Sociálny román: Zobrazenie spoločnosti a charakteristika sociálneho typu postavy

Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Autori sociálnych románov dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ.

Sociálny typ postavy

Sociálny typ je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva. Tieto znaky sa stávajú živým symbolom daného obyvateľstva. Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy. Napríklad, postavy z nižších vrstiev sú často zobrazované ako tvrdé, čestné, ale zároveň trpezlivo znášajúce poníženie od pánov, pretože si uvedomujú svoje sociálne postavenie.

Sociálne rozdiely medzi postavami boli zvýraznené v socialistickom realizme, kde bol robotník idealizovaný ako kladná postava, zatiaľ čo bohatší gazda alebo fabrikant bol vykresľovaný ako záškodník a vykorisťovateľ.

Hlavné znaky sociálneho románu

Medzi hlavné znaky sociálneho románu patria:

• Zobrazenie spoločnosti: Sociálny román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti, jej štruktúry, problémov a konfliktov.
• Sociálne prostredie: Dôraz sa kladie na sociálne prostredie, v ktorom postavy žijú a ktoré ich ovplyvňuje.
• Sociálne problémy: Román sa zaoberá sociálnymi problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, vykorisťovanie, útlak a nespravodlivosť.
• Sociálne vzťahy: Zobrazujú sa sociálne vzťahy medzi postavami, ktoré sú ovplyvnené ich sociálnym postavením a spoločenskými normami.
• Kritika spoločnosti: Sociálny román často kritizuje spoločnosť a jej nedostatky, pričom poukazuje na potrebu sociálnych zmien.
• Sociálny typ postavy: Vytvárajú sa sociálne typy postáv, ktoré reprezentujú určité sociálne skupiny a ich charakteristické vlastnosti.

Vývoj sociálneho románu a reakcia na spoločenské zmeny

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. Autori sa snažili realisticky zobraziť život ľudí v rôznych spoločenských vrstvách, pričom poukazovali na sociálne problémy a nespravodlivosť.

Narastajúca miera industrializácie, rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu, ale i nacionalizmu, rozmach technických i prírodných vied, vznik nových národných štátov (Grécko, Belgicko, Rumunsko), zjednotenie Talianska a Nemecka, objavy prvých organizovaných politických strán, stráca sa pôda pod nohami absolutistických monarchií, populačná explózia, veľká migrácia obyvateľstva, najmä do Ameriky, vzniká kapitalistická spoločnosť, túžba po moci a peniazoch, triedne rozdiely, sociálne problémy, vznik robotníckej triedy. Rozvoj priemyslu a prírodných vied našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu, ktorého zakladateľom bol August Comte. Ten považuje za skutočné to, čo je možné zachytiť zmyslami, pochopiť rozumom a overiť si praxou. Darwinizmus a racionalizmus znamenali koniec kontinuity, a tak vzniká množstvo prúdov a smerov v literatúre.

Príklady sociálneho románu v slovenskej literatúre

V slovenskej literatúre sa sociálny román rozvíjal najmä v období realizmu a medzivojnového obdobia.

Martin Kukučín: Dom v stráni

Martin Kukučín (1860-1928; vlastným menom Matej Bencúr) bol významný predstaviteľ slovenského realizmu. Jeho dielo Dom v stráni zobrazuje život na dalmatínskom vidieku a sociálne rozdiely medzi statkármi a sedliakmi. Kukučín tu podal pre neho netypický záver - nie je harmonický. Sedliactvo predstavuje rodina Mate Beraca, kde je ukázaný rozklad ich myslenia. Mladšia generácia sedliakov je veľmi zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poli.

Postavy

• Mate Berac: Klasický sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v nej vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava, ktorá má všetky znaky kladného hrdinu. Vyznačuje sa múdrosťou, je hlavou rodiny, tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu, že odchádza za prácou do mesta. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú." Nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom.
• Niko Dubčič: Mladý statkár, syn šory Anzuly. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Doricu.
• Katica Beracová: Najmladšia a najmilšia dcéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. V láske k Nikovi vidí možnosť, ako preniknúť do sveta pánov.

Obsah diela

Obsah diela je rozdelený do štyroch častí:

1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
2. Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu
3. Nikov rozchod s Katicou
4. Smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg

Časové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných období. V jazyku diela sa vyskytujú srbsko-chorvátske výrazy, veľmi veľa talianskych a francúzskych slov a nárečové slová.

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

V románe Jozef Mak Jozef Cíger Hronský zobrazil psychiku prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Jozef Mak je symbolom obyčajného človeka, ktorý trpí a pasívne prijíma svoj osud. Dielo je psychologický román, ktorý zobrazuje boj človeka s osudom. Jozef Mak, "človek milión", predstavuje obyčajného človeka, ktorý prežije všetko navzdory osudu.

Postavy

• Jozef Mak: Jednoduchý človek, ktorý mal už od narodenia smutný a ťažký život. Narodil sa ako nemanželské dieťa, celý život sa musel prebíjať so životom, avšak svoj osud prijímal pasívne a nesnažil sa ho zmeniť k lepšiemu.
• Jano Mak: Jozefov nevlastný brat, ktorý sa o Joža staral. Jozef ho spočiatku mal rád, ale postupne sa prejavila Janova nedobrá povaha - bol bitkár, často Joža bíjaval, často sa bil aj s ostatnými ľuďmi, neskôr často pil, stále Jožovi vyhadzoval na oči, že je nemanželské dieťa a že nemá právo na rodičovský dom.
• Eva Makovka: Janova a Jozefova matka.
• Gregor Biaľoš: Jozefov otec, dobrý človek, pracovali spolu s Jozefom v hore ako drevorubači.
• Maruša Meľošovie: Dcéra Jozefovej krstnej matky Hany. Jozef bol do nej zaľúbený a plánoval si s ňou spoločnú budúcnosť. Maruša mu svoju lásku opätovala, avšak keď Jozef odišiel na vojnu, Maruša sa vydala za Jozefovho brata Jana. S ním nemá ľahký život a preto prepadá alkoholu.
• Jula Petrisková: Jožova žena. Hoci si ju Jožo vzal len zo súcitu, ona ho veľmi ľúbila a Jozef bol zmyslom jej života. Jula bola ku každému dobrá a každému pomáhala. Bola skromná, pracovitá, hoci mala chorú ruku.

Milo Urban: Živý bič

Román Živý bič je sociálno-expresionistický román, ktorý zobrazuje vzburu dedinského ľudu proti vojne a vrchnosti. Román zobrazuje živelnú vzburu dedinského kolektívu proti vojne a vrchnosti. Využívajú sa silné emócie, vnútorné monológy a lyrizácia slovesného prejavu.

Peter Jilemnický: Chlieb a Pisár Gráč

V románe Chlieb reaguje na pálčivé spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života. Jeho román Pisár Gráč je experimentálnym dielom, ktoré kombinuje expresionizmus, existencializmus a impresionizmus.

Príklady sociálneho románu vo svetovej literatúre

Vo svetovej literatúre patria medzi významných predstaviteľov sociálneho románu:

Honoré de Balzac: Ľudská komédia a Otec Goriot

Honoré de Balzac (1799-1850) vytvoril cyklus asi sto románov, známy ako Ľudská komédia, ktorý zobrazuje život Francúzska v období ponapoleonskom až do polovice 19. storočia. Dielo je prierezom spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie. Román Otec Goriot je obrazom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti a osudov ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti.

Román Otec Goriot sa odohráva v penzióne pani Vauquerovej, ktorý je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti. Čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší a tým nižšie sa sociálne zaradí. Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí a pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli povie: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti."

Émile Zola: Germinal a Nana

Émile Zola bol predstaviteľ naturalizmu, ktorý sa snažil vedecky analyzovať spoločnosť a jej problémy. Jeho romány Germinal a Nana zobrazujú život robotníkov a prostitútok.

Charles Dickens: Oliver Twist a David Copperfield

Charles Dickens bol jedným z najvýznamnejších anglických realistických spisovateľov. Jeho romány Oliver Twist a David Copperfield zobrazujú život v Anglicku v 19. storočí, pričom poukazujú na chudobu, sociálnu nespravodlivosť a pokrytectvo spoločnosti. Dickensove diela často obsahujú autobiografické črty, rozprávkové prvky a láskavý humor. Dickens sa vo svojich dielach venoval problematike výchovy detí. Oliver Twist je sociálny román, ktorý je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach.

Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier a Anna Karenina

Jeho romány Vojna a mier a Anna Karenina zobrazujú ruskú spoločnosť v 19. storočí, pričom sa zaoberajú sociálnymi, politickými a morálnymi problémami.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest a Bratia Karamazovci

Jeho romány Zločin a trest a Bratia Karamazovci sa zaoberajú psychologickými a morálnymi dôsledkami sociálnych problémov a nespravodlivosti. Dielo Zločin a trest je považované za zakladateľské dielo psychologického románu. Hlavnou témou je vnútorný svet postáv, pričom autor sa zaoberá príčinami konania postáv a ich morálnymi dilemami.

Expresionizmus a existencializmus v sociálnom románe

V slovenskej literatúre sa v sociálnom románe často využívajú prvky expresionizmu a existencializmu.

Expresionizmus

Snaží sa zobraziť realitu cez silné emócie. V sociálnom románe sa expresionizmus prejavuje v zobrazení extrémnych situácií, silných vášní a vnútorných konfliktov postáv.

Existencializmus

Zaoberá sa problémami bytia, existencie človeka, najmä jeho pocitmi, psychologickými reakciami na podnety zvonku. V sociálnom románe sa existencializmus prejavuje v zobrazení pocitov beznádeje, úzkosti, strachu a v prežívaní hraničných situácií medzi životom a smrťou.

Príklady využitia expresionizmu a existencializmu v slovenskom sociálnom románe

• Milo Urban, Živý bič: Román zobrazuje živelnú vzburu dedinského kolektívu proti vojne a vrchnosti. Využívajú sa silné emócie, vnútorné monológy a lyrizácia slovesného prejavu.
• Peter Jilemnický, Pisár Gráč: Román kombinuje expresionizmus, existencializmus a impresionizmus.

Sociálny vs. Psychologický román

Sociálny román sa zameriava na vplyvy spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Postavy sú teda ovplyvňované spoločenskou situáciou a tým, čo sa momentálne deje vo svete. Na druhej strane, psychologický román sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich.

tags: #socialny #roman #socialny #typ #postavy