Sociálny román: Charakteristika, vývoj a príklady zo slovenskej a svetovej literatúry

Román je rozsiahle epické dielo, najväčší prozaický žáner so zložitou výstavbou. Zaraďujeme ho medzi žánre veľkej epiky. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Vyznačuje sa voľnou a elastickou štruktúrou, má pružnú kompozíciu. Zobrazuje veľký počet udalostí, javov, medziľudských vzťahov, psychologických situácií, sociálnych prostredí ap. Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Autori sociálnych románov dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ. Tento článok sa zameriava na charakteristiku a znaky sociálneho románu, pričom sa dotýka aj jeho vývoja a významných predstaviteľov v slovenskej a svetovej literatúre.

Sociálny typ postavy

Sociálny typ je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva. Tieto znaky sa stávajú živým symbolom daného obyvateľstva. Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy. Napríklad, postavy z nižších vrstiev sú často zobrazované ako tvrdé, čestné, ale zároveň trpezlivo znášajúce poníženie od pánov, pretože si uvedomujú svoje sociálne postavenie. Sociálne rozdiely medzi postavami boli zvýraznené v socialistickom realizme, kde bol robotník idealizovaný ako kladná postava, zatiaľ čo bohatší gazda alebo fabrikant bol vykresľovaný ako záškodník a vykorisťovateľ.

Hlavné znaky sociálneho románu

Medzi hlavné znaky sociálneho románu patria:

• Zobrazenie spoločnosti: Sociálny román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti, jej štruktúry, problémov a konfliktov.
• Sociálne prostredie: Dôraz sa kladie na sociálne prostredie, v ktorom postavy žijú a ktoré ich ovplyvňuje.
• Sociálne problémy: Román sa zaoberá sociálnymi problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, vykorisťovanie, útlak a nespravodlivosť.
• Sociálne vzťahy: Zobrazujú sa sociálne vzťahy medzi postavami, ktoré sú ovplyvnené ich sociálnym postavením a spoločenskými normami.
• Kritika spoločnosti: Sociálny román často kritizuje spoločnosť a jej nedostatky, pričom poukazuje na potrebu sociálnych zmien.
• Sociálny typ postavy: Vytvárajú sa sociálne typy postáv, ktoré reprezentujú určité sociálne skupiny a ich charakteristické vlastnosti.

Vývoj sociálneho románu

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. Autori sa snažili realisticky zobraziť život ľudí v rôznych spoločenských vrstvách, pričom poukazovali na sociálne problémy a nespravodlivosť.

Reakcia na spoločenské zmeny

Narastajúca miera industrializácie, rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu, ale i nacionalizmu, rozmach technických i prírodných vied, vznikajúce nové národné štáty a zjednocovanie Talianska a Nemecka, objavy prvých organizovaných politických strán, úpadok absolutistických monarchií, populačná explózia, veľká migrácia obyvateľstva, najmä do Ameriky, vznik kapitalistickej spoločnosti, túžba po moci a peniazoch, triedne rozdiely a sociálne problémy, vznik robotníckej triedy - to všetko tvorilo "laboratórne" podmienky pre pozorovanie triednych presunov, masových emócií a ekonomických bublín. Rozvoj priemyslu a prírodných vied našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu, ktorého zakladateľom bol August Comte, ktorý považoval za skutočné to, čo je možné zachytiť zmyslami, pochopiť rozumom a overiť si praxou. Pozitivizmus mal veľký vplyv na umenie a literatúru, pričom spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť ľudské vzťahy a verne vystihnúť skutočnosť. Darwinizmus a racionalizmus prispeli k zániku kontinuity a vzniku množstva prúdov a smerov v literatúre.

Svetoví predstavitelia sociálneho románu

Honoré de Balzac: Ľudská komédia a Otec Goriot

Honoré de Balzac (1799-1850) bol významný francúzsky realista. Vytvoril cyklus asi sto románov, známy ako Ľudská komédia, ktorý zobrazuje život Francúzska v období ponapoleonskom až do polovice 19. storočia. Dielo je prierezom spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie. Román Otec Goriot je obrazom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti a osudov ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Dej sa odohráva v penzióne pani Vauquerovej, ktorý je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti. Čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší a tým nižšie sa sociálne zaradí. Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli povie: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú detí.“

Émile Zola: Germinal a Nana

Émile Zola (1840-1902) patrí k ústredným postavám európskeho naturalizmu a tvorcom moderného sociálneho románu. Jeho ambícia „preložiť spoločnosť do románu“ stála na experimentálnej metóde, empirickom zbieraní materiálu, na teórii determinizmu prostredníctvom dedivosti (hereditas) a prostredia (milieu), a na bezprecedentnom cyklickom projekte Les Rougon-Macquart. Zola pritom prepojil estetiku s vedou: román mal byť „laboratóriom“, v ktorom sa skúša pôsobenie sociálnych a biologických činiteľov na ľudskú vôľu. Zolova poetika sa formuje v prostredí industrializácie, urbanizácie a buržoáznej konsolidácie moci. Technologické inovácie (železnica, parné stroje), nová dynamika kapitálu a sociálna diferenciácia vytvárajú „laboratórne“ podmienky pre pozorovanie triednych presunov, masových emócií a ekonomických bublín. Zola nadväzuje na realizmus (Balzac), no žiada prísnejšie metodické postupy. V manifeste k „experimentálnemu románu“ vyžaduje, aby spisovateľ postupoval ako fyziológ: stanovil hypotézu, zhromaždil pozorovania, a v konštrukcii príbehu „skúsil“ dopady premenných (alkohol, hlad, špekulácia, vojna) na organizmus a vedomie postáv.

• Dedivosť (hereditas): do rodovej línie zasahujú temperament, patologické dispozície i psychické sklonosti.
• Prostredie (milieu): práca, ulica, trh, fabriky a ťažia na konanie postáv; kontext modeluje etiku aj jazyk.

Cyklický projekt - dvadsať románov - sleduje vetvenie jednej rodiny naprieč sociálnymi triedami a povolaniami, čím vytvára rez spoločnosťou. Obviňovaný z „pornografie biedy“, Zola argumentuje, že pravda je predpokladom reformy. Sociálne teleso sa nedá liečiť bez diagnózy: ukázať alkoholizmus, prekarizáciu a násilie znamená otvoriť predpolitický horizont empatie. Moderný priestor je sám postavou. Tržnica je „žalúdok“ mesta, železnica „tepnou“ kapitálu, burza „mozgom“ špekulácie. Na pozadí biologických a sociálnych tlakov sleduje Zola mikrodramatiku rozhodovania: ako sa šíri strach v dave, ako sa rodí násilie „zospodu“ i „zhora“, ako sa normalizuje cynizmus. Zolove hrdinky nie sú monolitné typy: od robotníčok po kurtizány testuje, ako trh s telom a prácou deformuje intímne väzby. Nana zrkadlí spoločnosť, ktorá komodifikuje túžbu; pracujúce ženy v L’Assommoir nesú dvojitú záťaž domácnosti a fabriky. Zola anticipuje sociológiu davu: fyzika zhromaždenia mení jednotlivca na „časticu“ kolektívu, ktorá zrýchľuje alebo tlmí násilie. Štýl spája precízny popis s obrazovou hutnosťou. Synestézie, rytmizované katalógy, technické termíny i argot tvoria štýlový mix, ktorý má zároveň presvedčiť a rozochvieť. Zolove romány polarizovali verejnosť: buržoázne kruhy odmietali „nečistotu“, socialistická kritika oceňovala sociálnu röntgenku, konzervatívne médiá napádali „nihilizmus“. Hoci list J’accuse…! patrí do oblasti publicistiky, patrí aj k poetike Zolu: spisovateľ je svedok a aktér. Émile Zola premenil román na nástroj sociálneho poznania. Jeho sociálny román, založený na experimentálnej metóde, deterministickej hypotéze a citlivej pozornosti k telesnosti a práci, vytvoril jazyk, ktorým moderná spoločnosť rozpráva sama o sebe.

Charles Dickens: Oliver Twist a David Copperfield

Charles Dickens bol jedným z najvýznamnejších anglických realistických spisovateľov. Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny úradníka, ktorého pre dlhy uväznili. Na toto poníženie nezabudol Dickens do smrti. Jeho romány Oliver Twist a David Copperfield zobrazujú život v Anglicku v 19. storočí, pričom poukazujú na chudobu, sociálnu nespravodlivosť a pokrytectvo spoločnosti. Dickensove diela často obsahujú autobiografické črty, rozprávkové prvky a láskavý humor. Dickens sa vo svojich dielach venoval problematike výchovy detí. Oliver Twist je sociálny román, obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach.

Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier a Anna Karenina

Jeho romány Vojna a mier a Anna Karenina zobrazujú ruskú spoločnosť v 19. storočí, pričom sa zaoberajú sociálnymi, politickými a morálnymi problémami.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest a Bratia Karamazovci

Jeho romány Zločin a trest a Bratia Karamazovci sa zaoberajú psychologickými a morálnymi dôsledkami sociálnych problémov a nespravodlivosti. Jeho dielo Zločin a trest je považované za zakladateľské dielo psychologického románu. Hlavnou témou je vnútorný svet postáv, pričom autor sa zaoberá príčinami konania postáv a ich morálnymi dilemami.

Sociálny román v slovenskej literatúre

V slovenskej literatúre sa sociálny román rozvíjal najmä v období realizmu a medzivojnového obdobia.

Martin Kukučín: Dom v stráni

Martin Kukučín (1860-1928), vlastným menom Matej Bencúr, bol významný predstaviteľ slovenského realizmu. Narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jaseňová na Orave. Študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a neskôr medicínu v Prahe. Zoznámil sa s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Jeho román Dom v stráni zobrazuje rozpor medzi težármi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Kukučín tu podal pre neho netypický záver - nie je harmonický. Sedliactvo predstavuje rodina Mate Beraca, kde je ukázaný rozklad ich myslenia. Mladšia generácia sedliakov je veľmi zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poli. Mate Berac je klasický sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v nej vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava, ktorá má všetky znaky kladného hrdinu. Vyznačuje sa múdrosťou, je hlavou rodiny, tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu, že odchádza za prácou do mesta. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú.“ Nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom. Niko Dubčič je mladý statkár, syn šory Anzuly. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Doricu. Katica Beracová je najmladšia a najmilšia dcéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. Dej románu je rozdelený do štyroch častí:

1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou.
2. Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu.
3. Nikov rozchod s Katicou.
4. Smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg.

Časové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných období. V jazyku diela sa vyskytujú srbsko-chorvátske výrazy, veľmi veľa talianskych a francúzskych slov a nárečové slová. Smrť Mateho Beraca v zime symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, ako aj zánik patriarchálneho zriadenia. Atmosféra v okolí umierajúceho a pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej Katice, ktorá prijíma lásku najprv odmietnutého sedliaka Paška, naznačuje zmierenie postáv.

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

V románe Jozef Mak zobrazil psychiku prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Jozef Mak je symbolom obyčajného človeka, ktorý trpí a pasívne prijíma svoj osud. Dielo je psychologický román, ktorý zobrazuje boj človeka s osudom. Jozef Mak, "človek milión", predstavuje obyčajného človeka, ktorý prežije všetko navzdory osudu. Jozef Mak - jednoduchý človek, ktorý mal už od narodenia smutný a ťažký život. Narodil sa ako nemanželské dieťa, celý život sa musel prebíjať so životom, avšak svoj osud prijímal pasívne a nesnažil sa ho zmeniť k lepšiemu. V celom diele je veľmi silná myšlienka osudovosti (fatality) - ukrižované ruky, osud sa nedá zmeniť. Okrem symbolu ukrižovaných rúk je významným symbolom aj inovať spätá s Jožovou ženou Julou Petriskovou - pri Jožovej svadbe biely závoj ako inovať. Keď Jula nakoniec zomrela, je bledá, tuhá a studená ako inovať. Významným dejateľom je aj príroda, v románe nájdeme množstvo lyrizovaných pasáží.

Postavy v diele Jozef Mak:

• Jozef Mak: jednoduchý človek, ktorý prežíva ťažký život a pasívne prijíma svoj osud.
• Jano Mak: Jozefov nevlastný brat, ktorý sa o Joža staral, no neskôr sa prejavila jeho nedobrá povaha - bol bitkár, pil a vyhadzoval Jožovi na oči, že je nemanželské dieťa.
• Eva Makovka: Janova a Jozefova matka.
• Gregor Biaľoš: Jozefov otec, dobrý človek, pracovali spolu s Jozefom v hore ako drevorubači.
• Maruša Meľošovie: dcéra Jozefovej krstnej matky Hany. Jozef bol do nej zaľúbený, no Maruša sa vydala za Jozefovho brata Jana a prepadla alkoholu.
• Jula Petrisková: Jožova žena. Hoci si ju Jožo vzal len zo súcitu, ona ho veľmi ľúbila a Jozef bol zmyslom jej života. Jula bola ku každému dobrá a každému pomáhala. Bola skromná, pracovitá, hoci mala chorú ruku.

Milo Urban: Živý bič

Jeho román Živý bič je sociálno-expresionistický román, ktorý zobrazuje vzburu dedinského ľudu proti vojne a vrchnosti. Celý románový cyklus sa odohráva na hornooravskej dedine Ráztoky od začiatku až do konca prvej svetovej vojny. Živý bič je unanimistický román (z lat. una anima = jedna duša), kde skupina ľudí (dedina Ráztoky) vystupuje a koná ako jeden. Je to najviac prekladané dielo do cudzích jazykov. Román zobrazuje brutálne zasahovanie prvej svetovej vojny do života dediny. Používajú sa silné emócie, vnútorné monológy a lyrizácia slovesného prejavu.

Postavy v diele Živý bič:

• Ondrej Koreň: hlavná postava, hrdina, ktorý sa vracia z vojny s ťažkým zranením a nájde zničený domov.
• Eva Hlavajová: čaká dieťa, dedina ju odsúdi, pretože nepoznajú okolnosti. Po narodení syna, stále opustená a odsúdená, sa utopí v rieke.
• Ilčíčka: tragická postava. Vo vojne stratila jediného syna - nezniesol šikanu svojho nadriadeného a zabil ho, za čo bol popravený. Nevedela sa zmieriť s jeho smrťou, ostro vystupuje proti nespravodlivosti a zlu. Spolu s Adamom stojí na čele dedinského davu.
• Notár Okolický: nečestný, vypočítavý, reprezentant štátnej moci. Rozhoduje o odvodoch dedinčanov, čím oberá rodiny o živiteľov. Celá dedina ho chce potrestať - aj za to, čo spôsobil Eve. Pokúša sa ujsť na voze so slamou, ale dedinčania ho nájdu a ponoria do potoka. Klát sa uvoľní a on zomiera.

Peter Jilemnický: Chlieb a Pisár Gráč

V románe Chlieb reaguje na pálčivé spoločenské a sociálne problémy porevolučného dedinského života. Vzniká v čase hospodárskej krízy, vysťahovalectva, chudoby. Autor naznačuje prostredie dediny ako kolektívneho hrdinu, ktorý bojuje ako jeden človek o svoj každodenný chlieb (= unanimistický román, una anima = jedna duša). Jeho román Pisár Gráč je experimentálnym dielom, ktoré kombinuje expresionizmus, existencializmus a impresionizmus. Ide o pokus o experimentovanie, zachytáva autorovo podvedomie (vplyv európskych smerov - expresionizmus, existencializmus). V postave pisára Gráča podáva autor svoje osobné skúsenosti z prvej svetovej vojny.

František Hečko: Červené víno

Jeho románová kronika Červené víno zachytáva život na slovenskej dedine v období prvej svetovej vojny a medzivojnovom období.

Michala Ries: Otvorené nebo

Otvorené nebo je sociálny román o deťoch z okraja spoločnosti. Barborka je spoločnosťou nepochopená, a preto nechcená. Traumatizované deti majú svoje prejavy, ktoré nie sú príjemné ani prijateľné. Autorka sa snaží hlbším pohľadom do ich vnútra priniesť súcit. Príbeh je o deťoch, ktorých štartovacia čiara je viac ako neľahká. To, čo by sme považovali za nespochybniteľnú hodnotu života, východisko k životu - materinská láska - sa k nim jednoducho nedostane.

Expresionizmus a existencializmus v sociálnom románe

V slovenskej literatúre sa v sociálnom románe často využívajú prvky expresionizmu a existencializmu.

Expresionizmus

Snaží sa zobraziť realitu cez silné emócie. V sociálnom románe sa expresionizmus prejavuje v zobrazení extrémnych situácií, silných vášní a vnútorných konfliktov postáv.

Existencializmus

Zaoberá sa problémami bytia, existencie človeka, najmä jeho pocitmi, psychologickými reakciami na podnety zvonku. V sociálnom románe sa existencializmus prejavuje v zobrazení pocitov beznádeje, úzkosti, strachu a v prežívaní hraničných situácií medzi životom a smrťou.

Sociálny vs. Psychologický román

Sociálny román sa zameriava na vplyvy spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Postavy sú teda ovplyvňované spoločenskou situáciou a tým, čo sa momentálne deje vo svete. Na druhej strane, psychologický román sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich.

tags: #socialny #roman #priklad