Zelená nafta predstavuje dôležitý nástroj podpory pre poľnohospodárov, ktorý im pomáha znižovať náklady na výrobu a zvyšovať konkurencieschopnosť. Cieľom tejto pomoci je podporiť poľnohospodársku prvovýrobu formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Táto podpora má za cieľ znížiť náklady na pohonné hmoty a tým zlepšiť konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov. Avšak, nie každý poľnohospodár má na túto podporu nárok.

Podmienky nároku na zelenú naftu
Na zelenú naftu má nárok každý žiadateľ, ktorý splní všetky stanovené podmienky. Tieto peniaze sú určené pre poľnohospodárov, ktorí sa venujú rôznym činnostiam, ako napríklad:
- Chov zvierat
- Pestovanie ovocia, zeleniny, obilnín a olejnín
- Obhospodarovanie vinohradov, sadov a chmeľníc
- Starostlivosť o lúky a pasienky
- Ekologické poľnohospodárstvo
- Uplatňovanie agroenvironmentálno-klimatických opatrení
- Hospodárenie v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami
- Hospodárenie v oblastiach Natura 2000
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) je orgán, ktorý má pod palcom prideľovanie peňazí farmárom. Tá vypisuje výzvy a určuje takzvaný normatív, čiže to, o koľko si môžu farmári maximálne požiadať v tej-ktorej výzve. Podmienky, ktoré dávajú oprávnenosť danému žiadateľovi, sú dôsledne kontrolované, vrátane prípadných nedoplatkov voči daňovým, obecným a iným zdravotným poisťovniam. Tieto kontroly sú vykonávané každoročne.
Výzvy a termíny podávania žiadostí
Poľnohospodári môžu o štátnu pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach, v rámci výzvy Zelená nafta, požiadať v stanovených termínoch. PPA upozorňuje na termíny, po ktorých je príslušný systém uzavretý a žiadateľovi nebude umožnené podať si žiadosť.
Zelená nafta 2022
Termín na predkladanie žiadostí bol stanovený od 18. augusta do 19. septembra. K dnešnému dňu PPA eviduje 2442 podaných žiadostí, z toho viac ako 40 % bolo doručených elektronicky. Výška požiadavky obsiahnutá v týchto žiadostiach je 31,4 milióna eur, pričom limit na opatrenie je stanovený na 32 miliónov eur.
Žiadosti sú spracovávané priebežne a po ich doručení na adresu PPA sú automaticky v systéme overované podmienky poskytnutia štátnej pomoci. Oprávnenými žiadateľmi sú subjekty pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. V rámci podporného opatrenia ZELENÁ NAFTA 2022 sú podporovaní prvovýrobcovia v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa špecifikácie, ktorú žiadatelia nájdu v prílohe výzvy na webe PPA. Zároveň tam nájdu aj „Usmernenie k podávaniu žiadosti“ s presným návodom, ako postupovať celým procesom registrácie a podávania žiadosti.
Zelená nafta 2021
PPA zverejnila aj druhú výzvu Zelená nafta 2021, ktorá bola otvorená od 28. októbra do 5. novembra. Žiadosti podané po tomto termíne neboli platobnou agentúrou akceptované. Táto výzva bola určená pre žiadateľov, ktorí si v termíne prvej výzvy od 16. augusta do 17. septembra žiadosť nepodali. V rámci prvej výzvy PPA prijala 2462 žiadostí v celkovej výške 26 067 324,51 eura. Poľnohospodári mali takto šancu vyčerpať celú sumu 30 miliónov eur vyčlenenú na tento účel.

Zelená nafta 2024
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spustila výzvu na predkladanie žiadostí na Zelenú naftu 2024. Žiadatelia majú mesiac na podanie žiadosti. Tie sa podávajú elektronicky v systéme ITMS2014+. „Vďaka dobre nastavenej spolupráci s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardom Takáčom sa nám podarilo pre Zelenú naftu zachovať rovnakú sumu ako v minulých rokoch. Podpora prvovýrobcov tak v tomto segmente predstavuje 32 miliónov eur,“ uviedol generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marek Čepko. Výzva podávania žiadostí na Zelenú naftu 2024 je otvorená od 26. 8. 2024 do 26. 9. Opatrenie Zelená nafta 2024 je podporou pre prvovýrobcov v rastlinnej a živočíšnej výrobe.
Prijaté žiadosti sú spracúvané priebežne a žiadatelia sú o jednotlivých štádiách informovaní v systéme ITMS2014+. Najneskorší termín vyplatenia je zákonom určený na 31. 12. 2024. „Pre podanie žiadosti musia byť žiadatelia registrovaní v systéme ITMS2014+. Následný systém podávania žiadostí v elektronickom systéme je nielen jednoduchý, ale vďaka prepojeným registrom nezaberie vyplnenie žiadosti viac ako 10 minút. Cieľom pomoci je podporiť poľnohospodársku prvovýrobu formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov.“
Podávanie žiadostí
Podávanie žiadostí prostredníctvom formulára je plne elektronické vrátane povinných príloh. V prípade podávania žiadosti elektronicky musí žiadateľ disponovať kvalifikovaným elektronickým podpisom. Súčasťou zverejnenej výzvy je aj usmernenie na podanie žiadosti vo forme prezentácie, ktoré žiadateľa prevedie jednotlivými krokmi žiadosti. Ak žiadateľ nemá kvalifikovaný elektronický podpis, podáva žiadosť poštou s overenými podpismi na žiadosti, doručí ju na adresu PPA.
Pri doručení žiadosti poštou je rozhodujúci dátum pečiatky pošty na obálke, ktorý nesmie byť neskorší, ako dátum stanovený za posledný deň prijímania žiadostí. Ak žiadateľ predkladá žiadosť poštou, a na obálke nie je jasne vyznačená pečiatka odosielajúcej pošty, žiadateľ bude vyzvaný platobnou agentúrou na predloženie dokladu z príslušnej pošty o odoslaní zásielky. Ak bude žiadosť doručená platobnej agentúre po dátume 22. 9., nebude akceptovaná.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
Zelená nafta a podpora agrosektora
Vďaka programu zelenej nafty si prilepší celý agrosektor, vrátane pestovateľov zeleniny. Medziročne nenastali žiadne zmeny v podporovaných plodinách a kategóriách zvierat. Naďalej sa tak k finančným zdrojom môžu dostať tí pestovatelia, ktorí sa venujú pestovaniu napríklad strukovín, poľnej zeleniny (koreňová, listová, hlúbová, cibuľová, plodová, lahôdková, struková), okopanín, olejnín, viniča, chmeľu, ovocia, bylín alebo liečivých rastlín.
Zelenina by mala byť podporená sumou približne 120 eur na hektár. Cieľom je podporiť sebestačnosť Slovenska vo výrobe rastlinných proteínových zdrojov, vrátane krmovín. Zeleninári však vyjadrujú obavy, že výmery zeleniny na Slovensku opäť poklesnú, a to z dôvodu zvýhodňovania menej náročných plodín, ktoré môžu poľnohospodári pri lepších finančných podporách uprednostniť pred náročnejšou zeleninou.
Zeleninári by ale pri podpore krmovín chceli, aby štát viac podporil aj pestovanie lucerky či šošovice. Klesajúce plochy zeleniny na Slovensku sú problémom už od 90-tych rokov. V súčasnosti štatistiky skresľuje najmä tekvica. Zaradenie tekvice do tejto skupiny zeleniny je prinajmenšom diskutabilné, pretože ide o mechanicky zberanú plodinu bez pridanej hodnoty ľudskej práce. Zeleninári by privítali, aby bola podporovaná najmä tekvica určená na konzum, ako maslová tekvica alebo hokaido. Tekvica pestovaná na olej alebo jadierka, ktoré sa vo väčšine prípadov vyvážajú, by podľa nich podporovaná byť nemala, pretože uberá z príležitosti na pestovanie skutočnej prácnej zeleniny.

Riešenie problémov a budúcnosť zelenej nafty
V minulosti bola zelená nafta neslávne známa zneužívaním u niektorých špekulantov. Tomu sa dá zabrániť len "transparentným a zrozumiteľne nastaveným systémom". Je potrebné zabezpečiť transparentné a efektívne prideľovanie podpory na zelenú naftu. Dôležité je minimalizovať byrokraciu a zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k tým poľnohospodárom, ktorí ich skutočne potrebujú a ktorí produkujú pre Slovensko dôležité plodiny a potraviny.
Príprava novej agropolitiky po roku 2028
Odborný workshop pod taktovkou SPU v Nitre s názvom „Príprava novej agropolitiky a úpravy strategického plánu“ bol prvou oficiálnou výzvou k tomu, že je najvyšší čas začať sa plne venovať príprave novej SPP po roku 2028. Jej podoba oproti súčasnosti sa má ďalej meniť, pričom nie je vylúčené i to, že tradičné BISS platby na plochu sa stanú minulosťou.
Podľa Jána Pokrivčáka bude nová SPP po roku 2028 oveľa sofistikovanejšia a multitematickejšia. Do SPP sa bude miešať „viac tém“, pričom v rámci zverejneného Strategického dialógu k novej SPP sa vyjadrilo celkovo 29 stakeholderov, pričom priamo s poľnohospodárstvom má súvislosť len tretina z nich. Opäť to bude teda nielen o poľnohospodárstve, ale o ochrane životného prostredia, klímy, no taktiež o socioekonomických témach a celospoločenských výzvach.
Novinkou novej SPP má byť zavedenie univerzálneho benchmarkingu na posudzovanie udržateľnosti opatrení, inými slovami dosahovanie udržateľnosti má byť merateľné pomocou štandardizácie a harmonizácie metodiky medzi jednotlivými členskými krajinami. Ekoschémové platby by po roku 2028 mali byť udelené za činnosť nad rámec legislatívy a teda pôjde o peniaze naviac nad rámec tradičných podpôr. Okrem finančného balíka na SPP sa majú pre poľnohospodárov vytvoriť ďalšie dva finančné nástroje mimo rozpočet SPP: Agrifood just transitions fund (AJTF) na financovanie pôžičiek a grantov pre farmárov určený na prechod na udržateľnosť a Nature restoration fund na konkrétne ciele ochrany prírody.
Veľkou zmenou má byť skutočnosť, že na platby BISS už nebudú mať nárok všetci aktívni poľnohospodári, ale len tí, ktorí to budú potrebovať. Podporiť by sa mala digitalizácia SPP, čo však J. Pokrivčák považuje za problém hlavne pre malé farmy, ktorým to zvýši náročnosť pri vybavovaní podpôr. SPP bude cieliť na znižovanie emisií, kde sa pripravuje metodika pre obchodovanie s emisiami. Tiež bude nová metodika pre využívanie biopesticídov, má sa podporiť rast rozvoja ekologického poľnohospodárstva a tiež udržateľnosť živočíšnej výroby, ktorej majú dominovať témy ako welfare či emisie.

Príklad z praxe: Poľnohospodárske družstvo Žiarec Tvrdošín
Poľnohospodárske družstvo Žiarec v Tvrdošíne si v minulom roku siahlo na pomyselný vrchol, keď dosiahlo najvyššiu priemernú úžitkovosť v chove dojníc slovenského strakatého dobytka na Slovensku. Celý problém predtým rozvíjajúceho sa podniku nastal v roku 2018, keď sa tamojší poľnohospodári dostali do konfliktu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) kvôli investičnej podpore na výstavbu nových ustajňovacích priestorov.
Z postupu štátnych orgánov vznikol dojem, že cieľom malo byť vyhladovanie podniku, ktorý hospodári v jednej z najmenej úrodných oblastí Slovenska. Manažment družstva pod vedením Antona Palidera sa však nemienil vzdať. Vzhľadom na to, že tamojšie pôdy neponúkajú vysoké a často ani priemerné úrody, bola jedinou možnosťou, ako zabezpečiť zdravé finančné toky v podniku, ešte dôkladnejšia orientácia na výrobu mlieka.
Pracovníci živočíšnej výroby na čele s vedúcim úseku poľnohospodárskej výroby Cyrilom Orčíkom si všímali každý detail vo výrobe krmovín, ale aj v samotnom chove, najmä dojníc. Kombinácia faktorov, ktoré spája dlhoročná kontinuálna práca a najmä ustálený kolektív spolupracovníkov, genetika, príprava krmovín, ale aj ustajňovacie priestory, prispeli k úspechu družstva.
Konflikt s PPA a ÚVO
Družstvo podalo projekt v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020, uspelo, vysúťažilo stavebnú firmu a v rekordnom termíne postavilo nové moderné ustajňovacie priestory. Neskôr však nastali problémy so stanoviskom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý na základe podnetu PPA vykonal kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO uviedol, že predseda družstva bol v konflikte záujmov a to mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
PPA požadovala vrátenie aj doteraz vyplatených 140 tisíc eur, čo družstvo odmietlo. Reakcia zo strany PPA prišla v podobe pozastavenia všetkých finančných tokov do podniku, vrátane zelenej nafty a priamych platieb. Nové vedenie PPA priame platby uvoľnilo, avšak situácia poukázala na to, kam až bola PPA ochotná zájsť.
Verejné obstarávanie a kontrola ÚVO
ÚVO vykonal kontrolu postupu družstva ŽIAREC pri zadávaní zákazky s názvom „Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov HD a dojárne PD Žiarec Tvrdošín”. Výsledkom kontroly bolo zistenie viacerých nedostatkov, napríklad:
- Porušenie základných princípov verejného obstarávania.
- Nedostatočné využitie inštitútu vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky.
- Neuverejnenie kompletných súťažných podkladov vo svojom profile.
- Neuverejnenie Zmluvy o dielo a jej dodatku.
- Neuverejnenie sumy skutočne uhradeného plnenia zo Zmluvy o dielo.
Použitá formulácia o možnom vplyve na výsledok znamená, že vplyv nie je možné ani preukázať, ale ani s ohľadom na okolnosti prípadu vylúčiť.