Definícia sociálneho pracovníka a jeho úloha v spoločnosti

Sociálny pracovník je kľúčovou postavou v systéme sociálnej starostlivosti, ktorá poskytuje pomoc a podporu jednotlivcom, rodinám, skupinám a komunitám v rôznych životných situáciách. Jeho práca je mnohostranná a vyžaduje si rozsiahle odborné znalosti, praktické zručnosti a špecifické osobnostné predpoklady. Táto profesia je zakotvená v právnych predpisoch a riadi sa prísnymi etickými princípmi, aby zabezpečila kvalitnú a dôstojnú starostlivosť pre všetkých, ktorí ju potrebujú.

Definície sociálnej práce

Pojem sociálna práca má niekoľko definícií, ktoré zdôrazňujú jej komplexnosť a zameranie na zlepšenie kvality života ľudí.

• Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW): „Sociálna práca podporuje sociálne zmeny orientované na riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, pomáha ľuďom zlepšovať svoje životy prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopností robiť slobodné rozhodnutia. Opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému zasahuje sociálna práca práve tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálnej starostlivosti.“ (Levická, Mrázová)
• Americká národná asociácia sociálnych pracovníkov (NASW): „Sociálna práca je profesionálna aktivita zameraná na pomáhanie jednotlivcom, skupinám či komunitám zlepšiť alebo obnoviť ich schopnosť sociálneho fungovania a na tvorbu spoločenských podmienok priaznivých pre tento cieľ.“ (Matoušek)
• Holandská asociácia sociálnych pracovníkov (NOW): „Funkciou sociálneho pracovníka je pomáhať ľuďom, ktorí sa pokúšajú riešiť a zvládnuť problémy vo fungovaní, v interakciách s ich sociálnym prostredím. Prostredníctvom svojej pomoci sa sociálny pracovník snaží zlepšiť spôsob, ktorým ľudia sociálne fungujú, alebo vzťahy medzi ľuďmi a ich sociálnym prostredím.“ (Matoušek)
• Strieženec: Sociálnu prácu chápe ako konkrétnu prácu sociálneho pracovníka i jednotlivých sociálnych inštitúcií a zariadení pri realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a v rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti. Objektom sociálnej práce je praktická činnosť ľudí, je v priereze celého života človeka, v zákonnej regulácii, v pomoci a uľahčovaní hľadania a nachádzania miesta v živote. Sociálna práca pokrýva jedinca, skupinu, komunitu, celú spoločnosť.

Všetky národné asociácie zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti. Sociálna práca je praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity. V našich podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti.

Charakteristiky sociálnej práce

• Preventívny charakter: Sociálna práca má dve oblasti - oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie.
• Premenlivý charakter: Je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém, a odráža individuálne potreby klienta, pričom musí odrážať optimálnu mieru pomoci.
• Komplexná sociálna starostlivosť: Sociálna práca je nástrojom komplexnej sociálnej starostlivosti o človeka.
• Pomoc k svojpomoci: Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Kvalifikačné predpoklady a legislatívny rámec

Výkon činnosti sociálneho pracovníka je regulovaný viacerými právnymi predpismi, ktoré definujú jeho postavenie, povinnosti a práva. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3-ročná prax v oblasti sociálnej práce, čo je v súlade s § 7 ods. 2 písm. b zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde sa uvádza, že „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky.“ Pre výkon tohto zamestnania je potrebné ukončené minimálne 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti sociálnej práce, napríklad bakalárske alebo magisterské vzdelanie v odbore sociálna práca.

Vzdelanie a odborná príprava

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. Vzdelanie sociálneho pracovníka je interdisciplinárne, čo znamená, že vychádza z poznatkov rôznych vedných odborov.

Teoretické základy sociálnej práce

• Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov.
• Sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce.
• Sociologické, psychologické, právne a ekonomické základy sociálnej práce.
• Základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce.
• Sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce.
• Politologické základy sociálnej práce a i.

Aplikovaná sociálna politika

• Teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely a nástroje sociálnej politiky.
• Sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky.
• Zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum).
• Aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania).
• Politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti).
• Komunálna sociálna politika, financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky.
• Participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).

Cieľové skupiny sociálnej práce

Sociálny pracovník pomáha ľuďom, keď sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Medzi cieľové skupiny patria:

• Rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia.
• Opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúci trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu.
• Nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody.
• Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít, resp. etnických minorít.
• Umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.

Metódy sociálnej práce

• Hlavné prístupy v sociálnej práci.
• Životná situácia a sociálne fungovanie.
• Základné princípy sociálnej práce.
• Metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou.
• Metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.

Supervízia a výskum v sociálnej práci

• Supervízia: Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy, formy, štruktúra a techniky používané pri supervízii.
• Výskum: Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. humánnosť a úcta k životu.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je prvým, základným a najdôležitejším vkladom do vlastnej profesie. Sociálny pracovník je profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka sú morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť. Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou.

Kľúčové osobnostné vlastnosti

• Humánnosť a úcta k životu: Sociálny pracovník by mal prejavovať úctu k životu a mať humánny prístup ku každému klientovi. Morálna bezúhonnosť je nielen prestížnou záležitosťou profesionálnych zväzov, ale aj legislatívnou požiadavkou.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho pocitom je kľúčová pre efektívnu komunikáciu a pomoc. Dôležité je rozlišovať medzi empatiou a súcitom - sociálne cítenie nie je súcit.
• Morálna integrita a zásadovosť: Sociálny pracovník by mal byť čestný, spravodlivý a dodržiavať etické princípy sociálnej práce, ako sú zásada rovnosti klientov, sociálnej solidarity a diskrétnosti.
• Iniciatívnosť a dynamickosť: Sociálny pracovník by mal byť aktívny, tvorivý a schopný hľadať nové riešenia problémov klientov, najmä v oblasti prevencie.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Schopnosť udržať si pozitívny prístup aj v náročných situáciách, veriť v potenciál klienta na pozitívnu zmenu a zvládať každodennú rutinu.
• Schopnosť sebareflexie: Sociálny pracovník by mal byť schopný kriticky hodnotiť svoju prácu a neustále sa zlepšovať.
• Trpezlivosť a vytrvalosť: Práca s ľuďmi si vyžaduje trpezlivosť a schopnosť prekonávať prekážky.
• Schopnosť pracovať v tíme: Efektívna spolupráca s ostatnými odborníkmi a členmi tímu.

Komunikačné zručnosti

Efektívna komunikácia je základným kameňom práce sociálneho pracovníka:

• Jasné a zrozumiteľné vyjadrovanie: Jazyk sociálneho pracovníka musí byť zrozumiteľný, vecný a prispôsobený stavu klienta.
• Aktívne počúvanie: Schopnosť pozorne počúvať a porozumieť potrebám a pocitom klienta.
• Empatická komunikácia: Prejavovanie porozumenia a podpory klientovi.
• Asertívna komunikácia: Schopnosť vyjadriť svoje názory a potreby bez agresivity a pasivity.
• Znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie: Základná požiadavka na výkon profesie.

Profesionálne kompetencie

K profesionálnym kompetenciám sociálneho pracovníka patrí:

• Schopnosť sebainštrumentalizácie: Využívať sám seba ako pracovný nástroj, všetky svoje znalosti, schopnosti a vlastnosti v prospech klienta. Zahŕňa osobné zaangažovanie, flexibilitu, otvorenosť pri vyjadrovaní citov a schopnosť udržať si nadhľad nad problémom.
• Schopnosť emotívneho odstupu / kognitívna sebadištancia: Dodržanie optimálnej miery zaangažovanosti, kontrola a ovládanie emotívnej stránky.
• Schopnosť komunikovať a kooperovať: Veľmi dôležitá je schopnosť synchronizácie verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
• Iniciovať klienta k spolupráci: Podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti.
• Orientácia v probléme a plánovanie riešení: Sociálny pracovník sa vie v probléme zorientovať a dokáže plánovať potrebné riešenia v spolupráci s klientom.
• Zasahovanie a poskytovanie služieb: Profesionálnu kompetenciu dosiahne sociálny pracovník, keď dokáže spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu.
• Uplatňovanie legislatívnych opatrení a noriem: Za účelom zlepšenia výkonu sociálnej práce.

Úlohy a pracovné činnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník vykonáva širokú škálu činností, ktoré sú zamerané na zabezpečenie kvalitného a dôstojného života pre ľudí v núdzi. Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa.

Typické pracovné činnosti

• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií, rád a pomoci klientom a ich rodinám v oblasti sociálnych služieb, právnych nárokov, zdravotnej starostlivosti, finančnej pomoci a ďalších oblastí života. Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Sociálna diagnostika: Identifikácia individuálnych potrieb, schopností, záujmov a problémov klientov s cieľom vytvoriť individuálny plán starostlivosti a podpory.
• Individuálna a skupinová práca: Realizácia individuálnych rozhovorov, terapeutických sedení a skupinových aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností, podporu sebestačnosti, aktivizáciu a zlepšenie kvality života.
• Pomoc pri adaptácii: Uľahčovanie adaptácie klientov na nové prostredie a prekonávanie pocitu osamelosti, izolácie a straty.
• Organizovanie kultúrnych a spoločenských aktivít: Príprava a realizácia aktivít, ktoré prispievajú k aktivizácii, socializácii a zlepšeniu kvality života.
• Podpora aktívneho života: Podpora klientov v udržiavaní aktívneho životného štýlu, rozvíjaní záujmov a koníčkov, zapájaní sa do spoločenského života a udržiavaní kontaktov s rodinou a priateľmi.
• Vedenie dokumentácie: Zaznamenávanie informácií o klientoch, ich potrebách, problémoch a poskytovanej starostlivosti.
• Spolupráca s rodinou a komunitou: Udržiavanie kontaktu s rodinou klienta, zapájanie rodiny do procesu starostlivosti a spolupráca s komunitou pri zabezpečovaní potrieb klientov (napríklad so zdravotníctvom, školstvom a pod.).
• Posudzovanie životnej situácie klientov: Dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.
• Riadenie procesov: Riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Profesionálne role sociálneho pracovníka

Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

• Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
• Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, príp. inými právnymi subjektmi, ktoré získajú akreditáciu na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva alebo na výkon rôznych preventívnych aktivít.
• Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a spracúva informácie.
• Personálny manažér: Zaisťuje výcvik a výuku, supervíziu, konzultácie a riadenie pracovníkov zariadenia.
• Administrátor: Plánuje, rozvíja a zavádza spôsoby práce, služby a programy v sociálnych zariadeniach.

Sociálni pracovníci vykonávajú sociálnu prácu tým, že:

1. Identifikujú, korigujú a riešia sociálne problémy.
2. Sprostredkúvajú pomoc pri riešení týchto problémov.
3. Snažia sa zabrániť ich vzniku, vyhroteniu a opakovaniu.
4. Aktívne prispievajú ku zmenám sociálneho prostredia tak, aby sa rozvíjala sebaúcta klienta, jeho autonómia a spoločenské interakcie.
5. Posilujú schopnosti klienta zúčastniť sa na rozhodovaní, ktoré ovplyvní jeho život.

Sociálny pracovník v rôznych prostrediach

S takýmto odborníkom sa môžete stretnúť aj v škole (sociálny pedagóg), na úradoch, vo výkone trestu odňatia slobody, alebo na Linke detskej dôvery.

Sociálny pracovník v zariadeniach pre seniorov

Sociálny pracovník v zariadeniach pre seniorov, často označovaný ako poradca pre seniorov, zastáva nezastupiteľnú úlohu v poskytovaní komplexnej a kvalitnej starostlivosti starším občanom. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Snaží sa odvádzať pozornosť seniorov od melanchólie a skepsy prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky a tanečné zábavy.

Sociálny pracovník v školskom prostredí (sociálny pedagóg)

Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine - sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, zatiaľ čo sociálna práca sa orientuje na široké spektrum cieľových skupín. Úlohou sociálneho pracovníka je pripravovať workshopy a besedy na rôzne témy (napríklad o priateľstve, tolerancii, komunikácii, zvládaní stresu, riešení konfliktov a podobne). V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené.

Kompetencie odborných zamestnancov škôl na Slovensku upravuje Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Odborný zamestnanec je v zmysle spomínaného zákona definovaný ako fyzická osoba, ktorá v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie. Medzi kategórie odborných zamestnancov patria aj poradcovia ohľadom reedukácie porúch správania a sociálni pedagógovia, ktorí vykonávajú činnosti zamerané na reedukáciu správania a sociálnu výchovu s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickú diagnostiku, expertíznu a osvetovú činnosť.

Sociálny kurátor

Sociálny pracovník môže pracovať aj ako sociálny kurátor, ktorý sa stará o ochranu detí. Pomáha v prípadoch, keď sa rodičia rozvádzajú, alebo keď sa zistí, že sa o dieťa doma dostatočne nestarajú, ubližujú mu alebo ho zneužívajú.

Sociálny pracovník vo výkone trestu odňatia slobody

Tu sociálny pracovník pracuje s ľuďmi, ktorí sú vo väzení, pomáha im s resocializáciou a prípravou na návrat do spoločnosti.

Linka detskej dôvery

Keď zavoláte na Linku detskej dôvery, môžete hovoriť aj so sociálnym pracovníkom, ktorý vám bude pozorne načúvať a ponúkne bezpečný a prijímajúci priestor, kde môžete hovoriť o svojich pocitoch, myšlienkach či starostiach. Pomoc je bezplatná, anonymná a dôverná, s výnimkou situácií, keď by bol ohrozený život volajúceho alebo niekoho iného.

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre všetkých, ktorým záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.

1. Sociálny pracovník ako osobnosť: Disponuje celým komplexom požadovaných teoretických poznatkov, praktických zručností, osobnostných vlastností. Dôležité je orientovať sociálneho pracovníka na celoživotný proces pozitívneho prístupu k rozvoju vlastnej osobnosti vo všetkých jej sférach.
2. Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými: Mal by disponovať aj sociálno-psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.
3. Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca: Poradenstvo je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. Psychologická literatúra odporúča 6 typov stratégií pomoci: poskytovanie rád, informácií, zmena systému práce klienta, vysvetlenie problému a spoločné hľadanie riešenia.
4. Sociálny pracovník ako pedagóg: Veľmi často je nútený vystupovať ako odborník, ktorý učí klienta žiť po novom, získavať nové zručnosti a návyky.
5. Sociálny pracovník ako manažér: Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v inštitúcii.
6. Sociálny pracovník ako vedec a výskumník: Počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základne o určitých sociálnych problémoch.

Etika sociálnej práce

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem. Etický kódex sociálnych pracovníkov opisuje poslanie tejto profesie: „Sociálny pracovník, ktorý v úlohe pomáhajúceho sa stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie, neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“

tags: #socialny #pracovnik #definuj