Sociálny pracovník a význam kresby v práci s deťmi

V kontexte sociálnej práce, kde je porozumenie dieťaťu kľúčové, sa kresba stáva cenným nástrojom. Podobne ako aj ostatné správanie človeka, podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. Tento článok sa zameriava na využitie kresby ako projektívnej techniky v práci sociálneho pracovníka s deťmi, ale aj na širšie spektrum činností sociálneho pracovníka, vrátane terénnej a online sociálnej práce.

Projektívne techniky v psychologickej diagnostike

V psychologickej diagnostike a psychoterapii sa posledných šesťdesiat rokov rozvíja projektívna diagnostika a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. Termín projekcia sa v psychologickej literatúre udomácnil vďaka psychoanalýze, kde S. Freud ju popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Autorom termínu projektívne techniky je Lawrence K. Frank, ktorý ich v roku 1939 prirovnal k röntgenovým lúčom.

Hartl a Hartlová (2010) definujú projektívne techniky ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov, ktoré odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby. Projektívne metódy sú charakterizované nielen povahou podnetového materiálu, ale predovšetkým prístupom k interpretácii testových výsledkov. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti.

Kresba ako grafická projektívna metóda

Len čo dieťa vie zobrazovať formy a predmety, začína s nevedomým spredmetňovaním - projekciou osobných pocitov. Kreslenie je pre deti väčšinou príjemnou a príťažlivou činnosťou, eliminuje sa pri nej strach či nechuť výtvarne sa vyjadriť. Zo všetkých prostriedkov, ktoré má psychológ k dispozícii na dôkladnejšie poznanie dieťaťa a skúmanie jeho osobnosti, predstavuje kreslenie najvhodnejší spôsob vyjadrovania. Kresbou totiž dieťa „graficky rozpráva”, bez toho, aby do toho muselo nutne vstupovať hovorené slovo. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak nevypovedalo ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov.

Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností, predovšetkým pri predškolskom a mladšom školskom veku. V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i napr. postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby ako je kresba ľudskej postavy alebo rodiny.

Test kresby ľudskej postavy

V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. Test v roku 1968 rozšíril a revidoval D. B. Harris, v českej verzii je známy Test kresby postavy Šturma, Vágnerová. V tomto teste sa predpokladá, že dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti a znaky, aké má samo. Ale nakreslená postava môže reprezentovať aj prianie dieťaťa alebo osobu, ktorá mu je veľmi blízka. Preto je treba výsledky tejto metódy overiť následným rozhovorom s dieťaťom a použitím ďalších testových metód.

Test kresby rodiny

S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Túto námetovú kresbu odporúčajú u detí od šesť do dvanásť rokov, výnimočne mimo toto vekové pásmo. Predškolské deti nie sú tak kresliarsky vyspelé, aby mohli uspokojivo zobraziť svoje predstavy o rodine a pubertálne deti bývajú k svojim výkonom kritické, čo je závažná zábrana v ich voľnom kresbovom vyjadrovaní. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov. Spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity. Dieťa zobrazí svoju rodinu tak, ako sa mu javí z jeho subjektívneho pohľadu.

Test kresby začarovanej rodiny

Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Je to veľmi užitočná projektívna metóda, ktorú začali používať Matějček a Strohbachová (1981). Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí (dnes sa využíva aj symbolika rastlín a vecí). Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo.

Hlavná sila tejto metódy, zdôrazňujú Matějček a Stohbachová (1981), je v poňatí „kľúčových osôb“. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Kresba začarovanej rodiny doplní významne pohľad dieťaťa na vlastnú rodinu, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie rolí, moci a statusov, ukáže na skryté konflikty, rivalitu, pocity menejcennosti (Langmeier, Krejčířová, 1998).

Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.

Využitie kresby sociálnym pracovníkom

Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a je ich veľa. Nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov.

Kresbové metódy môže využiť sociálny pracovník ako prvotné zahĺbenie, aby sa mohol nad dieťaťom a jeho vzťahmi zamyslieť a konfrontovať ich s inými metódami a odborníkmi, aby mohol s dieťaťom nadviazať kontakt a otvoril komunikáciu s ním, vychádzajúc pritom z faktu, že obrázok napodobňuje skutočnosť tak, ako ju dieťa vníma, alebo by chcelo vnímať. Sociálny pracovník si získané informácie musí prepojiť s klientovou aktuálnou osobnou situáciou z rozhovoru, príp. z ďalších diagnostických postupov. Do etiky práce sociálneho pracovníka patrí tiež pripravenosť primeraným spôsobom dieťaťu ponúknuť spätnú väzbu, zodpovedať prípadné otázky. Predpokladom je vzájomná spolupráca, dôvera a vysvetlenie, že skutočne nejde o test kresliarskych schopností.

Odborník v sociálnej práci

Odborný pracovník v oblasti sociálnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami z oblasti sociálnej práce s osobami so zdravotným postihnutím, špecifík jednotlivých druhov zdravotného postihnutia a možností podpory a pomoci jednotlivcom so zdravotným postihnutím a rodinám s členom so zdravotným postihnutím. Disponuje znalosťami o systéme sociálnych služieb a špecifikách jednotlivých typov sociálnych služieb, disponuje znalosťami z oblasti sociálnej práce a sociálnych procesov, sociálnej prevencie aj intervencie. Pri zabezpečovaní primeranej pomoci a podpory rodinám s členom so zdravotným postihnutím je efektívnou zložkou komplexnej podpory, ktorá pomáha nielen predchádzať rozpadu...

Pracovná náplň sociálneho pracovníka

Pracovnou náplňou sociálneho pracovníka je poskytnutie všestrannej starostlivosti a pomoci prakticky od podania žiadosti o prijatie po smrť alebo odchod klienta zo zariadenia. Sociálny pracovník organizuje a zodpovedá za činnosť na sociálnom úseku, vykonáva sociálno - právnu ochranu navonok i v rámci zariadenia, v príslušnom rozsahu pozná všetky j právne predpisy týkajúce sa sociálneho zariadenia, vedie komplexnú dokumentáciu o prijímaní a prepúšťaní obyvateľov, spolupracuje so zdravotníckymi a inými organizáciami pri prijímaní prepúšťaní a premiestňovaní obyvateľov do iného zariadenia, pomáha obyvateľom pri vybavovaní úradných i súkromných záležitostí súvisiacich s pobytom v zariadení, napomáha pri vytváraní príjemného prostredia pre obyvateľov v zariadení, napomáha udržiavaniu kontaktov obyvateľov s ich rodinou, pri úmrtí obyvateľa prejednáva otázky dedičského konania, ak obyvateľ nemá príbuzných zabezpečuje pohreb, zabezpečuje organizovanie kultúrnej, záujmovej a pracovnej činnosti obyvateľov, vypracováva ročný plán činnosť, spolupracuje s vedením zariadenia, hlavnou sestrou, výborom obyvateľov. Navštevuje obyvateľov na bytoch za účelom lepšieho oboznámenia sa s ich životom, záujmami aj potrebami, je k dispozícií všetkým obyvateľom za účelom podávania informácií a usmernení podľa dopytov, spolupracuje so školami a inými organizáciami za účelom zabezpečenia kultúrnych programov, podieľa sa na estetizácií životného prostredia, stará sa o nástenné noviny, prostredníctvom ktorých informuje obyvateľov o živote v zariadení, prekladá vedeniu námety, návrhy na vylepšenie a doplnenie materiálneho vybavenia pre zabezpečenie a organizovanie voľného času obyvateľov, vedie knižnicu v DD -D a vedie komplexnú písomnú dokumentáciu obyvateľov.

Legislatívny rámec a požiadavky na vzdelanie

Výkon zamestnania sociálneho pracovníka je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 447/2008 Z. z.

Na výkon tohto zamestnania sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa. Certifikáty ani písomné osvedčenia sa zo zákona nevyžadujú, odborná prax nie je povinná.

Kľúčové znalosti a zručnosti sociálneho pracovníka

Medzi kľúčové znalosti a zručnosti sociálneho pracovníka patria:

• Verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti s dôrazom na načúvanie a empatický prístup ku klientom.
• Riešenia krízových situácií a konfliktov.
• Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce.
• Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
• Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.
• Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.
• Znalosť informačného systému, orientovanie sa v databáze poskytovateľov sociálnych služieb.
• Znalosť sociálnych služieb, náplň jednotlivých typov sociálnych služieb, zákona o sociálnych službách.
• Cieľové skupiny potenciálnych prijímateľov sociálnych služieb, špecifiká jednotlivých druhov cieľových skupín - zdravotne ťažko postihnutí, ľudia s psychiatrickými diagnózami, seniori, opustení alebo osamelí ľudia, ľudia v núdzi - bez domova, týrané ženy, osamelé matky s deťmi a iné.
• Etické princípy sociálnej práce.
• Zdravotné postihnutie, druhy zdravotných postihnutí (telesné postihnutie, zmyslové postihnutie, mentálne postihnutie a duševné ochorenie, poruchy učenia a správania, kombinované postihnutie), zdravotné postihnutie verzus handicap, základné faktory vyrovnávania sa so zdravotným postihnutím (osobnosť človeka, podpora okolia, závažnosť zdravotného postihnutia - druh a stupeň), zdravotné postihnutia a ich dôsledky na život ľudí, exklúzia - segregácia - integrácia - inklúzia, špecifiká rodín s členom so zdravotným postihnutím, možnosti podpory rodiny s členom so zdravotným postihnutím, uplatňovanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
• Sociálna dokumentácia, metódy evidencie poskytnutej služby.

Typy sociálnej práce

Sociálna práca sa môže realizovať vo viacerých prostrediach. Podľa miesta pôsobenia rozlišujeme nasledovné typy:

Terénna sociálna práca

Terénna sociálna práca je špecifická tým, že terénny sociálny pracovník vykonáva svoju prácu v externom prostredí, kde vyhľadáva a kontaktuje sa s klientom, ktorý potrebuje pomoc. Názov terénnej sociálnej práce pochádza z doslovného prekladu anglického termínu „outreach work“.

„Terénna sociálna práca je činnosť, ktorá je zameraná na rizikových jedincov ohrozených sociálno-patologickými javmi, na osoby v sociálnej núdzi a na osoby v aktuálnej krízovej situácii, ktorá je prevádzaná v ich prirodzenom prostredí. Súčasťou terénnej sociálnej práce je depistáž, nadväzovanie kontaktov, poskytovanie sociálnej pomoci, mapovanie lokality z hľadiska výskytu sociálno-patologických javov, vrátane zberu, analýzy a sumarizácie poznaných informácií o príčinách, charaktere a intenzite nepriaznivej situácie“ (Levická, 2006).

„Terénna sociálna práca je vykonávaná sociálnym pracovníkom v prirodzenom prostredí klienta. Úlohou terénneho sociálneho pracovníka je prediskutovať a vyjednať s klientom spôsob riešenia jeho problému, dôležité je, aby klient súhlasil. V istých prípadoch odporúča klienta ďalším inštitúciám, odborníkom“ (Roman Csikos, 2009).

Klenovský (2006) hovorí, že je ťažké definovať terénnu sociálnu prácu. Terénna sociálna práca sa môže realizovať vo viacerých prostrediach (napríklad sídlisko, rodiny, škola). Podľa miesta pôsobenia terénnej sociálnej práce rozlišujeme typy terénnej sociálnej práce:

1. Terénna práca v domácnostiach: Uskutočňuje sa v rodinnom prostredí, je to práca zameraná na rodinu alebo klienta v prostredí rodiny, domova. Samotná práca terénneho sociálneho pracovníka spočíva v poznávaní členov rodiny, prostredia a podmienok bývania, kde klient žije.
2. Terénna komunálna práca: Uskutočňuje sa v rôznych organizáciách, inštitúciách, školách, komunitných a nízkoprahových centrách, vo väzniciach.
3. Nezávislá terénna práca (streetwork): Táto práca sa uskutočňuje v teréne vo verejných priestranstvách, nízkoprahových zariadeniach, kluboch a baroch, kde sa cieľová skupina najčastejšie zdržiava. Slovo streetwork je prevzaté z angličtiny a doslovne v preklade znamená prácu na ulici. Pri tejto terénnej práci (streetwork) ide o presne vymedzenú pouličnú terénnu sociálnu prácu, ktorú vykonávajú tzv. streetworkeri.

Online terénna práca

Projekt Online terénnej práce, ktorý od roku 2015 realizuje skupina psychológov, spočíva v mapovaní online priestoru a intervencii v uzatvorených skupinách na sociálnych sieťach a streamovacích platformách.

Postup online terénnej práce:

1. Psychológovia denne „brázdia“ sociálne siete, diskusné fóra, streamovacie platformy a webové stránky.
2. Tento tím psychológov vyhľadáva rizikový obsah (články, príspevky, komentáre…), jednotlivcov aj komunity, v ktorých sa hovorí o niečom závažnom a náročnom. Veľmi im v tom pomáhajú rôzne nástroje, ktoré ponúkajú prehliadače a sociálne siete.
3. Po tom, ako psychológovia zmapujú online prostredie a vyhľadajú príspevky, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť, prichádza „zásah“, v podobe intervencií prostredníctvom príspevkov, komentárov alebo priamej komunikácie. Intervencia nie je len zverejnenie jedného komentára, zahŕňa v sebe ďalšie kroky, ktoré vedú k jej ukončeniu. Na začiatku sa psychológovia dôkladne a precízne venujú príprave obsahu a forme intervencie, jej načasovaniu a ďalším reakciám na ňu. Online terénny pracovník sa vo svojej práci v online prostredí stretáva s rôznymi emóciami, príbehmi a náročnosťou situácií, ktorú ľudia na druhej strane prežívajú. Preto, každé jedno slovo citlivo vyberá a zvažuje.

Online terénny pracovník môže vstupovať do skupín pod svojou vlastnou identitou, transparentným zverejnením svojej profesie a cieľa. Medzi najväčšie výhody tohto prístupu patrí, že online terénny pracovník je k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc veľmi blízko a v prostredí, ktoré je prirodzené a vnímané ako bezpečné. Ďalšou výhodou je, že človek na druhej strane sa sám môže rozhodnúť, či s online terénnym pracovníkom - psychológom chce komunikovať. Nevýhodou môže byť počiatočná nedôvera. Druhý spôsob, ktorým online terénny pracovník vystupuje v skupinách, je anonymný a využíva tzv. avatary.

Avatari v online terénnej práci:

V projekte Online terénnej práce existuje 5 avatarov, ktorí sú navrhnutí tak, aby pôsobili dôveryhodne a oslovovali rôzne cieľové skupiny. Príkladom je Maťo a.k.a. Čistý Čistič, ktorý vie, čo znamená „dýchať čistý vzduch“ a má skúsenosti s drogovo závislými, no sám sa drogám úspešne vyhýba. Ďalším príkladom je Korytnačka, ktorá prešla mnohými radosťami aj ťažkosťami, ale napriek tomu je plná nádeje a viery. Tieto avatary pomáhajú vytvárať prostredie, kde sa ľudia môžu zdôveriť a nájsť podporu.

Kollárik (1990, 2002) hovorí o pojme „sociálna atmosféra“, ktorý zachytáva to, čo sa prirodzene deje, keď sa staneme členom skupiny. Je to pocit, ktorý máme, keď do nej vstúpime. Každá internetová skupina má sociálnu atmosféru. Pre existenciu a napĺňanie cieľov skupiny je dôležité, aby sa každý jednotlivec zdôveril. Na to je potrebné vybudovať bezpečné a otvorené prostredie s jasnými pravidlami, ktoré podporia ochotu rozprávať sa a zapájanie ostatných členov.

5. Spoločnými silami sa vytvára sieť kontaktov pomoci.
6. IPčko a tím Online terénnej práce úzko spolupracuje s ďalšími organizáciami a aktérmi, ktorých spája rovnaký cieľ - bezpečnejší online priestor a dostupná pomoc.
7. Vykonávajú sa výskumy, napríklad o drogovej závislosti u mladých ľudí, alebo bezpečnosti mladých online.
8. Tvorba kampaní je pre nás prostriedkom a cestou, ako šíriť myšlienku toho, že POMOC EXISTUJE a je ľahko dostupná pre všetkých, ktorí prežívajú náročné dni. Jednou z najstarších kampaní je náramková kampaň „Záleží na tebe!“, ktorá šíri posolstvo o jedinečnosti a nenahraditeľnosti každého človeka a odkazuje na odbornú pomoc.
9. Psychológovia z projektu vytvorili online svojpomocnú skupinu s názvom „Nevládzem žiť“, ktorej cieľom je ponúknuť ľuďom priestor, kde môžu slobodne, bez strachu z výsmechu, či nepochopenia hovoriť o svojich duševných ťažkostiach, ale aj o radostiach a úspechoch.
10. V rámci tohto projektu sa aktívne vyhľadávajú skupiny mladých ľudí a jednotlivcov ohrozených sociálno-patologickými javmi na sociálnych sieťach a streamovacích platformách a ponúka sa im neformálnym spôsobom odborná pomoc a pomáhajúce informácie. Pôsobí sa tak intervenčne, no najmä preventívne.

tags: #socialny #pracovnik #kresleny