Nízke vymeriavacie základy pri platení sociálnych odvodov znamenajú aj nízke budúce penzie. Pre majiteľov a konateľov firiem, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, je preto kľúčové správne nastaviť svoje príjmy a odvody, aby si zabezpečili čo najvyššiu penziu. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o rôznych možnostiach, dôsledkoch a legislatívnych zmenách, ktoré ovplyvňujú majiteľov firiem v dôchodkovom veku.
Definícia spoločníka a konateľa s.r.o.
V obchodných spoločnostiach je dôležité rozlišovať medzi spoločníkom a konateľom. Spoločník je majiteľom firmy, ktorý vlastní podiel v spoločnosti a má právo na podiel zo zisku. Firma musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov. Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné. Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. V mnohých prípadoch je spoločník s.r.o., teda majiteľ firmy, zároveň aj konateľom, ktorý firmu riadi. Ide o tzv. jednoosobové „eseročky“.
Obchodný zákonník nijako neobmedzuje konateľa spoločnosti, aby sa podieľal na chode spoločnosti akýmkoľvek spôsobom. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý bude vždy obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Judikatúra súdov, ako aj prevládajúci právny názor uvádza, že na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu.
Dôsledky pre budúci dôchodok
Pre výpočet sumy dôchodku je rozhodujúce skutočne dosiahnuté obdobie dôchodkového poistenia po ukončení povinnej školskej dochádzky do posledného dňa pred dovŕšením dôchodkového veku. Teda ide o zárobky dosiahnuté od roku 1984 do posledného roku pred rokom, v ktorom vznikne nárok na dôchodok. Vo všeobecnosti platí zásada, že čím dlhšie platíte odvody do Sociálnej poisťovne a čím sú tieto odvody vyššie, tým vyššia bude suma vášho budúceho starobného dôchodku.
Možnosti odmeňovania a ich vplyv na odvody
Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si môže vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.
Konateľ - pracovný pomer
Konateľ môže ako fyzická osoba uzavrieť so spoločnosťou pracovnoprávnu zmluvu, ak jej obsahom sú iné činnosti ako mu vyplývajú z funkcie konateľa. Pri takejto zmluve má odvody totožné s bežným zamestnancom, okrem platby do garančného fondu (0,25 % z vymeriavacieho základu), ktoré konateľ neplatí. Ak by Jozef pracoval vo svojej firme do dôchodku za minimálnu mzdu (teraz 380 eur), znížil by si tak svoju budúcu penziu. Jedinou výhodou takého riešenia je, že by takto ušetril na zdravotných odvodoch. Od januára platí odpočítateľná odvodová suma na zdravotné poistenie. Zamestnanec (a aj konateľ zamestnaný vo firme) zo mzdy 380 eur neplatí zdravotné odvody. Avšak pre zachovanie vymeriavacieho základu je potrebné zvážiť vyššiu mzdu.
Pre rok 2023 je minimálna mesačná mzda vo výške 700 eur a platí pre tých zamestnancov, ktorí pracujú na plný pracovný úväzok. V prípade uzatvorenia pracovného úväzku na kratšiu dobu, suma mesačnej minimálnej mzdy sa pomerne skráti. Napríklad, mesačná minimálna mzda zamestnanca, ktorý pracuje na polovičný úväzok, bude v sume 350 eur (1/2 zo 700 eur) a 3/4 úväzok v sume 525 eur. Netreba však zabúdať ani na minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce. Ak by konateľ či spoločník s.r.o. vykonával náročnú prácu, minimálna mzda by sa mu mohla zvýšiť až na dvojnásobok.
Ak je spoločník či konateľ s.r.o. zamestnancom tejto s.r.o., aj v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia sú povinnosti rovnaké ako v prípade „bežných“ zamestnancov (prihlásenie, oznamovacie povinnosti atď.). V sociálnom poistení sa každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa vykazuje samostatne. Napríklad, ak by mal konateľ priznanú odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie a zároveň uzatvorený aj pracovný pomer, je potrebné ho na každý z týchto vzťahov prihlásiť zvlášť a v mesačnom výkaze vykazovať obidva právne vzťahy samostatne.
Aké sú rôzne typy pracovných zmlúv?
Konateľ - zmluva o výkone funkcie
Druhou možnosťou je podpísať zmluvu o výkone funkcie konateľa. V prípade, ak je stanovená pravidelná odmena, postupuje sa ako pri pracovnom pomere. Je potrebné sa registrovať do poisťovní a podávať mesačné výkazy a prehľady. V prípade nepravidelnej odmeny je postup na mesačnej báze mierne odlišný. Výhodou zmluvy o výkone funkcie konateľa je, že neexistuje minimálna výška odmeny za výkon funkcie konateľa. Takže Vám nič nebráni stanoviť si odmenu povedzme na 50 € mesačne.
Od 1. 1. 2023 sa zavádza minimálny vymeriavací základ pre účely zdravotného poistenia, ktorý je vo výške 234,42 €. To znamená, že by ste platili zdravotné odvody minimálne 32,81 € aj keby ste mali odmenu vo výške 50 € mesačne. Sociálne poistenie sa mení ešte radikálnejšie. Na to, aby sa Vám príjem započítal do klasifikovaného obdobia pre účely minimálneho dôchodku, je potrebné dosiahnuť príjem do výšky 24,1 % priemernej mzdy pre daný rok. Táto hodnota pre rok 2023 je približne na úrovni 350 €.
Pri odmene vo výške 350 € zaplatíte zdravotné poistenie 49 € a sociálne poistenie 121,09 €. Daň zo závislej činnosti neplatíte, ak si uplatňujete nezdaniteľnú časť na daňovníka. Vzhľadom na aktuálne platnú legislatívu sa odporúča zvoliť si zmluvu o výkone funkcie konateľa so sumou odmeny 350 €. Zminimalizujú sa tak odvody do sociálnej aj zdravotných poisťovní a zároveň sa bude rátať „odpracovaný čas“ aj na roky potrebné k vyplateniu minimálneho dôchodku.
Konateľ bez zmluvy
V prípade, ak nie je podpísaná žiadna zmluva o výkone funkcie konateľa, konateľovi nie je vyplácaná ani žiadna odmena. V takomto prípade nikto za konateľa neodvádza sociálne ani zdravotné poistenie. Jeho status by sa dal prirovnať k „dobrovoľne nezamestnanej osobe“. Z toho dôvodu je konateľ povinný sa sám prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ poistenia. Poistenie platí v minimálnej výške, ktoré je pre rok 2017 v sume 61,81 eur mesačne. Kým platenie zdravotných odvodov je povinné, sociálne odvody sú na dobrovoľnej báze. Konateľ bez príjmu sa pre ne rozhodnúť môže, ale aj nemusí. Ak sa pre ne rozhodne, musí sa sám prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako samoplatiteľ. Minimálne poistné platné pre rok 2017 je následne v sume 155,18 eur mesačne.
Dividendy pre spoločníka
Majiteľ eseročky sa môže rozhodnúť, že si vyplatí dividendu. Dividenda je podiel na zisku firmy. Môže sa vyplatiť iba vtedy, ak firma vykázala účtovný zisk. Z vyplatenej dividendy sa nikdy neplatia sociálne odvody. Dividenda však môže podliehať buď zdravotnému poisteniu alebo dani z príjmu. Rozhodujúcim kritériom nie je rok jej vyplatenia, ale rok, za ktorý vznikol zisk, z ktorého sa dividenda platí. Pre zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023 sa platí daň z dividend vo výške 7%. Za zisk vytvorený v roku 2024 je to 10% a od roku 2025 opäť 7%. Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr.
Tabuľka: Prehľad odvodov a daní pre konateľa s.r.o. (rok 2023)
| Príjem (mesačne) | Zdravotné poistenie (mesačne) | Sociálne poistenie (mesačne) | Daň zo závislej činnosti (mesačne) |
|---|---|---|---|
| 700 € (minimálna mzda) | 98 € | 242,2 € | 42,67 € |
| 350 € (pre min. dôchodok) | 49 € | 121,09 € | 0 € (pri uplatnení nezdaniteľnej časti) |
| 50 € (min. odmena konateľa) | 32,81 € (min. vymer. základ) | 0 € (ak nepresiahne 24,1% priem. mzdy) | 0 € (pri uplatnení nezdaniteľnej časti) |
Dôležité je tiež spomenúť, že v sociálnom poistení sa každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa vykazuje samostatne. Ak má konateľ/spoločník s.r.o. najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (s.r.o.) zaňho neplatí garančné (sociálne) poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %.
Možnosti v preddôchodkovom veku
Jozef má 57 rokov a blíži sa do dôchodkového veku. Uvažuje o tom, že v nasledujúcom období už nechce byť zamestnaný vo svojej firme a nechce ani platiť odvody. Nevie však, ako to urobiť, aby mu zníženie vymeriavacieho základu nepokazilo dôchodok.
Dobrovoľne nezamestnaný konateľ
Ďalšou možnosťou je, že Jozef vo firme prestane pracovať, konateľom však zostane. Ako dobrovoľne nezamestnaný nebude platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Pri mesačnej mzde 1 400 eur tak ušetrí na sociálnych odvodoch ako zamestnanec 131,60 eura a jeho firma ako zamestnávateľ 352,80 eura. Bude si ale musieť platiť minimálne zdravotné odvody. Tie sú mesačne tento rok 57,68 eura, na budúci rok odvedie zdravotnej poisťovni mesačne 60,06 eura. Ak by Jozef mal záujem byť sociálne poistený, je možné sa prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba. Dobrovoľne poistená osoba si môže zvoliť výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Môže to byť minimum alebo aj maximum. Pre jeho budúci dôchodok by však mal byť vymeriavací základ aspoň vo výške priemernej mzdy (vlani bola 858 eur).
Evidencia na úrade práce
Ďalšou možnosťou je evidencia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Štát platí za nezamestnaného zdravotné odvody, ale sociálne neplatí a obdobie evidencie sa ani nepočíta do odpracovaných rokov na dôchodok. Ak by si Jozef vybral takéto riešenie, nemôže byť vo svojej firme naďalej konateľom. A nezáleží na tom, že za konateľstvo nebude dostávať odmenu či mzdu. V zmysle § 5 a 6 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je rovnako spoločník, ako aj konateľ spoločnosti považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú a jeho evidencia nie je možná.
Minimálny dôchodok a podmienky
Od júla platí zákon o minimálnom dôchodku. Ten je minimálne 269,50 eura. Podmienkou je 30 rokov dôchodkového poistenia a s rastom počtu rokov poistenia rastie aj minimálna penzia. Pre tých konateľov a spoločníkov vo firme, ktorí chcú mať v budúcnosti istotu aspoň minimálnej penzie, platí, že pre získanie nároku na čo najvyšší minimálny dôchodok by museli získať v kalendárnom roku osobný mzdový bod aspoň 0,241. Pre rok 2015 to znamená ročný vymeriavací základ približne 2 600 eur a pre rok 2016 približne 2 700 eur (čo je 225 eur každý kalendárny mesiac). Takže pre konateľov, spoločníkov je výhodné platiť sociálne odvody najmenej zo sumy 220 eur mesačne, ak by chceli mať aspoň minimálnu penziu.
Zmeny v legislatíve od roku 2011
S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Obe novely boli schválené dňa 2. decembra 2010.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zamestnanec na účely tohto zákona fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Splatnosť poistného
Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak má konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením právo na nepravidelnú odmenu, splatnosť poistného na dôchodkové poistenie je do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný príjem. Slovné spojenie „mesiac, v ktorom bol zúčtovaný príjem“ je potrebné chápať ako mesiac, v ktorom bol príjem v skutočnosti vyplatený zamestnancovi.