Sociálny štát na Slovensku: Komplexný pohľad na systém, výzvy a reformy

Sociálny štát predstavuje komplexný koncept s mnohými definíciami a význammi. Na Slovensku ide o systém, ktorý má za cieľ zabezpečiť základnú úroveň blahobytu pre všetkých občanov, chrániť ich v rôznych životných situáciách, kompenzovať zdravotné ťažkosti a poskytovať sociálne služby. Je neoddeliteľnou súčasťou základných ľudských práv a slobôd. Avšak otázka udržateľnosti súčasného modelu sociálneho štátu na Slovensku je predmetom rozsiahlych diskusií.

Čo je sociálny štát?

Sociálny štát je forma štátu, ktorá aktívne zasahuje do ekonomického a sociálneho života s cieľom zabezpečiť svojim občanom určitý štandard životnej úrovne, prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a sociálnemu zabezpečeniu. Jeho hlavným cieľom je zmierňovať sociálne nerovnosti a chrániť občanov pred rizikami spojenými s chorobou, nezamestnanosťou, starobou a inými životnými udalosťami. Každý moderný štát je do určitej miery sociálnym štátom (welfare state), pokiaľ sa snaží zabezpečiť aspoň základnú úroveň blahobytu svojich obyvateľov. Sociálne systémy chránia pri rôznych životných udalostiach, kompenzujú zdravotné ťažkosti a poskytujú sociálne služby. V hrubom aj čistom vyjadrení sú výdavky Slovenska na sociálne politiky pod priemerom OECD a tesne pod priemerom okolitých krajín.

Atribúty sociálneho štátu

Podľa Ľuboša Blahu sú tri základné atribúty sociálneho štátu:

• Redistribúcia: Prerozdeľovanie od bohatých k chudobným, od silnejších k slabším, v mene solidarity.
• Dekomodifikácia: Zbavenie človeka statusu tovaru na trhu práce, poskytovanie sociálnych istôt a alternatív.
• Sociálne práva: Napĺňanie sociálnych práv, ktoré dávajú ľuďom dôstojnosť (právo na bývanie, prácu, mzdu, sociálne zabezpečenie atď.).

Tri archetypy sociálneho štátu podľa Esping-Andersena

Dánsky sociológ Esping-Andersen rozlišuje tri archetypy sociálneho štátu na základe miery „dekomodifikácie“ a ďalších kritérií. Dekomodifikácia je snaha vytvárať hrádzu medzi prežitím jednotlivca a trhom práce. Pri nízkej dekomodifikácii sa pracovná sila predáva a kupuje ako komodita, výdavky na sociálne zabezpečenie sú nízke, zamestnávatelia spokojní a prežitie jednotlivca závisí od jeho schopností speňažiť svoje zručnosti na trhu práce. Na druhej strane, pri vysokej dekomodifikácii štát poskytuje dávku či službu ako základné právo. Žiadny z týchto modelov nie je lepší či horší; každý má vlastné hodnotové východiská, výhody a ciele.

• Liberálny sociálny štát: (Spojené štáty, Kanada, Austrália) napomáha trhovým mechanizmom priamo, keď garantuje iba minimálny životný štandard, aj nepriamo, keď podporuje privátne dôchodkové sporenie či zdravotné pripoistenie. Sociálna pomoc je testovaná na príjem, úroveň sociálnych dávok a dávok sociálneho poistenia je nízka, nároky na dávky sú prísne a ich poberanie stigmatizuje.
• Konzervatívny sociálny štát: (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko) štát čiastočne nahrádza trhové mechanizmy ako poskytovateľ blahobytu. Miera prerozdeľovania je nízka a príjmové rozdiely sú zachované podľa tried a statusov. Sociálna starostlivosť je prepojená na tradičné rodičovstvo a korporácie, teda rôzne združenia, spolky a cirkvi. Sociálne poistenie nezahŕňa napr. ženy v domácnosti, ale podporuje materstvo. Opatrovateľské služby či jasle sú nerozvinuté a kvôli princípu subsidiarity verejné inštitúcie zasahujú len ak si rodina nezvládne plniť svoje povinnosti.
• Sociálno-demokratický sociálny štát: (Nórsko, Švédsko) sa vyznačuje vysokou solidaritou a podporou rovnosti vysokého štandardu, nie len na úrovni základných potrieb. Sociálno-demokratický sociálny štát nečaká na úlohu rodiny, ale socializuje náklady rodičovstva. Na rozdiel od prechádzajúcich dvoch typov si to vyžaduje záväzok čo najvyššej zamestnanosti, vrátane žien a znevýhodnených skupín. Väčšiu časť zamestnanosti tvorí verejný sektor, čo môže negatívne vplývať na celkovú produktivitu.

Slovensko má určite najbližšie ku konzervatívnemu modelu. Dávky zo sociálneho poistenia sú výrazne zásluhové a naviazané na predchádzajúci príjem. Aj minimálny dôchodok si treba zaslúžiť odpracovaním približne dvoch tretín priemernej kariéry. Príjemcov dávky v hmotnej núdzi síce nie je veľa, ale absentuje dostatok účinných podporných programov na inklúziu, zamestnávanie a zvýšenie sociálnej mobility. Konzervatívne nastavenie presahuje na trh práce. V celkovej miere zamestnanosti zaostávame nie len za priemerom OECD, ale aj za susedným Českom o 7 percentuálnych bodov - príliš mnoho ľudí je prakticky mimo trhu práce (odradení, ženy v domácnosti, ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo v preddôchodkovom veku). Ich začlenenie by bolo sociálne aj ekonomicky prospešné, avšak za cenu vyšších nákladov, ktoré sa dnes kvôli prevažnej zásluhovosti držia na uzde.

Sociálna politika a zabezpečenie na Slovensku

Sociálny štát sa nejakým spôsobom dotýka každého občana, dávky poskytuje od narodenia až po prvý deň po smrti (pohrebné). Vytvára spoločenské povedomie, že na každého sa myslí, a nikto neostane stranou. Je preto veľmi nákladný, tretinu verejných výdavkov predstavujú sociálne transfery. Pochopiteľne, môže byť len tak štedrý, ako je ekonomická výkonnosť krajiny. Pri podrobnejšom pohľade na tento systém s viac ako 100 dávkami však zistíme, že nie je všetko s týmto systémom v poriadku. Ako každému centrálne plánovanému systému, aj tomuto chýba kontrola zákazníka a absencia zisku a straty, ktoré by dokázali odstrániť balast a podporiť skutočne odkázaných ľudí. Všelijaké dávky, bonusy, príspevky sa časom len komplikujú a nezjednodušujú.

Úloha štátu v sociálnej ochrane

Sociálne vzťahy sú vzťahy medzi ľuďmi navzájom, vzťahy ľudí a ich rôznych inštitúcií, a to až po svetovú globálnu úroveň. Pojmy „sociálny systém“ a „sociálny štát“ majú tisíce definícií a významov. Človek sa rodí ako bezbranný tvor, o ktorého sa musia postarať jeho rodičia, širšia rodina, blízke okolie. Rozhodujúcu úlohu v sociálnej ochrane slabších, aj keď nie ojedinelú, má štát, ktorý spolupracuje so samosprávou a s ostatnými subjektmi sociálnej politiky. Na Slovensku sú samotné prvky sociálneho systému definované v ústave. Napríklad, že občania v hmotnej núdzi majú právo na pomoc v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné podmienky. Rodičia starajúci sa o deti majú právo na pomoc od štátu, tehotné ženy na ochranu v pracovných vzťahoch a primerané pracovné podmienky. Na sociálny systém sa samozrejme všetci skladáme prostredníctvom svojej mzdy na základe týchto poistení, ktoré putujú do sociálnej poisťovne. Samozrejme pri štátnom sociálnom systéme, ktorý sa týka všetkých ľudí na Slovensku, vám ide o to, aby bol adresný a nedal sa jednoducho zneužiť. A práve to nie vždy vychádza. A to mám na mysli aj adresnosť, aj zneužiteľnosť.

Podsystémy sociálneho zabezpečenia na Slovensku

Sociálne zabezpečenie na Slovensku obsahuje tri podsystémy:

1. Sociálne poistenie: Jednotlivé dávky/dôchodky zo sociálneho poistenia sa dotýkajú dieťaťa (materské a ošetrovné pre rodiča z nemocenského poistenia, dôchodky pozostalých/sirôt z dôchodkového poistenia, dávky v nezamestnanosti).
2. Štátna sociálna podpora: Je financovaná zo štátneho rozpočtu, tvoreného z daňových príjmov.
3. Sociálna pomoc: Obsahuje systém sociálnych služieb, patrí sem napríklad poskytovanie dávok v hmotnej núdzi vo vzťahu k životnému minimu, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu.

V systéme pomoci sociálne slabším v súčasnosti už nie je štát jediným a posledným ochranárskym subjektom v rade, ale do systémov sociálnej ochrany aktívne vstupujú medzinárodné organizácie, medzinárodné súdy, medzinárodné sociálne právo, európske fondy finančnej a sociálnej pomoci a stále novšie formy rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Problémy v súčasnom sociálnom systéme

Slovenský sociálny systém sa často zameriava na plošné sociálne balíčky, ktoré nemusia byť vždy efektívne a adresné. Niektoré dávky a opatrenia sú príkladom nedomyslenosti a neefektívnosti:

• Prídavky na deti: Sú plošná dávka pre rodičov s deťmi, pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem. Napríklad v roku 2020 sa vyplatilo necelých 340 miliónov eur. Pritom išlo len o sumu 25,50 eur, ktorá bola vyplácaná za dieťa od základnej školy do 25. roku života. Neskôr sa táto dávka menila a od začiatku roka 2023 je 60 eur. Asi sa nemusíme baviť o tom, že to nie je úplne adresná dávka a majetnejších rodičov nijako nepáli vo vrecku. Napríklad v Česku už niekoľko rokov funguje príjmový test, ktorý zohľadňuje práve výšku príjmov rodiny. Vyplatená suma by sa miesto toho napríklad mohla investovať do škôlok, ktoré sú pre rodičov vo väčších mestách čím ďalej tým väčším problémom.
• Daňový bonus na dieťa: Je to sociálne nespravodlivá dávka, pretože na ňu majú nárok len tie rodiny, ktoré majú pracujúceho člena. V súčasnosti dostanete na dieťa do 18 rokov 140 eur a nad 18 rokov 50 eur mesačne. Záleží od toho akú máte výšku mzdy, keďže je daný % strop podľa počtu detí, ktorý si môžete uplatniť z čiastkového základu dane.
• Tehotenská dávka: Podobne ako pri daňovom bonuse, ani pri tehotenskej dávke sa neprihliada na tie, ktoré pred tehotenstvom nepracovali. Výška dávky je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky, avšak najviac je vo výške približne 360 eur mesačne.
• Materská: Výška materskej vychádza približne na úroveň vašej čistej mzdy a samozrejme má horné maximum okolo 1930 eur v tomto roku. Obdobie, ktoré sa pri výške dávky zohľadňuje, je jeden rok. Problémom je, keď ste zmenili zamestnanie, vtedy musíte pracovať minimálne 3 mesiace, aby sa príjem od nového zamestnávateľa zohľadňoval.
• Dávka v nezamestnanosti: Nikto sa nepozerá na to, či pracovný pomer ukončil zamestnávateľ alebo zamestnanec. Dávku, ktorá vychádza plus mínus na polovicu hrubej mzdy, môžete poberať polroka.
• Dôchodkový systém: Dôchodok sa na Slovensku nepočíta podľa toho, koľko ste do systému odviedli, ale podľa toho, z akej mzdy. Systém je progresívny, čo znamená, že síce ste zaplatili sociálne odvody a dôchodkové poistenie z vyššej mzdy, do dôchodku sa vám budú zohľadňovať odvody len ako keby z nižšej sumy.
• Minimálny dôchodok: Má zachraňovať ľudí, ktorí si platili minimálne odvody, napríklad dlhodobo pracovali len na štvrtinový úväzok. Problémom je fakt, že zachraňuje ľudí, ktorí si platili minimálne odvody.
• Rodičovský dôchodok: Je extrémne nespravodlivý, keďže prilepšené budú mať dôchodcovia, ktorí majú deti a ktorí s nimi majú dobrý vzťah. Navyše, je to čistým dodatočným nákladom sociálneho systému, ktorý musí byť financovaný z daní.
• Obedy zadarmo: Opatrenie stálo približne 100 miliónov eur ročne a paradoxom bolo, že obedy zadarmo dostávali aj deti rodičov, ktoré to nepotrebovali, nehovoriac o tom, že rodičia ani neboli motivovaný deti odhlasovať z obedov, keďže to platiť priamo nemuseli.
• Vlaky zadarmo: Ročne tak prichádza ZSSK o 13 miliónov eur a musí sa dotovať zo štátneho rozpočtu. Peniaze niekde chýbajú a napríklad by sa za ne mohla zlepšiť kultúra cestovania či modernizovať trate.
• Príspevok na pohreb: Ten je vo výške približne 80 eur. Samozrejme, cenu pohrebu cca 1000 eur blízkeho nenahradí a paradoxom je, že za 20 rokov odkedy existuje, sa zvýšil celkovo o 10 eur.

Kritika plošných sociálnych balíčkov

Od roku 2006 do roku 2022 vzrástla dávka v hmotnej núdzi z 54,8 eur na 68,8 eur, čo je nárast o 26,7 % za 16 rokov. V rovnakom období dosiahla celková inflácia výšku 54 %. V reálnom vyjadrení cien z roku 2006 tak klesla dávka na konci roku 2022 na 44,6 eur. Inými slovami, poberateľ dávky v hmotnej núdzi si môže po viac ako dekáde sociálnych balíčkov kúpiť mesačne o 8,4 eura menej tovarov alebo služieb. Hlavne služby zmizli z výdavkov sociálne odkázaných, nemôžu si ich dovoliť, keďže mzdy ich poskytovateľov (napr. opravár práčky) vzrástli o 110 %. Pre porovnanie, v rovnakom čase vzrástla minimálna mzda z 252 eur na 646 eur, čo je nárast o 156 %. Teda skoro šesťkrát rýchlejší rast, ako bol rast dávok v hmotnej núdzi. Z tohto rozdielneho vývoja rastu dávok, minimálnej mzdy a dôchodkov je zrejmé, že sociálnou politikou sa na Slovensku nemyslí pomoc sociálne odkázaným. Plošné sociálne balíčky pre všetkých znemožňujú pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú.

Výzvy a hrozby pre sociálny štát na Slovensku

Otázka udržateľnosti súčasného modelu sociálneho štátu na Slovensku je predmetom rozsiahlych diskusií. Mnohí respondenti sa zhodujú, že pre udržanie sociálneho štátu na Slovensku sú potrebné zmeny a reformy. K hlavným výzvam patria:

• Ekonomický rast: Ak by sa Slovensko vrátilo k rastu spred pandémie COVID-19, mohlo by to pomôcť zvrátiť súčasný stav.
• Demografia: Starnutie obyvateľstva a nízka pôrodnosť zvyšujú náklady na sociálne zabezpečenie.
• Verejné financie: Vysoké zadlženie verejných financií ohrozuje udržateľnosť sociálneho štátu.
• Efektivita systému: Súčasný systém sociálnej podpory nie je dostatočne adresný a efektívny.
• Politické rozhodnutia: Kvalitné politické rozhodnutia a podpora občanov sú nevyhnutné pre udržanie sociálneho štátu.
• Nedostatok personálu: Nekvalitné sociálne služby a nedostatok personálu ohrozujú kvalitu sociálnej starostlivosti.
• Plošné rozdávanie financií: Plošné sociálne balíčky pre všetkých znemožňujú pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú.
• Populizmus: Prijímanie zákonov bez vyhodnocovania dopadov na ekonomiku štátu vedie k plytvaniu verejnými prostriedkami.
• Korupcia: Neefektívny výber daní, daňové podvody a pochybné schránkové firmy znižujú príjmy štátu.
• Nezodpovedná politika: Populistické rozhadzovanie a kradnutie vedie k zadlžovaniu a ohrozuje budúcnosť sociálneho štátu.

Potrebné zmeny a reformy

Na základe diskusií a analýz sú pre udržanie sociálneho štátu na Slovensku potrebné rozsiahle zmeny a reformy. Tieto sa dajú rozdeliť do niekoľkých kľúčových oblastí:

Zvýšenie príjmov štátu a optimalizácia výdavkov

• Optimalizácia výdavkov štátu: Zníženie štátnej administratívy a iných výdavkov štátu.
• Podpora podnikania: Rovná daň a nízke odvody by mohli naštartovať podnikanie a zvýšiť príjmy štátu.
• Zefektívnenie výberu daní: Eliminácia daňových podvodov a pochybných schránkových firiem.

Zvýšenie efektivity sociálneho systému

• Adresnosť pomoci: Pomoc by mala byť adresná a cielená na tých, ktorí ju skutočne potrebujú.
• Zníženie byrokracie: Zjednodušenie administratívy a zníženie byrokratickej záťaže.
• Kontrola: Zavedenie účinného systému kontroly a monitoringu sociálnych dávok.
• Investície do vzdelávania: Investície do vzdelávania a odbornej prípravy by mohli zvýšiť zamestnanosť.

Zmeny v dôchodkovom systéme

• Oživenie druhého piliera: Podpora a oživenie druhého piliera dôchodkového systému.
• Podpora tretieho piliera: Podpora tretieho piliera ako alternatívneho zdroja financovania staroby.
• Zodpovedný prístup k dôchodkom: Každý občan by mal premýšľať o svojej budúcnosti a pripravovať sa na ňu formou sporenia.

Zmeny na trhu práce

• Zmeny v Zákonníku práce: Úprava Zákonníka práce a podmienok zamestnávania zahraničných pracovníkov.
• Podpora zamestnanosti: Zvýšenie zamestnanosti investíciami do infraštruktúry, vývoja a výskumu.
• Modernizácia ekonomiky: Investície do modernizácie ekonomiky by mali priniesť vyššiu diverzitu a odolnosť.

Smerovanie sociálnej politiky na Slovensku

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.

Sociálne služby a legislatívne zmeny

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev. V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV).

Register účtovných závierok pre poskytovateľov sociálnych služieb

V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka. S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zriadený register účtovných závierok, do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora. Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR.

tags: #socialny #stat #na #slovensku