Na Slovensku prebieha obdobie, kedy sa zvyšuje počet detí a rodín, ktoré sa stretávajú s rôznymi náročnými životnými situáciami. V reakcii na túto skutočnosť prijala Národná rada Slovenskej republiky dôležité legislatívne zmeny, ktoré majú za cieľ posilniť systém sociálnej práce a zabezpečiť efektívnejšiu pomoc tým, ktorí ju potrebujú.
Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vyššie uvedenej právnej úpravy predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Cieľom zákona je podporiť profesionalizáciu výkonu všeobecne, predovšetkým ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov.
Čo definuje Zákon o sociálnej práci?
Zákon o sociálnej práci č. 219/2014 Z. z. upravuje sociálnu prácu, právne vzťahy súvisiace s výkonom sociálnej práce, ako aj právne postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Úprava tejto oblasti v predošlom zákone absentovala.
Na účely zákona je sociálna práca vymedzená ako odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom.
Doteraz na Slovensku neexistovala žiadna komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce, čo malo za následok aj skreslený pohľad verejnosti na túto profesiu. Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Doterajších pracovníkov, ktorí nespĺňajú uvedené kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál.
Sociálni pracovníci ako superhrdinovia | Anna Scheyett | TEDxColumbiaSC
Kvalifikačné predpoklady a špecializácie
Zákon zároveň upravuje profesijné tituly v sociálnej práci, výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, vzdelávanie a pod. Predpokladá sa tiež zavedenie špecializačných odborov v sociálnej práci.
Zákonné podmienky sa navrhovali vytvoriť aj na výkon konkrétnych špecializovaných odborných pracovných činností v špecializovaných odboroch sociálnej práce. Pre niektoré oblasti výkonu sociálnej práce tak bude možné v budúcnosti požadovať príslušnú špecializáciu. Ustanovenia týkajúce sa špecializácií a nadstavbových odborných činností budú účinné až k 1. januáru 2025.
Súčasťou zákona sú aj tzv. nadstavbové odborné činnosti, ktorých podstatou je, že na ich vykonávanie je nevyhnutné absolvovať akreditované vzdelávanie. Takýmto spôsobom môže sociálny pracovník, asistent sociálnej práce a iné profesie pôsobiace v oblasti sociálnych vecí a rodiny, získať a legitímne vykonávať rôzne špecifické odborné znalosti, ktoré nevyžadujú vzdelanie v sociálnej práci, psychológii, pedagogike, atď. Medzi nadstavbové odborné činnosti môže patriť napríklad supervízia, mediácia.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.
Samostatná prax a profesijná organizácia
Ďalšou novotou je aj sociálna práca vykonávaná ako samostatná prax, a to formou samostatnej zárobkovej činnosti v podobe výkonu samostatnej praxe, podobne ako v iných profesiách. V dôvodovej správe sa uvádza aj informácia, že ministerstvo samo nemôže spravovať profesiu sociálnej práce a navrhovalo riešiť spravovanie profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznanými kompetenciami.
Súčasťou zákona je aj zriadenie profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákon upravuje jej postavenie a pôsobnosť. Okrem plnenia štandardných úloh profesijnej organizácie napr. v oblasti etiky povolania, budovania kreditu profesie, úloh smerom k členom komory, bude komora overovať aj plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka.
Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce sa navrhovalo zveriť rozhodovanie o členstve v komore, disciplinárnych previneniach, taktiež aj o povoleniach na výkon samostatnej praxe a uznávaní dokladov o absolvovaní vzdelávania vydaného zahraničnou inštitúciou na účely preukázania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa zákona.
Predpokladá sa, že komora začne plniť svoje úlohy od 1. septembra 2015, vzniknúť však môže skôr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude prijímať návrhy na vymenovanie členov do prípravného výboru komory v čase od 1.1. do 31.1.2015. Úlohou výboru bude vypracovať všetky rozhodujúce dokumenty komory a pripraviť jej ustanovujúci snem. Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce môžu požiadať o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory od 1.2. do 30.6.2015. Písomnú žiadosť s menom, priezviskom, kontaktnou adresou, overenou fotokópiou dokladu o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní v odbore sociálna práca a potvrdením o vykonávaní sociálnej práce v praxi je potrebné zaslať na adresu sídla MPSVR SR s označením „Prípravný výbor“.
Pôsobenie sociálnych pracovníkov
Sociálna práca sa vykonáva okrem rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny aj v rezorte zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra či školstva. Najviac sociálnych pracovníkov je v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.
Legislatívne zmeny a školský zákon od 1. januára 2025
Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinná od 1. januára 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti sociálnej práce v školách. Školský zákon zavádza nový § 152b, ktorý definuje "sociálnu prácu v škole a školskom zariadení". V zmysle novely zákona bude v škole a školskom zariadení možné vykonávať sociálnu diagnostiku, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy sociálnej práce. Tieto činnosti môže vykonávať sociálny pracovník aj terénnou formou.
Dôležité je, že sociálny pracovník už nebude kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., ale bude musieť spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole sa tak bude vzťahovať zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu a podmienky na jej výkon.
Podľa prechodných ustanovení (§ 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.) sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg. Ak škola bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, musí s ním uzatvoriť pracovný pomer a sociálny pracovník musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
Úlohy a kompetencie školského sociálneho pracovníka
Medzi tieto zmeny patrí aj zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka, ktoré reaguje na potrebu cielenejšej podpory v školskom prostredí. Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, Eva Horníková, zdôrazňuje, že školskí psychológovia a sociálni pedagógovia často nemajú dostatok času a kompetencií na to, aby efektívne riešili komplexné problémy, s ktorými sa deti stretávajú. Príchod sociálneho pracovníka do školy má túto situáciu zmeniť.
Poverený minister školstva, Ján Horecký, dodáva, že sociálny pracovník by mal mať prehľad o rodinných a sociálnych pomeroch dieťaťa a zohrávať úlohu koordinátora medzi školou, dieťaťom a rodinou.
Sociálny pracovník v škole bude mať široké spektrum úloh, ktoré presahujú rámec poradenstva. Okrem poskytovania podpory deťom a rodičom bude aktívny aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi. Medzi hlavné úlohy patrí:
- Sociálna diagnostika: Identifikácia a analýza sociálnych problémov žiakov a ich rodín.
- Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií žiakom, rodičom a pedagógom.
- Koordinácia pomoci: Spolupráca s rôznymi inštitúciami a organizáciami s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre deti a rodiny.
- Terénna práca: Navštevovanie rodín a komunít s cieľom monitorovať situáciu a poskytovať pomoc priamo v mieste bydliska.
- Prevencia: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie sociálnym problémom.
Zmeny v postavení sociálneho pedagóga
Od 1. januára 2025 sa mení aj predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a školskom zariadení. Školy a školské zariadenia, kde pôsobí sociálny pedagóg, budú musieť upraviť náplň jeho pracovnej činnosti podľa novej legislatívy.
Vývoj sociálnej práce na Slovensku
Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené aj historickým vývinom krajiny vplyvom sociálno-politických zmien, ktoré datujeme rokom 1989. Následne so zmenami aj v hospodárskej a sociálnej oblasti sa veľmi dynamicky vyvíja sociálna práca najprv ako praktická činnosť a neskôr v priebehu rokov 1992-1996 aj ako samostatný študijný odbor na úrovni vysokoškolského vzdelávania.
Uplatnenie absolventov a legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo najmä v štátnej správe vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa vzdelania ovplyvnil výraznú dynamiku rozvoja študijného odboru sociálna práca. Produkcia absolventov každoročne od roku 2005 zaznamenala počty až do 15 tisíc absolventov ročne.
Problémom, ktorý má politické pozadie, bolo uplatnenie absolventov v rámci praxe v sociálnej oblasti, kde až do roku 2014 bolo deklarované, že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním.
Hlavným cieľom zákona bolo podľa predkladateľov zákona, ako aj členov expertnej skupiny podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákonom sa vytvoril predpoklad pozitívneho kvalitatívneho vplyvu na všetky klientske skupiny sociálnej práce a na prístup vykonávateľov sociálnej práce k službám, ktoré bude pre nich zabezpečovať komora.
Prijatie zákona má zároveň ambíciu vytvoriť bazálny zákonný rámec pre osobité právne predpisy, podľa ktorých sa na Slovensku vykonáva sociálna práca, najmä v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne v oblastiach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ďalej v sociálnych službách a sociálnej posudkovej činnosti.