Dlhodobá choroba alebo liečenie úrazu môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu zamestnaného človeka. V takýchto prípadoch prichádza na pomoc systém nemocenských dávok a náhrady mzdy, ktoré zabezpečujú aspoň čiastočnú kompenzáciu strateného zárobku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pokračujúcom nemocenskom, vzoroch tlačív a zmenách v pracovnoprávnych vzťahoch, so zameraním na rôzne kategórie poistencov, vrátane živnostníkov. Cieľom je objasniť túto problematiku a rozptýliť bežné mylné predstavy.

Nemocenské dávky: Kedy a ako vzniká nárok?
Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie (ďalej len „dočasná PN“). Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. II. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - týmto dielom sa poistenec preukazuje zamestnancovi Sociálnej poisťovne vykonávajúcemu kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár zároveň vyznačuje dátum kontroly. Ostatné diely potvrdenia (I. diel po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti a III. diel pri jej začiatku) je povinný odoslať lekár zdravotníckeho zariadenia Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.
Uplatnenie nároku a doručenie dokladov
Nárok si poistenec uplatňuje v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najlepšie ihneď po vystavení žiadosti. Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia. Na nárok na nemocenskú dávku je rozhodujúce obdobie, t. j. osoba má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Toto platí najviac za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného v úhrne nižšia ako 5 eur.
Spôsob výplaty dávok a aktuálne zmeny
Viaceré dávky zo Sociálnej poisťovne si už môžu poistenci nechať posielať na ktorýkoľvek účet v banke alebo na účet pobočky zahraničnej banky, nemusia byť ich majiteľmi. Umožnila to zmena zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. júna 2022. Doteraz mohla Sociálna poisťovňa tzv. krátkodobé dávky vyplácať len ak bol príjemca dávky výhradným majiteľom bankového účtu, resp. majiteľom účtu musel byť manžel alebo manželka. Novinka v podobe väčšej variability zasielania dávok sa týka iba tzv. krátkodobých dávok - teda nemocenských dávok, dávky v nezamestnanosti, garančnej dávky a úrazových dávok s výnimkou úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty. Dôchodkových dávok sa táto zmena netýka. V hotovosti, prostredníctvom Slovenskej pošty, sa spomínané krátkodobé dávky naďalej vyplácajú na adresu určenú príjemcom dávky.

Spôsob výplaty dávky (na účet alebo v hotovosti) si poistenec určuje sám v žiadosti o tú-ktorú dávku. Ak chce nahlásiť alebo zmeniť spôsob výplaty dávky (z banky na poštu v hotovosti a opačne), alebo si dávku nevyzdvihol a potrebuje požiadať o jej opätovné zaslanie, môže na to využiť formulár na webovej stránke Sociálnej poisťovne: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy. Pri prvej ePN je novou povinnosťou poistenca nahlásiť číslo účtu alebo adresu, kam sa má poskytovať dávka. Poistenec nahlasuje spôsob výplaty pri ePN Sociálnej poisťovni. Spôsob výplaty dávky pri ePN môže nahlásiť prostredníctvom Elektronického účtu poistenca alebo využiť tlačivo Oznámenie čísla účtu alebo adresy, kam mi má Sociálna poisťovňa zasielať nemocenské/úrazový príplatok (prvé nahlásenie alebo nahlásenie zmeny) na stránke Sociálnej poisťovne a doručiť vyplnené tlačivo priamo pobočke.
Výpočet a splatnosť nemocenských dávok
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas dočasnej PN za kalendárne dni, počas ktorých je zamestnanec uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu 10 kalendárnych dní. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne PN od 2.2.2021 do 10.2.2021, zamestnávateľ mu za týchto 9 kalendárnych dní vyplatí náhradu príjmu počas dočasnej PN. Ak by táto PN-ka trvala napríklad do 28.2.2021, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu za obdobie 10 kalendárnych dní, t. j. od 1. do 10. dňa PN. V prípade, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne PN z dôvodu nariadenej karantény v súvislosti s nákazou koronavírusom (COVID-19), zamestnávateľ zamestnancovi nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN. Zamestnanec má nárok na tzv. pandemické nemocenské od prvého dňa PN.
Termíny výplaty nemocenských dávok
Výplatný termín nemocenských dávok nie je pevne určený. Rôzne je stanovený v pobočkách Sociálnej poisťovne a aj v rôznych kalendárnych mesiacoch. Poberateľ dávky nemocenské ju teda pri dlhodobej práceneschopnosti nemusí dostať každý mesiac v ten istý deň. Podľa hovorcu poisťovne Petra Višvádera všeobecne platí, že ak doklady potrebné na výplatu dávky doručí poistenec pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá mu dávku vypláca, do piateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, dávku dostane vyplatenú v termíne od 15. do 20. dňa v mesiaci. Ak doklady doručí po tomto termíne, pobočka mu nemocenskú dávku vyplatí v nasledujúcom výplatnom termíne v prípade, ak má v mesiaci viacero výplatných termínov, alebo až nasledujúci mesiac. Nárok na ňu však poistenec nestratí v žiadnom prípade. Nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu a na základe počtu kalendárnych dní.
Co vás čeká při celkové anestezii?
| Typ dávky | Priemerný počet dávok mesačne |
|---|---|
| Nemocenské | 116 723 |
| Materské | 29 289 |
| Ošetrovné | 13 164 |
| Pandemické nemocenské | 791 211 (celkovo) |
| Pandemické ošetrovné | 314 525 (celkovo) |
Sociálne poistenie živnostníkov: Nárok na dávky
Živnostník, ktorý si platí odvody do Sociálnej poisťovne, má na základe tohto poistenia nárok na viaceré dávky. Od januára je minimálny vymeriavací základ stanovený na 506,50 eura, čo znamená, že mesačne musí živnostník odvádzať minimálne 167,81 eura do 8. dňa v mesiaci. Je dôležité si uvedomiť, že minimálne odvody platí značná časť živnostníkov, presnejšie vyše 170-tisíc.
Nemocenské a ošetrovné pre živnostníkov
Medzi živnostníkmi je rozšírený názor, že sa im neoplatí ísť na "péenku" a vybavovať si nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni, keď sú chorí. Tento názor je však mylný. Tak ako pri nemocenskej, aj pri ošetrovnom platí, že živnostníci majú nárok na ošetrovanie dieťaťa, teda na "óčeerku", no túto dávku príliš nečerpajú. Od roku 2021 sa doba vyplácania ošetrovného predlžuje na 14 dní. Zavedie sa aj možnosť čerpať dlhodobé ošetrovné pre nemocensky poistené osoby, ktoré ošetrujú v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti.
Ak sú v škole vyhlásené chrípkové prázdniny, rodič - živnostník si môže uplatniť nárok na ošetrovné aj na zdravé dieťa. Podmienkou však je uzatvorenie školy alebo predškolského zariadenia na základe rozhodnutia príslušných orgánov. Toto platí len do desiateho roku veku dieťaťa. Na ošetrovné z dôvodu choroby dieťaťa vekové obmedzenie neplatí. Lekár - pediater vystaví živnostníkovi rovnako ako v prípade choroby žiadosť o ošetrovné, kde vyznačí, že ide o nariadenie karanténneho opatrenia. Prvý diel žiadosti musí živnostník odovzdať do Sociálnej poisťovne, rovnako ako aj druhý diel.
Materské dávky pre živnostníčky
Živnostníčka si môže zvýšiť materskú dávku, prípadne môže kombinovať materskú dávku s rodičovským príspevkom. Výhodou je, že živnostníčka môže popri starostlivosti o dieťa a poberaní materskej dávky naďalej podnikať a v tom čase neplatí sociálne odvody.
- Prechod zo živnosti na zamestnanie: Ak živnostníčka prejde zo živnosti na dobre platený pracovný pomer, zvýši si materskú. Z nového zamestnania musí mať zaplatené sociálne poistenie minimálne za 90 dní. Pár dní pred nástupom na materskú potom živnostníčka ukončí živnosť.
- Materská zo živnosti aj zamestnania: Ak si živnostníčka popri práci zamestnanca nezruší živnosť, v tomto prípade sa jej bude materská dávka rátať z existujúcej živnosti a aj z existujúceho zamestnania.
- Dobrovoľné poistenie: Zvýšiť si dokáže materskú dávku aj dobrovoľným poistením, ktoré bude platené z maximálneho vymeriavacieho základu. Keďže súbeh povinného a dobrovoľného poistenia zákon neumožňuje, čo najskôr po otehotnení zruší živnosť a odhlási sa v Sociálnej poisťovni z povinného poistenia, ktoré týmto zanikne. Na druhý deň sa prihlási na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Vysoké odvody musí platiť najmenej 26 týždňov. Na materskú dovolenku nastúpi 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a od toho dňa aj bude dostávať materskú dávku. Počas materskej ušetrí na sociálnych odvodoch, keďže vtedy ich neplatí.
Ak živnostníčka nemá nárok na materské, keďže nebola nemocensky poistená 270 dní v období dvoch rokov pred príslušným dňom, a túto podmienku spĺňa otec, môže začať poberať materskú dávku on, a to najskôr po 6 týždňoch od dňa pôrodu. Na materskú môže ísť otec aj po tom, čo materskú vyčerpá žena - živnostníčka. Vyplatí sa to v prípade, ak otcove materské bude vyššie ako súčasná výška rodičovského príspevku 370 eur. Otec môže byť na materskej 28 týždňov pred dovŕšením troch rokov dieťaťa. Počas poberania materského otec nemôže mať aktívny príjem z toho zamestnania, z ktorého materské dostáva. Súčasné poberanie dávky materské oboma rodičmi na jedno dieťa je vylúčené. Od 1. 1. 2019 však môže súbežne dostávať materské matka a otec v prípade, ak sú v rodine dve deti.

Elektronizácia žiadostí a legislatívne zmeny
Na čerpanie tehotenského či materského už nebude potrebná papierová žiadosť. Zmeny prinesie novela sociálneho poistenia, ktorú schválila vláda. Ak ju schváli parlament, platiť by mala od novembra. Dnes sa elektronicky vybavuje len nemocenské a úrazový príplatok. Zamestnávatelia budú musieť pri prihlasovaní zamestnanca do registra Sociálnej poisťovni nahlásiť aj číslo jeho bankového účtu. Zrušiť sa má aj miestna príslušnosť pobočiek Sociálnej poisťovne na spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku. Aby sa mohlo elektronizovať ošetrovné, vznikne nový register potrieb osobnej starostlivosti.
Nemocenská dávka pri PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Premlčanie nároku a povinnosti poistenca
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Poistenec je povinný oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti). Ak poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
tags: #pokracujuce #nemocenske #vyplatny #listok