Sociálny pracovník a mediácia: Kľúč k efektívnemu riešeniu konfliktov

Mediácia sa v posledných rokoch stala jednou z najčastejšie využívaných odborných metód na riešenie konfliktov. Vďaka svojmu širokému záberu sa dá využiť prakticky v každej oblasti bežného života, vrátane školského prostredia, zdravotníctva a sociálnej práce. Hoci existujú určité obavy pred využitím mediácie, najmä ak ju má realizovať kvalifikovaný mediátor v zmysle zákona, tieto obavy často vyplývajú z nedostatočnej predstavy o tom, ako mediácia prebieha.

Tento článok sa zameriava na úlohu sociálneho pracovníka ako mediátora, jeho povinnosti a význam mediácie v kontexte rôznych typov sporov. Mediácia ako mimosúdna činnosť a probácia ako alternatíva pred prísnejším trestom (prevenčný charakter) odráža aktuálne požiadavky našej spoločnosti. Ako mediácia, tak i probácia pracuje s metódami sociálnej práce, práva, psychológie, sociológie a mnohých iných humanitných vied. Takéto multidisciplinárne zameranie dáva veľké možnosti k realizácii spoločných cieľov.

Asociácia mediátorov Slovenska (AMS) hľadá riešenia, ktoré vedú k stavu výhra - výhra. Asociácia združuje ľudí, ktorí pracujú ako mediátori alebo ako sympatizanti mediácie, ktorým sa páči myšlienka alternatívneho mimosúdneho riešenia sporu. Veríme, že alternatívne riešenie sporov formou mediácie za súčinnosti sociálnych pracovníkov, psychológov, právnikov a iných odborníkov bude prístupná pre občana k spravodlivosti.

Legislatívny rámec mediácie na Slovensku

Mediácia je na Slovensku upravená zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, ktorý bol novelizovaný. Posledná úprava bola vykonaná zákonom č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o mediácii“).

Zákon o mediácii definuje mediátora ako fyzickú osobu zapísanú v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s nimi uzavrie dohodu o začatí mediácie. Mediátor pomáha riešiť spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných záväzkových a pracovnoprávnych vzťahov. V súčasnosti sa mediácia na Slovensku najviac využíva v bežných medziľudských sporoch, ako sú rodinné či susedské spory.

Zákon o mediácii upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Veľmi presne definuje výkon činnosti mediátora, jeho povinnosti a obmedzenia. Východiskovým bodom realizácie mediácie v sociálnej práci je zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii, ktorý bol doplnený zákonom č. 390/2015 Z. z. o možnosť pre sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú na rôznych úrovniach sociálneho poradenstva, a prednostne kolíznych opatrovníkov, aby disponovali vedomosťami a zručnosťami mediátora.

Priebeh mediačného procesu

Mediácia prebieha v niekoľkých krokoch, pričom presný priebeh môže závisieť od konkrétnej situácie a preferencií strán. Je dôležité si uvedomiť, že proces mediácie je flexibilný a prispôsobuje sa potrebám a dynamike konkrétneho konfliktu.

1. Predmediačná fáza

Predmediačná fáza slúži na to, aby sa mohla začať mediácia podľa zákona. To znamená, že musí vzniknúť spor, strany sporu sa musia rozhodnúť pre mediáciu, alebo s ňou súhlasiť, musia sa zhodnúť na výbere mediátora a mediátor musí súhlasiť s mediáciou. Úlohou mediátora je posúdiť, či je prípad na mediáciu vhodný. Mediácia môže byť doporučená, najčastejšie súdom. Mediátor si musí v predmediačnej fáze získať dôveru klienta, presvedčiť klientov o svojej erudovanosti, kompetencii, o tom, že mediácia im môže pomôcť. Úplne prvou dohodou, ktorú strany môžu dosiahnuť už v predmediačnej fáze je súhlas s mediáciou a výberom mediátora. Mediácia podľa zákona o mediácii začína podpisom Dohody o začatí mediácie a zápisom do Knihy mediácií.

2. Fáza úvodného stretnutia a objasnenia princípov

Mediátor stranám objasní princípy mediácie, vysvetlí svoju rolu v procese, poučí ich podľa zákona o mediácii a dohodne sa na pravidlách počas mediácie.

• Predstavenie: Mediátor strany privíta a predstaví sa. Ak sú prizvané aj ďalšie osoby (napr. advokáti), privíta a predstaví aj ich. Mediátor sa dohodne s prítomnými na forme oslovovania sa.
• Popis role mediátora, princípov mediácie a priebehu mediácie: Mediátor vysvetlí, aká je jeho úloha v procese, aké sú jeho povinnosti, čo je kompetencia klientov. Mediátor informuje o časovom harmonograme stretnutia a na záver si overí, že prítomní všetkému porozumeli.
• Dôležité princípy, ktoré mediátor zdôrazňuje:
  • Neutralita: Nehodnotiaci postoj mediátora k stranám, mediátor nepresadzuje svoj názor a riešenie. Neutralita spočíva predovšetkým vo vernosti procesu: obe strany majú dostať rovnaký priestor na vyjadrenie sa, mali by sa riadiť rovnakými pravidlami a dostať rovnaký prístup.
  • Nezávislosť: Mediátor nie je so stranami sporu finančne, psychicky či iným spôsobom prepojený.
  • Nestrannosť: Mediátor nemá voči stranám predsudky, nie je zaujatý, nepodporuje, neobhajuje žiadnu zo strán, zabezpečuje, aby sa strany podieľali na procese riešenia svojho konfliktu rovným dielom. Mediátor nesmie rozhodovať o spore, ktorý je predmetom mediácie, alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácii, aby prijali ním navrhované riešenie sporu.
  • Dobrovoľnosť: Aj vtedy, ak je mediácia odporúčaná napr. súdom, by tento princíp mal ostať zachovaný.
  • Dôvernosť: Definovaná ako mlčanlivosť - mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a všetky prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou.
  • Pravidlá: Záleží na mediátorovi, aké základné pravidlá nastaví, napr. vzájomný rešpekt, neprerušovanie sa, neskákanie si do reči, otvorenosť a jednanie v dobrej viere, vypnutie alebo stíšenie mobilu.

3. Fáza získavania informácií a identifikácie problému

Každá zo strán má tzv. neprerušovaný čas, aby mohla vyrozprávať svoj príbeh, vysvetliť svoj uhol pohľadu na problém. Úlohou mediátora je získať informácie od strán, identifikovať problém, spoznať pocity, obavy, hodnoty strán. Mediátor by mal odhaliť skryté záujmy a pochopiť potreby strán. Aktívne počúva a na záver zosumarizuje počuté, neutrálnym jazykom definuje jadro problému. Pokiaľ mediátor zachytil podstatu problému správne, tak jeho parafrázovanie potvrdí povedané. Ak nie, strany ho môžu opraviť.

4. Fáza vzájomnej komunikácie a pochopenia

Strany sporu dostávajú možnosť vzájomnej komunikácie. Cieľom je vzájomné počúvanie sa a pochopenie. Úlohou mediátora je pomôcť stranám zanechať pôvodné nepriateľské pozície a prejsť k odhaľovaniu záujmov, motívov, hodnôt, potrieb a k porozumeniu. Prechádzame z minulosti a zameriavame sa na budúcnosť. Mediátor používa techniky aktívneho načúvania, napr. dotazovanie, parafrázovanie, zrkadlenie emócií, preformulovanie, povzbudenie.

• Parafrázovanie: Opakovanie hlavných myšlienok a faktov inými neutrálnymi slovami. Očisťuje hovorené od nevhodných/toxických slov a fráz, napr. obviňovanie, urážlivé slová, hrozby, slová ako vždy, nikdy.
• Ocenenie: Hovoriacemu dávame najavo rešpekt, prejavíme uznanie, oceníme ochotu dohodnúť sa.
• Zrkadlenie emócií: Mediátor neutrálne popíše emócie, nehodnotí ich. Prejaví tým hovoriacemu pochopenie a porozumenie.
• Povzbudenie: Prejavenie záujmu, povzbudenie k pokračovaniu.

5. Fáza hľadania riešení a tvorby návrhov

Cieľom je vypracovať pomocou brainstormingu konkrétne návrhy, ktoré sú prijateľné pre každú stranu a vyriešiť spor. Hlavnou úlohou mediátora je nabádať a podnecovať účastníkov k tomu, aby boli tvoriví a udržovali svoje postoje zamerané na budúcnosť. Je dobré a žiadúce využívať techniky tvorivého myslenia, napr. brainstorming, rozbor predností a nedostatkov, ktoré by vzbudzovali v klientoch nápady pre nové riešenia ich konfliktu.

6. Fáza formulácie dohody

Mediátor pomáha stranám formulovať vybrané riešenie každej preberanej otázky/okruhu. Mediátor prečíta konečné návrhy, ku ktorým sa strany vyjadria. Je dôležité ubezpečiť sa, či sú návrhy zrozumiteľné a jednoznačné. Každá téma musí mať vypracovaný postup pre náhradné riešenie, pokiaľ by nastala situácia, ak by vonkajšie okolnosti znemožnili realizáciu pôvodných riešení.

7. Fáza uzavretia dohody a ukončenia mediácie

Konečnú dohodu v písomnej forme podpisujú klienti, mediátor nie je účastníkom dohody. Mediátor pripojí svoj podpis na dôkaz toho, že k uzavretiu dohody prišlo počas mediačného procesu. Na záver mediátor zhrnie proces mediácie, pričom sa sústredí hlavne na dosiahnuté výsledky, ktoré vyzdvihne. Výsledkom mediácie môže byť dohoda, dohoda o odklade alebo prerušení, dohoda o nedohode, alebo dohoda nie je dosiahnutá.

8. Pomediačná fáza

Pomediačná fáza je všetko, čo sa odohrá od ukončenia mediácie, nie je časovo ohraničená. Niekedy je potrebná asistencia mediátora pri plnení dohody, niekedy treba dohodu upraviť, lebo sa zmenili okolnosti. Stáva sa, že klienti opäť navštívia mediátora, tentoraz s úplne iným problémom, alebo úplne inou osobou.

Mediácia v kontexte sociálnej práce

V kontexte sociálnej práce môže byť mediácia cenným nástrojom na riešenie konfliktov v rôznych situáciách. Sociálni pracovníci často pracujú s jednotlivcami, rodinami a komunitami, ktoré čelia rôznym problémom a konfliktom. Mediácia im môže pomôcť nájsť spoločné riešenia a zlepšiť vzájomné vzťahy. Mediácia ako jedna z alternatív a možností riešenia konfliktov ako i medziľudských vzťahov spája podstatné prvky z viacerých vedných disciplín, ako sú sociológia, právo, psychológia a v neposlednom rade zdravotníctvo a sociálna práca.

Zdravotníctvo v kontexte sociálnej práce si neraz vyžaduje v praxi aplikovanie rôznych metód, techník, princípov ako i inovácií. Z tohto hľadiska je mediácia poskytovaná okrem iného aj ako odborná metóda v zdravotnícko-sociálnej práci, v ktorej ústrednou osobou je práve mediátor-facilitátor, ktorý dokáže zlepšovať dynamiku, udržiavať prirodzene príjemnú atmosféru, zároveň analyzovať konkrétne výsledky a neraz aj poskytovať priestor každému členovi. Napokon mediátor intervenuje aj konflikty a vyjednávania.

Mediácia je z tohto hľadiska uprednostňovaná aj v oblasti zdravotnícko-sociálnej, keďže dané okolnosti nevyžadujú štandardizovaný spôsob mediácie a procesných postupov. Mediácia v zdravotníckej a sociálnej interakcii je jednou zo špecifických metód, ktorá je ústredným momentom v aplikácii praktického prostredia zdravotníckej oblasti. Segmentom mediácie sú predovšetkým špecifické atribúty, individuálne nástroje so širokým využitím a požiadavkami kladenými na osobnosť sociálneho pracovníka ako mediátora.

Tieto sú rovnako zhodné s požiadavkami, ktoré sa očakávajú od profesie mediátora. Aj v mediácii zdravotníctva je dôležitým cieľom maximálne zvládanie konfliktu a vyjednávacieho procesu, ktorý sa zameriava najmä na riešenie problémov u pacientov, rodín a zdravotníckeho personálu. Účelom a jasným cieľom činnosti sociálneho pracovníka je predovšetkým pomôcť pacientom, ako i rodinám vyrovnať sa s náročnými, záťažovými situáciami vzniknutými častokrát dôsledkom choroby, pomôcť im odstrániť, zmeniť alebo vyriešiť problémy, ktoré privedú k následnému zlepšeniu situácie v každodennom fungovaní sociálneho prostredia.

Výhodou mediácie v zdravotníckom prostredí vďaka činnosti sociálneho pracovníka je, že nachádza svoje nenahraditeľné miesto v rámci multidisciplinárneho tímu, vnáša prístup riešenia sporov, zároveň hľadá cesty k skutočnej a efektívnej mediácii, ako uspokojiť všetky zúčastnené strany pri konfliktných situáciách. Sociálny pracovník-mediátor v zdravotníckom prostredí pracuje predovšetkým s vyjadreným súhlasom a podporou oboch strán, najčastejšie v komunikácii pacienta, rodiny a zdravotníckeho personálu; jeho prvoradou úlohou je pomáhať zúčastneným stranám prispieť k vzájomnej dohode, týmto nestranne pristupuje k procesu a je zodpovedný za výsledok procesu.

Povinnosti sociálneho pracovníka ako mediátora

Sociálny pracovník, ktorý pôsobí ako mediátor, má niekoľko dôležitých povinností:

• Dodržiavanie zákona o mediácii: Sociálny pracovník musí dodržiavať všetky ustanovenia zákona o mediácii, ak vykonáva mediáciu v zmysle tohto zákona.
• Neutralita a nestrannosť: Sociálny pracovník musí byť neutrálny a nestranný voči všetkým stranám sporu. Nemôže uprednostňovať žiadnu zo strán ani presadzovať svoje vlastné názory a riešenia.
• Dôvernosť: Sociálny pracovník musí zachovávať dôvernosť všetkých informácií, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
• Informovanie o princípoch mediácie: Sociálny pracovník musí informovať strany sporu o princípoch mediácie, jej priebehu a ich právach a povinnostiach.
• Podpora komunikácie: Sociálny pracovník musí podporovať efektívnu komunikáciu medzi stranami sporu a pomáhať im nájsť spoločné riešenia.
• Zabezpečenie dobrovoľnosti: Sociálny pracovník musí zabezpečiť, aby sa strany sporu zúčastňovali na mediácii dobrovoľne a aby mali možnosť kedykoľvek z mediácie odstúpiť.

Mediácia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Mediácia môže byť užitočná aj v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu zabezpečiť pomoc mediátora v rôznych veciach týkajúcich sa detí a rodiny. V školskom prostredí môže byť zriadený školský mediátor.

V praxi to môže znamenať vedieť aplikovať odborné metódy riešenia konfliktov a komunikačných stratégií v rámci nástrojov sociálnej práce, ktoré sú používané v kontakte s klientom pri hľadaní riešení ťažkých životných situácií, najmä ak ide o rodičovský konflikt, sanáciu rodinného prostredia alebo motiváciu klienta k hľadaniu efektívnych a reálnych riešení svojej ťažkej životnej situácie. Som presvedčená o tom, že aj vďaka mediácii je možné minimalizovať následky rozpadu manželstva na rodinu a najmä deti. Dokonca v mnohých prípadoch vďaka mediácii je možné odvrátiť i tento rozpad.

Vo Fínsku existujú tri druhy postupov mediácie v manželských veciach:

1. Mimosúdna mediácia: Podľa zákona o manželstve (234/1929) by sa spory a právne veci vznikajúce v rodine mali riešiť predovšetkým prostredníctvom rokovaní medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí by mali dospieť k dohode. Mediátori v manželských veciach pridelení na danú úlohu sú vo väčšine prípadov zamestnanci služieb rozvojového a rodinného poradenstva alebo iných sociálnych služieb. Osobitnou úlohou mediátora je zaručiť práva detí v prípadoch rozvodov. Mediácia v manželských veciach je dobrovoľná, dôverná a bezplatná.
2. Súdna mediácia ako nezávislý postup: Súdy môžu vykonávať mediáciu vo veciach týkajúcich sa starostlivosti, bývania, práv styku a finančnej podpory detí (§ 10 zákona o mediácii v občianskych veciach a o potvrdení urovnaní na všeobecných súdoch, 394/2011). Mediátorom je sudca, ktorému pomáha odborník, obvykle psychológ alebo sociálny pracovník. V rámci súdnej mediácie musia byť zaručené záujmy detí. Potvrdená dohoda je rovnocenná s rozhodnutím súdu.
3. Mediácia v rámci vykonávacieho procesu: Túto formu mediácie možno využiť len v prípade, ak jeden z rodičov už začal vykonávací proces na okresnom súde. Mediátorom je obvykle psychológ zaoberajúci sa detskou psychológiou, sociálny pracovník zaoberajúci sa ochranou dieťaťa alebo detský sociálny pracovník. Účelom mediácie je uľahčiť spoluprácu rodičov detí alebo iných zúčastnených strán s cieľom zabezpečiť dobré životné podmienky pre deti.

Organizácia mediácie v manželských veciach patrí do zodpovednosti obecných rád sociálneho zabezpečenia. Súdna mediácia patrí do zodpovednosti okresných súdov.

Osobnostné vlastnosti mediátora a etický kódex

Úspešnosť mediácie závisí práve na osobnostných vlastnostiach konkrétneho mediátora. Dôležité je, aby bol mediátor empatický, trpezlivý, komunikatívny, objektívny a nezávislý. Mal by mať schopnosť budovať dôveru a zabezpečiť vyváženosť síl medzi stranami sporu. Mediátor ako odborník na komunikáciu v mediácii by mal vedieť správne odhadnúť fázu konfliktu, pretože spolupráca osôb v konflikte nie je možná v každej jeho fáze.

Etický kódex mediátora predstavuje záväzok kompetentnosti, zodpovednosti a profesionalizmu členov asociácie voči klientovi. Je to záväznosť, ktorá priamo ovplyvňuje aj celú organizáciu. Neprofesionálny krok mediátora, nedodržiavanie etického kódexu oslabuje, poškodzuje seba a v neposlednom rade aj celkový imidž každého člena aj asociácie. Riešiť etiku v praxi mediátora znamená riešiť etiku aj na ostatných úrovniach ako je sociálna práca, psychológia, sociológia, ekonómia a právo. Mediátor je osoba, ktorá je nestranná a neustále rozvíja svoju profesionálnu kompetenciu. Od mediátora sa očakávajú hodnoty zamerané na dobro. „Dobrom je všetko čo prispieva človečenstvu ako celku.“ (Vajda, 1995).

Signifikantné atribúty, ako je nezávislosť, dobrovoľnosť a sloboda sú základnými podmienkami morálky. Etika nemôže rozhodnúť za mediátora ako sa ma správať. Je to vec jeho osobnej slobodnej voľby, keďže etika, etické správanie a konanie je predovšetkým metódou myslenia. Ponúka možnosti vo svojom spektre konania, myslenia, ale nikde nerozhodne za nás. Kategória dôstojnosť, osobnosť mediátora, vzťah k sebe a vzťah k spoločnosti. Etický kódex mediátora stanovuje požiadavky kladené na profesionálny a morálny kredit mediátora. Mediátor, vykonávateľ mediácie vystupuje ako jeden z najefektívnejších alternatívnych prostriedkov riešenia konfliktov a sporov.

Článok 1 etického kódexu upravuje vzťah mediátora k sporiacim stranám. Mediátor pred začatím samostatného procesu poučuje strany o dobrovoľnosti a dôvernosti. Tým dáva stranám možnosť kedykoľvek a v ktorejkoľvek časti mediáciu prerušiť, ba dokonca aj ukončiť, čím sa jedná o slobodné rozhodnutie jednej alebo druhej strany. Sloboda rozhodovania a sloboda vôle zúčastnených strán vedie a posúva mediátora k úspešnému koncu riešenia. Mediátor nerozhoduje, nevynáša verdikt. Jeho úloha je riadenie celého procesu, kde finálna časť je uzatvorenie dohody. Celý proces je založený na dôvere. Bez akceptácie dôvery zo strany mediátora nemožno objektívne reagovať na sporiace strany.

Aby mediácia bola úspešná, transparentná, mediátor sa riadi podľa zásad ako o nich hovorí etický kódex v článku 2. Článok 2 okrem iného pojednáva o nestrannosti mediátora, vedie ho k profesionalite a pre obe strany sporu je faktorom k objektívnemu výsledku. Obe strany sporu vedie k zodpovednosti za celý spor. Mediátor pri mediácii zvažuje každý svoj zásah do celého procesu, aby ani jedna strana sporu nemala pocit, že je znevýhodnená. Nakoľko mediácia je dôverná, mediátor vytvára ovzdušie dôvery pre obe strany. Dôvera, úcta a profesionalita vytvárajú pozitívnu atmosféru a tá vytvára priestor pre dohodu.

Vzdelávanie a kompetencie mediátora

Edukácia v profesii mediátora je celoživotný proces. Rýchly trend zmien a tým aj rozvoj si vyžaduje neustálu potrebu prijímať a rozširovať profesionálnu kompetenciu, rásť vo svojej odbornosti a neustále sa zdokonaľovať. Ako vyštudovaný sociálny pracovník sa zameriavam tiež na obnovu sociálneho fungovania rodičov alebo rodiny ako celku. V prípadoch kde by sa mohlo jednať o stret záujmov, ak zastávam rolu mediátora už nie je možné využiť moje služby v rámci poradenskej činnosti a opačne. Od roku 2016 sa aktívne venujem supervízii v pomáhajúcich profesiách. Supervíziu vnímam ako efektívny nástroj na účinnú prevenciu proti syndrómu vyhorenia, príležitosť na reflexiu pracovných tém ale aj metódu profesionálneho rastu.

V rámci zvyšovania odbornej spôsobilosti a profesionality som absolvovala viaceré tréningy a kurzy zamerané na sebapoznanie a interpersonálnu intervenciu; komunikáciu a asertivitu; kooperáciu, súperenie a riešenie konfliktov; metódy práce s jednotlivcom; efektívnu komunikáciu; projektový manažment; kurz práce s páchateľmi domáceho násilia; rodinnú mediáciu; párové poradenstvo; akreditované vzdelávanie pre supervízorov; akreditované vzdelávanie pre lektorov; akreditované vzdelávanie pre mediátorov a mnohé mnohé ďalšie. Mediátor vo svojej profesionalite dokáže využívať svoje znalosti v oblasti sociálno - psychologického poradenstva, komunikačných a právnych zručností.

Mediácia v školskom prostredí

Mediácia sa v posledných rokoch stala jednou z najčastejšie využívaných odborných metód na riešenie konfliktov. Vďaka svojmu širokému záberu sa dá využiť prakticky v každej oblasti bežného života, vrátane školského prostredia. Hoci existujú určité obavy pred využitím mediácie, najmä ak ju má realizovať kvalifikovaný mediátor v zmysle zákona, tieto obavy často vyplývajú z nedostatočnej predstavy o tom, ako mediácia prebieha.

Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018 obsahuje zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ďalej len „ŠŠI“). Výsledky z dotazníkov zadaných pedagogickým zamestnancom základných škôl potvrdili v 21 % z nich uzavretú klímu, v ktorej prevládalo vo vzájomnom vzťahu medzi učiteľmi napätie, nedôvera, frustrácia. Z odpovedí žiakov 5. až 8. ročníka vyplynulo, že majú málo priestoru slobodne vyjadrovať svoje názory a ešte menej o nich slobodne rozprávať.

Šikanovanie sa vyskytovalo v školách v rôznych podobách. Viac ako tretina respondentov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer pätina bola obeťou šikanovania. ŠŠI sledovala aj bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania. Riaditelia škôl vyjadrili v rozhovoroch presvedčenie, že realizovali účinnú prevenciu negatívnych javov v správaní žiakov a tým eliminovali výskyt šikanovania. Zistenia tieto vyjadrenia nepotvrdili.

Najslabšou stránkou ochrany žiakov pred sociálno-patologickými javmi bola vo väčšine škôl absencia monitorovania zmien v správaní žiakov alebo absencia odhaľovania príznakov šikanovania či iných negatívnych prejavov. Z dotazníkov zadaných žiakom vyplynulo, že šikanovanie bolo vo väčšine kontrolovaných škôl v rôznych podobách prítomné. Obeťou šikanovania bolo v školách z 2 972 žiakov viackrát 19 % z nich. Svedkom šikanovania bolo jedenkrát alebo viackrát až 39 % opýtaných. Žiaci za najčastejšie sa vyskytujúci prejav šikanovania označili ponižovanie, urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky.

ŠŠI odporúča riaditeľom základných škôl uplatňovať vo výchove a vzdelávaní aj pozitívnu motiváciu, využívať rôzne formy povzbudzovania žiakov k zlepšeniu výkonu a zavádzať program rovesníckej mediácie (Správa ŠŠI, str. 92).

tags: #socialny #pracovnik #mediator