V neustálom kontakte s inými ľuďmi a skupinami sa naše osobné postoje, predsudky a nálady formujú a menia. Názory, postoje a predsudky človeka, ale aj jeho nálady sú ovplyvňované predovšetkým v skupine. Dôležitú úlohu pri utváraní osobnosti majú vplyvy sociálneho prostredia.
Človek nie je izolovanou bytosťou, je v neustálom kontakte s inými ľuďmi a so skupinami ľudí. Prostredníctvom nich je funkčne a intencionálne utváraný a menený. Každý človek je do značnej miery závislí na mikroštruktúrach, na rade menších prostredí, viac či menej organizovaných a dynamických, v ktorých sa práve pohybuje, a ktorým hovoríme sociálne (spoločenské) skupiny.
Sociálne vzťahy sú skupinou interakcií medzi ľuďmi, skupinami a štátom, sociálnymi triedami, ktoré vznikajú podľa typu činnosti, charakteristík prostredia ľudí, ich záujmov a cieľov. Súčasťou systému sociálnych vzťahov je dialóg medzi jednotlivcami a skupinami, ich spoločná činnosť, ktorá sa uskutočňuje kvôli nerovnomerne rozdeleným sociálnym hodnotám. V dôsledku nerovnomerného rozdelenia sa vytvárajú spoločenské väzby, napríklad: láska, priateľstvo, sila, hospodárske vzťahy.
Ľudia každý deň spolu komunikujú prostredníctvom krátkodobej a úzkej komunikácie, ale žiaden z nich si nemyslí, že každý prchavý dialóg a päťminútové stretnutie sú neoddeliteľnou súčasťou rozvoja spoločnosti. Na normálny rozvoj sociálnych vzťahov sú potrebné najmenej 2 osoby, pretože hlavným motorom a spojovacím článkom v komunikácii je dialóg. Aj keď psychológovia poznamenávajú, že takýto vzťah môže byť nielen negatívny, ale aj pozitívny.
Rozdelenie sociálnych vzťahov
Podľa formalizácie sú sociálne väzby rozdelené na: neformálne (neoficiálne) a formálne (oficiálne).
Formálne sociálne vzťahy
Formálna skupina je vytváraná za určitým účelom (študijná skupina, pracovná skupina, vojenská jednotka atď.), ich organizačná štruktúra je daná. Primárne sa od nej očakáva naplnenie účelu. Výber členov býva podriadený kritériám, ktoré s účelov skupiny súvisia.
Formálna skupina v podstate pôvodne vyjadruje ideálny model ideálne fungujúcej organizácie, t.j. stanovuje základné ciele, úlohy a programy, všeobecnú vnútroorganizačnú štruktúru vrátane horizontálnej a vertikálnej deľby rolí, služobných povinností, pravidiel styku a komunikácie, odmien a trestov (sankcií), procedurálnych pravidiel atď.
Formálne skupiny vznikajú spravidla administratívnou cestou. Formálna skupina je vytváraná za určitým účelom, ich organizačná štruktúra je daná. Primárne sa od nej očakáva naplnenie účelu. Výber členov býva podriadený kritériám, ktoré s účelov skupiny súvisia. Členovia skupiny sa väčšinou poznávajú, až keď je skupina vytvorená.
Formálne rozloženie pozícií (funkcií) nemusí zodpovedať rozloženiam (štruktúre) medziosobných vzťahov preto, že rozloženie funkcií nezávisí od vzťahov medzi členmi skupiny, ale od jej kompetentných činností. Stanovuje ju ten, kto skupinu založil a riadi (riaditeľ, vedúci firmy).
Podľa M. Armstronga sú ľudia dávaný dohromady, aby mohli vykonávať úlohy, a existuje systém usmerňovania, koordinácie a kontroly skupinových aktivít. Štruktúra a zostavenie a veľkosť skupiny závisí do značnej miery na povahe úlohy, aj keď tradícia, organizačná kultúra a štýl riadenia môžu mať tiež závažný vplyv. Formálna skupina bude viac štruktúrovaná ak v nej bude viac rutiny a jasne definovaných úloh. Vo vysoko štruktúrovaných skupinách bude mať vedúci skupiny pozitívnu rolu a celkom dobre si môže osvojiť autoritatívny štýl. Rola každého člena skupiny bude presne daná a bude asi existovať určitá hierarchia právomocí.
Formálnymi skupinami sú aj pracovné skupiny a majú všeobecne dva druhy cieľov. Jeden druh cieľov pre pracovnú skupinu stanovujú manažéri organizácie. V týchto manažérmi uložených cieľoch je tiež dôvod vytvárania skupiny. Druhý druh cieľov tvoria skupinové ciele. Sú to ciele smerujúce k zachovaniu existencie a súdržnosti skupiny. Udávajú smer a predstavu žiadúceho konečného výsledku. Konflikt či nesúhlas so skupinovými cieľmi býva dôvodom toho, že členovia sa odlúčia od skupiny a vytvoria nové skupiny alebo sa pripoja k iným skupinám. S rozvojom skupiny sa ciele stávajú jasnejšími a pre členov významnejšími.
Byrokratický prístup k organizácii zdôrazňuje existenciu presne určenej formálnej organizácie, pri ktorej je jednoznačné určená hierarchia právomoci a spôsobu fungovania. Organizácia sa buduje na princípe hierarchie, preto každý nižšie postavený pracovník alebo útvar sa podriaďuje vyššiemu vedúcemu. Každý pracovník zodpovedá nadriadenej osobe za rozhodnutia a činnosti nielen svoje, ale aj všetkých jemu podliehajúcich osôb. Na to, aby mohol zodpovedať za ich prácu, musí mať autoritu, moc nad nimi, možnosť vydávať im príkazy, ktorým sa musia podriaďovať. Vzniká hierarchia autorít, ktorá tvorí jadro "byrokratickej štruktúry". Na tomto základe sa buduje organizácia a formujú sa vzájomné vzťahy v nej. Činnosť organizácie sa usmerňuje pomocou sústavy pravidiel, ktoré si sama vypracúva. Potreba pravidiel vyplýva z toho, aby sa zabezpečila štandardnosť uskutočňovania úloh. Pravidlá určujú právomoc a zodpovednosť každého člena organizácie formy koordinácie činností.
Ideálny vedúci riadi formalisticky, neosobne, bez hnevu a zaujatosti, t.j. neprejavuje nijaké pocity a nijaký entuziazmus. Fungovanie organizácie v zhode s racionálnymi pravidlami vylučuje osobné vplyvy a emócie vnútri organizácie, aj voči zákazníkom. Zamestnanie v organizácii sa má zakladať na súlade kvalifikácie s požiadavkami na zastávané miesto, pritom zamestnanci musia byť uchránení od svojvoľného uvoľňovania. Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že dôsledný byrokratický typ organizácie je schopný zabezpečiť dosahovanie najvyššieho stupňa jej efektívnosti.
V prípade formálnej organizácie je vedúci menovaný. Vedúci vo formálnych organizáciách sú nasledovaní a poslúchaní, pretože zamestnanci ju vnímajú ako osoby dané mocou, ktoré môžu ovplyvniť ich odmenu či v prípade neplnenia požiadaviek i trest.
Príklady formálnych skupín: školská trieda, pracovná skupina, vojenská jednotka, podnik.
Neformálne sociálne vzťahy
Neformálna skupina je súbor relatívne malého počtu osôb, medzi ktorými existujú bezprostredné kontakty založené na primárnych vzťahoch, v ktorých však nie sú presne vymedzené sociálne roly a nie sú stanovené spoločné ciele. Hoci je formálna skupina vymedzená protikladne k neformálnej, neformálne vzťahy, ktoré sú základom neformálnych skupín, sa vytvárajú taktiež v rámci sociálnych organizácií, podnikov, vojenských jednotiek, záujmových skupín a pod.
Neformálne skupiny vznikajú na základe vzájomného osobného výberu členov, spontánne a existujú tu pevné citové vzťahy (napr. partia kamarátov). Práve vzájomná sympatia či náklonnosť, alebo klíma, ktorá vzniká pri spoločných aktivitách, bývajú spúšťacím podnetom utvárania neformálnej skupiny.
V neformálnych skupinách prevládajú medzizľudské vzťahy, ktoré sú rozhodujúce pre život skupiny a usmerňovanie jeho vývoja. Vytvárajú ju ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom vzájomne priťahujú a sú spolu nejakým spôsobom spriaznení. Hierarchia pozícií v skupine zodpovedá rozvrstveniu medziosobných vzťahov. Vodca skupiny je fakticky uznávaný rozhodujúcim množstvom členov. V neformálnych skupinách dominuje funkčne rozloženie pozícií.
Neformálne skupiny vzniknuté na základe neformálnych vzťahov vnútri alebo na rozhraní formálnych skupín môžu silne významne funkčne alebo disfunkčne intervenovať do ich chodu. Hodnoty a normy vytvorené neformálnymi skupinami môžu pracovať proti organizácii.
Vedúci neformálnej skupiny vykonáva podporné a uľahčujúce činnosti.
Príklady neformálnych skupín: partia kamarátov, skupina ľudí so spoločným záujmom.
Rozdiel medzi formálnymi a neformálnymi vzťahmi
Mnoho ľudí si tieto princípy neuvedomuje a správajú sa v kontakte s okolím inštinktívne tak, ako to momentálne cítia. V realite to často znamená, že sa k formálnym vzťahom správajú akoby boli osobné a k osobným akoby boli formálne. To spôsobuje množstvo nedorozumení a vnútorných konfliktov ľuďom v ich okolí, ale hlavne im samotným.
Ak tieto dva typy vzťahov jasne nerozlišujeme, môžeme mať v kontakte s okolím nereálne očakávania a z toho prameniace pocity sklamania a ublíženia. Tieto pocity často nie sú oprávnené. Vznikajú tým, že nevieme vyhodnocovať danú situáciu objektívne, preto sú naše postoje a reakcie neadekvátne, čím svoje osobné aj formálne vzťahy narúšame a komplikujeme. Často veľmi zbytočne.
Vzťah formálnej organizácie a štruktúry neformálnych skupín nie je jednoznačný. Vo formálnej organizácii sú určené pozície, kam kto patrí a s nimi spojené právomoci a povinnosti, má k dispozícii sankcie, pomocou ktorých zaisťuje, aby fungovala. Reálna organizačná štruktúra je preto vytváraná až jednotou formálnej organizácie a neformálnej štruktúry.
Formálna organizácia nemôže uspokojiť všetky potreby svojich členov, nie je to ani jej cieľom, a vedome ich redukuje na nositeľov predpísaných sociálnych rolí.
Vzťahy v sociálnych skupinách
Sociálne skupiny majú mnoho funkcií. Vznikajú preto, aby mohli plniť určité ciele a úlohy, ktoré jednotlivec sám nezvládne. Pri sociálnych skupinách rozlišujeme pojmy:
- Diáda - dvojčlenná skupina, v ktorej sú najintenzívnejšie vzťahy. Medzi jej členmi môže nastať symetrické postavenie (rovnocenný vzťah jej členov) alebo asymetrické postavenie (dominancia jedného člena nad druhým).
- Triáda - trojčlenná skupina, v ktorej sa spájajú dvaja členovia, pričom tretí ostáva bokom.
Vo viacčlenných skupinách vzniká hierarchia, v ktorej má každý svoju rolu a postavenie. Dôležitý je vodca skupiny - autoritatívny (nazývaný aj direktívny), ktorý všetky rozhodnutia prijíma sám a ostatní členovia to rešpektujú, alebo demokratický, ktorý pri rozhodnutiach v postupe skupiny berie do úvahy pripomienky a návrhy jej členov, snaží sa spolupracovať a pozerať na cieľ skupiny.
Tabuľka: Porovnanie formálnych a neformálnych skupín
| Kritérium | Formálna skupina | Neformálna skupina |
|---|---|---|
| Vznik | Administratívny, účelový | Spontánny, na základe osobných vzťahov |
| Štruktúra | Jasne definovaná, hierarchická | Voľná, založená na vzťahoch |
| Ciele | Explicitne stanovené, organizačné | Implicitné, často osobné alebo skupinové |
| Vzťahy | Neosobné, založené na rolách a funkciách | Osobné, emocionálne, založené na sympatiách |
| Vodca | Menovaný, formálny | Uznávaný skupinou, neformálny |
| Pravidlá a normy | Formálne predpisy, pravidlá | Neformálne normy, tradície |
V kurze sa zameriame na oba typy vzťahov a naučíme sa ich jasne rozlišovať. Ak aj nechcete pracovať na svojej osobnosti a vzťahoch komplexnejšie, odporúčam vám absolvovať minimálne tento kurz. Poznanie obsiahnuté v kurze je výsledkom môjho 15 ročného analyzovania psychiky, vzťahov a života samotného. Hoci je každý človek iný, cítila som, že na pozadí vzťahov existuje určitá univerzálna logika, o ktorú by som sa mohla oprieť. Premýšľala som, ako je možné, že sa s jedným človekom cítim dobre a prítomnosť iného človeka mi je nepríjemná, hoci mi daný človek nijak neubližuje. V čom je rozdiel? Vedela som, že ak tieto princípy pochopím, vnesú do do môjho života pevnosť, jasnosť a štruktúru, po ktorej som tak túžila. Po rokoch analýz a skúmania som zistila, že v živote a vo vzťahoch naozaj existujú univerzálne pravidlá, všetko je navzájom previazané a ovplyvňuje sa. Pochopenie hlbších súvislostí vnesie do nášho života pevnosť, jasnosť, štruktúru a z toho prameniacu harmóniu.