Úloha sociálneho pracovníka v procese resocializácie odsúdených

Úloha sociálneho pracovníka vo väzenskom systéme je komplexná a multifunkčná. Zahŕňa širokú škálu povinností, ktoré smerujú k resocializácii odsúdených a ich úspešnému začleneniu do spoločnosti po prepustení. Sociálny pracovník pôsobí ako spojovací článok medzi odsúdeným, väzenským systémom a vonkajším svetom, pričom sa zameriava na zabezpečenie dodržiavania práv a povinností odsúdených a na zmierňovanie negatívnych dopadov väzenského prostredia.

Legislatívny rámec a základné princípy výkonu trestu

Výkon trestu odňatia slobody sa riadi zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. Cieľom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Podporujú sa také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.

Uväznenie je okrem iného spojené so stratou slobody, obvyklých opôr a vymanením sa zo svojho sociálneho prostredia. Prítomnosť sociálnej opory tak plní ochrannú funkciu, ktorá pomáha pri adaptácii a prekonávaní stresových situácií spojených s umiestnením do väzenského zariadenia. Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením.

Sociálna opora a jej význam vo výkone trestu

Sociálna opora je druh prosociálneho správania a pomoci vyznačujúca sa skutkami v prospech inej osoby, ktorá sa nachádza v kríze alebo záťaži, bez očakávania odmeny. Je nápomocná pri zvládaní nepriaznivých životných udalostí zasahujúcich celkovú psychickú pohodu a zdravie. Dostupnosť sociálnej opory v penitenciárnych podmienkach neposkytuje väzneným osobám iba pomoc pri zvládaní pre nich záťažových situácií. Podľa Justovej sa dostupná sociálna opora podieľa aj na vytváraní nových resocializačných návykov, ktoré sa podieľajú na predchádzaní páchania trestnej činnosti.

Sociálna opora nie je rozhodujúca iba počas umiestnenia osôb vo väzenskom ústave, ale i po ich prepustení z neho. Uľahčuje prechod z penitenciárneho do občianskeho prostredia, zabraňuje recidíve a zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do života bez ohrozenia zdravia ovplyvneného psychickými chorobami, ktoré sa mohli objaviť v súvislosti s umiestnením vo väzenskom ústave.

Typy sociálnej opory

Existujú rôzne formy sociálnej opory, ktoré sú dôležité v kontexte výkonu trestu:

• Hodnotiaca opora: Umožňuje zhodnotenie komunikácie, poskytuje informácie užitočné pre samohodnotenie. Posilňuje kladné sebahodnotenie a sebavedomie človeka, ktorý je v núdzi.
• Inštrumentálna opora: Poskytuje praktické druhy hmotnej a materiálnej pomoci; napríklad pomoc so zabezpečením vhodného oblečenia a obuvi odpovedajúcim klimatickým podmienkam pri prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie prepravy do miesta bydliska, pomoc s hľadaním práce alebo bývania po prepustení z väzenského ústavu a pod. Inštrumentálna opora sa nám javí ako žiaduca najmä pred prepustením klienta z väzenského ústavu.

Zdroje sociálnej opory

Sociálna opora môže pochádzať z formálnych alebo neformálnych zdrojov. K neformálnym zdrojom priraďujeme rodinu, blízke osoby a pod., k formálnym zdrojom radíme väzenský personál (napr. sociálnych pracovníkov, psychológov, duchovných a iných) a inštitucionalizované zdroje z vonkajšieho prostredia (napr. sociálni kurátori, pracovníci občianskych združení a pod.).

• Neformálne zdroje: Udržiavanie kontaktu so svojimi neformálnymi zdrojmi sociálnej opory sa vo väzenskom ústave môže uskutočňovať prostredníctvom návštev (aj videonávštev), korešpondencie a telefonovania. Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím upravujú v podmienkach väzenského systému Slovenskej republiky primárne zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štúdie ukázali, že v období bezprostredne po prepustení z väzenia je až 92 % väzňov, ktorí sa vracajú späť do spoločnosti, odkázaných na svojich blízkych, pokiaľ ide o inštrumentálne formy sociálnej opory spojené s bývaním, ošatením, stravovaním, starostlivosťou o deti, prepravou, finančnou pomocou a pomocou so zabezpečovaním zamestnania.
• Formálne zdroje: V rámci väzenského ústavu sa do kontaktu s väznenými osobami okrem personálu podieľajúceho sa na režimových činnostiach dostáva aj odborný personál, medzi ktorý okrem iného patrí sociálny pracovník. Pociťovanie veľkej opory zo strany penitenciárneho sociálneho pracovníka v podmienkach slovenského väzenského systému v rámci výskumu zameraného na sociálne poradenstvo uvádzalo 44 % respondentov (N = 145). „Vnímanie sociálnej opory medzi väznenými je spojené so zníženými pocitmi odcudzenia, úzkosti a väznenia, pričom zároveň vedie k vyššej „výraznosti identity“ a očakávaniam po prepustení.“

Povinnosti sociálneho pracovníka a ich etický rozmer

Sociálny pracovník je povinný vykonávať svoju prácu v súlade s etickými princípmi. Na rozdiel od teórie ich uplatňovanie v praxi je spojené aj s problémami, ktoré si vyžadujú zo strany sociálneho pracovníka citlivé prehodnocovanie svojho postupu. Okrem toho môžu v praktickej sociálnej práci nastať situácie, kedy sa sociálny pracovník ocitne v dileme medzi splnením zákonnej povinnosti a rešpektovaním záujmu, ktorý pred ním vyjadril klient.

V zmysle Etického kódexu sociálnych pracovníkov sociálny pracovník okrem iného asistuje ľuďom pri rozvíjaní schopností, ktoré im umožnia vyriešiť ich individuálne alebo kolektívne sociálne problémy, pričom má zodpovednosť v prvom rade voči svojim klientom, má rešpektovať klientovo súkromie a dôvernosť informácií, získaných pri svojej práci. Základným aspektom úspešnej a účinnej intervencie je pozitívny, podporný vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom, podmienkou, ktorého je empatia, rešpekt, ústretovosť, vrelosť a opravdivosť.

Individuálny resocializačný program

V rámci individualizácie výkonu trestu u každého odsúdeného spracováva pedagóg program zaobchádzania, sleduje plnenie a zabezpečuje hodnotenie a aktualizáciu programu zaobchádzania. Na vypracovaní individuálneho resocializačného programu sa podieľa psychológ, pedagóg a sociálny pracovník. Sociálny pracovník vyhodnocuje hodnotenie odsúdeného, návrhu. Nesmú v ňom byť uvedené dohady a domnienky. Využiť výsledky psychologického vyšetrenia. Okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie súdu. Hodnotenie má odsúdeného vo svojej skupine.

Pomoc sociálneho pracovníka po prepustení z výkonu trestu

Odborní pracovníci zainteresovaní do poskytovania sociálnej pomoci sa snažia pred prepustením väzneným osobám, ktoré to potrebujú zabezpečiť pri prechode do občianskej spoločnosti následnú kontinuálnu pomoc, či už s využitím štátneho alebo neštátneho sektora. Takáto pomoc by mala obsahovať vyššie uvedené zložky sociálnej opory, aby sa prepusteným osobám najmä v prvých mesiacoch po prepustení uľahčilo zvládanie niektorých náročnejších situácií súvisiacich so začlenením do spoločnosti, napr. administratívna pomoc spojená s vybavovaním na úradoch, orientácia v meniacej sa spoločnosti, pomoc s návratom do rodiny, komunity a pod.

Po prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ponúka mu účasť na resocializačných programoch. Motivuje ho k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov, pričom môže zapájať do spolupráce obec, či akreditovaný subjekt.

V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci. Môže žiadať tiež o resocializačný príspevok, ktorý je určený na resocializáciu prepusteným, najmä na zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby, vybavenie osobných dokladov. Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o resocializačnom príspevku sa zohľadňuje uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. O resocializačný príspevok môže žiadať občan, ak sa o pomoc ÚPSVaR uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia a výkon trestu odňatia slobody, alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Resocializačný príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej, alebo kombinovanej forme.

Osoby po výkone trestu túžia po opätovnom zaradení sa do bežného života. Častokrát sa márne snažia získať stabilnú prácu. Pomocnú ruku im v tom môžu podať registrované sociálne podniky. V zmysle Zákona č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch môžu registrované sociálne podniky získať motivačný príspevok aj na zamestnávanie ľudí, ktorí sa vracajú z výkonu trestu. Dôkazom prepojenia aktivít je podpísané Memorandum o spolupráci medzi Implementačnou agentúrou Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže. „Naším spoločným cieľom je poskytnúť osobám po výkone trestu šancu opäť sa zaradiť do bežného a aj pracovného života. Priestor na to vidíme práve v sociálnych podnikoch,” uviedol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže gen. Ing. Milan Ivan. Vďaka Memorandu o spolupráci, ktoré nastavilo rámec vzájomného prepojenia národného projektu Šanca na návrat a národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky, tak bude možné, aby sa ľudia po výkone trestu opäť uplatnili na trhu práce. Zároveň je to cesta, ako predísť ich sociálnemu vylúčeniu. „V praxi bude naša spolupráca spočívať najmä v tom, že naše Regionálne centrá sociálnej ekonomiky sa budú snažiť pomáhať odsúdeným osobám a osobám po výkone trestu pri vyhľadávaní vhodných pracovných príležitostí v sociálnych podnikoch,” priblížil spôsob fungovania vzájomného previazania aktivít generálny riaditeľ Implementačnej agentúry MPSVR SR Ing.

Vplyv osobnosti sociálneho pracovníka na resocializáciu

Ak má byť účelom výkonu trestu snaha o nápravu odsúdeného a znovuzaradenie do spoločnosti, tak hlavným predpokladom úspešnosti penitenciárneho zaobchádzania nie je len dodržiavanie noriem, ale i osobnosť príslušníka s takými morálnymi vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na naplnenie vízie nápravy odsúdeného. Práve spôsob a forma vyžadovania plnenia noriem je problém, ktorý je možné riešiť prostredníctvom profesijnej etiky a vytvorením hlavných etických zásad v interakcii personálu a odsúdeného.

Dôležitosť zamerania sa na služby odsúdenému v praxi pedagóga v tak ťažkej situácii ako je adaptácia na nové prostredie vo výkone trestu a možné adaptačné problémy, ktorých je veľké množstvo, spočíva práve vo vzťahu poradca - klient. Klient očakáva, že mu poradca poradí, vypočuje ho keď to potrebuje, pochopí jeho ťažkú situáciu a bude ho akceptovať v jeho jedinečnosti. Pri tom mu dá jasne najavo, že je pre neho v prvom rade človekom, ktorý má rovnaké práva a cenu, ako on sám, okrem tých práv, ktoré sú mu odobrané v súvislosti s trestom.

Odporúčania pre prax

Začlenenie prvkov sociálnej opory do dennej rutiny vykonávaných činností personálom väzenského ústavu a jej vnímanie zo strany väznených osôb predstavuje efektívny nástroj, ktorý má pri práci s touto cieľovou skupinou široké uplatnenie s evidentnými výsledkami. Odporúča sa:

• Pokiaľ je to možné (dovoľujú to kapacitné a bezpečnostné podmienky) umiestňovať klientov do väzenských ústavov čo najbližšie k miestu ich bydliska.
• Vytvorenie technických podmienok udržiavania kontaktu s blízkymi osobami prostredníctvom videonávštev.
• Podporovať (resp. vytvárať podmienky) pre plynulý prechod poskytovania sociálnej opory z podmienok väzenského ústavu do civilného prostredia.
• Pokiaľ sa jedná o inštitucionalizovaný subjekt (resp. pre intervencie spojené s poskytovaním sociálnej opory väzneným osobám (či už z radov väzenského personálu alebo externého subjektu) by malo existovať dostatočné personálne zázemie.
• Poskytovanie intervencií sociálnej opory nie je univerzálne a je potrebné ich diferencovať pre každého jednotlivca alebo skupinu väznených osôb za účelom dosiahnutia maximálnej účinnosti.

tags: #socialny #pracovnik #vo #vykone #trestu