod dominanciou štátu. Vývoj od roku 1945 bol tak vývojom kontinuálnej snahy štátu uchopiť čoraz viac moci, teda procesom etatizácie francúzskeho systému. Udialo sa tak v troch hlavných fázach, v rokoch 1946, 1967 a 1996. Jedným z faktorov v tomto rozvoji bol vplyv generála de Gaullea, ktorý bol priaznivcom silného centralizovaného štátneho aparátu. Posledným aspektom budovania tohto systému bolo vytvorenie univerzálnej zdravotnej starostlivosti v roku 2000, ktorá fungovala na báze pokrytia pre všetkých rezidentov v krajine.
Štruktúra francúzskeho sociálneho zabezpečenia
Social security (French: sécurité sociale, pronounced [sekyʁite sɔsjal]) is divided by the French government into five branches: illness; old age/retirement; family; work accident; and occupational disease. From an institutional point of view, French social security is made up of diverse organismes. The system je rozdelený do troch hlavných režimov: Všeobecný režim (General Regime), Poľnohospodársky režim (Farm Regime) a Režim pre samostatne zárobkovo činné osoby (Self-employed Regime).
Okrem týchto troch hlavných režimov existuje mnoho špeciálnych režimov, ktoré pochádzajú z doby pred vznikom štátneho systému a ktoré sa pri jeho vzniku odmietli zlúčiť do všeobecného systému. Hlavnou myšlienkou je, že jedinečná a centrálna inštitúcia bude platiť všetky zdravotné náklady a dôchodky tak, aby zabezpečila rovnakú úroveň pokrytia pre celú populáciu. Hlavnou výhodou je, že jej vyjednávacia sila veľmi výrazne znižuje cenu liekov a systém systematicky pokrýva všetky výdavky bez obmedzenia (100% pokrytie pre akýkoľvek dlhodobý alebo kritický problém, ako je cukrovka alebo rakovina).
Hlavné odvetvia sociálneho systému
Zdravotné poistenie
V prípade choroby poskytuje zdravotné poistenie denné dávky poistencovi, ktorý je v stave fyzickej neschopnosti a nie je schopný pokračovať alebo obnoviť prácu. Aby boli výdavky kryté zdravotným poistením, starostlivosť a produkty musia spĺňať dve podmienky: byť poskytované verejným alebo súkromným lekárom riadne oprávneným na výkon praxe a byť zaradené do zoznamu preplácaných liekov a produktov. Zdravotné poistenie funguje na základe taríf stanovených dohodou alebo autoritou.
Hoci je v princípe poistenec povinný platiť výdavky vopred a sociálne zabezpečenie mu ich následne prepláca, od roku 2017 sa uplatňuje zovšeobecnená platba treťou stranou (dispensácia preddavkov) pre všetkých poistencov. Zdravotné poistenie závisí od profesionálnej minulosti alebo súčasnosti osoby. Avšak, pre tých, ktorí nespĺňajú podmienky členstva na profesionálnom základe, ale bývajú vo Francúzsku aspoň tri mesiace v pravidelnej situácii, existuje univerzálne pokrytie. Prvý komponent, pre základné pokrytie, zlepšuje prístup k starostlivosti pre ľudí trpiacich extrémnou exklúziou, ale aj pre mnohých ľudí dočasne alebo trvalo zbavených práva na zdravotné poistenie.
Poistenie pracovných úrazov a chorôb z povolania
Poistenie úrazov a chorôb z povolania je odvetvím sociálneho zabezpečenia, ktoré je často spravované rovnakými agentúrami ako odvetvie zdravotníctva. Je to najstaršie odvetvie sociálneho zabezpečenia. Existujú tri sociálne úrazy, pri ktorých je riziko lepšie kryté ako úrazovým poistením v rámci zdravotného poistenia. Pracovný úraz je úraz, bez ohľadu na príčinu, ktorý sa vyskytne v dôsledku alebo v súvislosti s prácou, u akejkoľvek osoby zamestnanej jedným alebo viacerými zamestnávateľmi alebo podnikateľmi.
Úraz pri ceste je úraz, ktorý sa vyskytne na ceste medzi prácou a domovom alebo počas služobnej cesty v mene zamestnávateľa. V prípadoch priemyselného úrazu, cesty z domova alebo choroby z povolania, sú lekárska starostlivosť a profesionálna rehabilitácia plne hradené sociálnym zabezpečením. V prípade trvalého zníženia pracovnej schopnosti má obeť nárok na kapitál (ak je miera trvalej invalidity menej ako 10%) a rentu (ak je miera viac ako 10%).
Staroba a dôchodok
Všetky schémy základných a doplnkových dôchodkov vo Francúzsku fungujú na metóde distribúcie. Schémy každý rok prerozdeľujú, vo forme dôchodkov vyplatených dôchodcom, príspevky prijaté v danom roku z aktív. Ak pravidlá rôznych dôchodkových plánov vo Francúzsku zodpovedajú rôznym koncepciám, sú založené na spoločných princípoch. Všetky schémy zahŕňajú mechanizmy solidarity: solidaritu medzi generáciami (princíp distribúcie) a solidaritu v rámci jednej generácie (veľké prerozdelenia medzi rôznymi profesijnými skupinami a pohlaviami).
Tieto princípy solidarity sa prejavujú tak v rámci režimov, medzi režimami, ako aj nad rámec režimov na národnej úrovni. Existujú prevody medzi schémami, a teda solidarita medzi základnými schémami, ako aj mechanizmy pre koordináciu schém. Solidarita na národnej úrovni spočíva v minimálnom starobnom dôchodku priradenom všetkým seniorom, ktorí majú obmedzené prostriedky, vyplácanom fondom solidarity pre dôchodcov, ale aj v štátnych dotáciách poskytovaných určitým režimom (poľnohospodári, SNCF, RATP, ťažba, námorníctvo atď.), a napokon v rôznych daniach pridelených dôchodkom. Allocation de Solidarité aux Personnes Agées (solidaritná dávka pre seniorov) (ASPA) je francúzsky štátny dôchodok pre starších ľudí, či už sú bývalými zamestnancami alebo nie, s nízkymi príjmami.
Rodinná podpora
Allocation adoptée (dávka pre adoptované dieťa) sa priznáva rodičom, ktorí adoptovali deti od roku 2004. Rodinná politika je taktiež dôležitou súčasťou sociálnych výdavkov, pričom len na túto oblasť sa ročne vynaloží 21 miliárd eur.
Financovanie francúzskeho sociálneho systému
Všetky príjmy sú zdaňované na financovanie tohto systému. Systém sociálneho zabezpečenia je financovaný prevažne príspevkami založenými na mzdách zamestnancov. „Fiktívne príspevky“ (8% príjmov) zodpovedajú v schémach zamestnávateľov (SNCF, RATP, EDF, ...) financovaniu zo strany zamestnávateľa schémy, ktorú spravuje. „Pridelené dane“ (19% príjmov) zahŕňajú rôzne príspevky a dane používané na financovanie sociálneho zabezpečenia. Rozpočet systému sociálneho zabezpečenia je oddelený od rozpočtu štátu a podlieha samostatnému hlasovaniu a zákonu parlamentu (Loi de finances de la sécurité sociale).
Výdavky sociálneho zabezpečenia v roku 2018
V roku 2018 Francúzska sociálna bezpečnosť vyplatila značné prostriedky na sociálne dávky. Prehľad hlavných výdavkov poskytuje nasledujúca tabuľka:
| Kategória výdavkov | Suma (miliárd €) | Podiel na celkových dávkach |
|---|---|---|
| Celkové sociálne dávky | 470 | 100% |
| Dávky pre odvetvie choroby (všeobecná schéma) | 198.3 | 42.2% |
| Dávky pre odvetvie staroby (všeobecná schéma) | 126.3 | 26.9% |
Tieto výdavky predstavovali 20% HDP Francúzska, ktoré v roku 2018 dosiahlo 2 353 miliárd eur.
Výzvy a kritika francúzskeho sociálneho systému
Vzhľadom na kontinuálne zaťaženie tohto systému už v roku 1981 označila OECD v správe Crisis of the Welfare State (Kríza sociálneho štátu) francúzsky systém ako „sociálneho giganta“ s „hlinenými nohami“. Kríza, ktorú prežíval francúzsky systém, bola dvojitá: bola to kríza efektivity a kríza legitimity. Od roku 2000 sa tento systém dostal do neudržateľnej finančnej situácie. Systém Sécurité sociale od roku 2001, kedy bol poslednýkrát v pluse, sa do roku 2010 dostal do deficitu skoro 24 miliárd eur za ten rok samotný (23,9 miliardy eur) a do roku 2015 sa ho podarilo dostať pod kontrolu na úroveň „iba“ 14,7 miliardy eur ročnej straty.
Hoci sociálny systém dosiahol prebytok medzi rokmi 1999 a 2001 vďaka hospodárskej obnove koncom 90. rokov, odvtedy opakovane dosahuje významné deficity, najmä v rokoch 2009-2011 po Veľkej recesii. Financovanie takéhoto rozsiahleho sociálneho štátu si vyžadovalo zvyšovanie daní a odvodov, daňového zaťaženia a nákladov ekonomických subjektov. To napríklad znamená výrazne zvyšované daňovo-odvodové náklady zamestnávateľov na zamestnancov. Takéto daňové zaťaženie prepočítané na zamestnanca s priemernou mzdou, zahŕňajúce aj DPH, má Francúzsko najvyššie v EÚ a v rebríčku Dňa daňového oslobodenia (Tax Liberation Day) obsadilo jednoznačne poslednú priečku, o 9 dní za druhou najhoršou krajinou, Rakúskom.
Francúzsko má zároveň z krajín OECD druhú najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb a v rámci EÚ zostáva najviac daňovo zaťažujúcou krajinou pre podnikateľov. Francúzsko má verejný dlh na úrovni 97 % HDP a francúzske firmy majú celkové dlhy na úrovni 193 % HDP. Už v súčasnosti radí nastavenie francúzskeho sociálneho štátu ako krajinu na čelo spomedzi krajín OECD z hľadiska veľkosti sociálnych výdavkov v pomere k HDP, nasledované Fínskom, Belgickom, Dánskom či Talianskom.
Celkové bremeno budúcich nákladov francúzskeho sociálneho systému je však kvôli demografickým rizikám a prísľubom minulých vlád podstatne vyššie. Francúzsko sa dostáva do krízy a súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron sa snažil urobiť aspoň minimálne zmeny na záchranu tohto systému. Problémom však zostáva fakt, že Macronove návrhy na zmeny sú viac menej kozmetické a neprinesú zmeny tam, kde sú potrebné. Akákoľvek zmysluplná reforma sa stretne s takým odporom, že hnutie žltých viest bude len príjemnou spomienkou. Na takéto návrhy reforiem bude musieť mať niekto skôr či neskôr odvahu. A čím neskôr to bude, tým to bude bolestivejšie.
Širšie aspekty sociálnej podpory a regulácie
Prístup k práci
Sloboda pohybu je vo Francúzsku neobmedzená. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch môže byť pobyt vo Francúzsku zakázaný alebo spochybnený, a to v tom prípade, že by ste predstavovali mimoriadnu hrozbu pre verejný poriadok alebo ste sa stali neprimeranou záťažou pre francúzsky systém sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotného poistenia a sociálnej pomoci. Ako zamestnanec/pracovník máte možnosť zostať a pracovať vo Francúzsku aj dlhšie ako 3 mesiace.
Môžete vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť (s výnimkou niektorých verejných funkcií a za určitých podmienok, pre regulované povolania). Nemusíte mať povolenie na pobyt a pracovné povolenie sa samozrejme nevyžaduje. Musíte mať platný cestovný pas alebo OP, teda preukaz totožnosti, a nesmiete byť hrozbou pre verejný poriadok. Pri hľadaní práce vo Francúzsku môžete využiť rôzne zdroje a organizácie, ako je napríklad sieť EURES, ktorá je vo Francúzsku podporovaná Pôle Emploi, APEC, CHEOPS-Cap emploi a poradcami zameranými na medzinárodnú mobilitu. France Travail (predtým PÔLE EMPLOI) je francúzska vládna agentúra zamestnanosti.
Sociálna starostlivosť a začlenenie
Francúzsko má vysoko rozvinutý systém penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Systém postpenitenciárnej starostlivosti tvorí neoddeliteľnú súčasť celého systému. V súčasnosti existuje inštitúcia SPIP (Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation) - Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie. SPIP zabezpečujú starostlivosť od nápravnej cez výchovnú až po prepustenie a začlenenie odsúdených do spoločností.
Rodinná mediácia
Mediácia je vo Francúzsku zapracovaná do súdneho poriadku. Celý rad rodinných problémov je automaticky riešený inštitútom mediácie. Až v prípade nezhody a zlyhania mediácie nastupuje súdne pojednávanie. Mediácia bola oficiálne rozpoznaná vo Francúzsku vydaním zákona číslo 95/125 z 8. februára 1995.
Ochrana detí a regulácia sociálnych sietí
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ohlásil výrazné prijatie nových opatrení v boji proti násiliu medzi mladistvými. Francúzsko, Grécko a Španielsko už pod tlakom verejnosti žiadajú, aby sa únia pustila do ostražitého limitovania času, ktorý tínedžeri trávia na internete. Macron navrhuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov.
tags: #socialny #system #vo #francuzsku