Sociálny fond: Základné informácie, tvorba a použitie

Sociálny fond je jedným z významných nástrojov sociálnej politiky v podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“ alebo „ZSF“).

Finančné prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov.

Kto je zamestnávateľom pre účely sociálneho fondu?

Podľa zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Medzi zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu patria:

• zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce),
• osoby vykonávajúce štátnu službu v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu (tzv. štátni zamestnanci) podľa zákona č. 73/1998 Z. z.,
• osoby vykonávajúce prácu v služobnom pomere (napr. príslušníci Policajného zboru) podľa zákona č. 385/2000 Z. z. alebo zákona č. 315/2001 Z. z.,
• zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.,
• osoby vykonávajúce prácu v obdobnom pracovnom vzťahu, napr. prokurátori podľa zákona č. 154/2001 Z. z.

Naopak, osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti, sa na účely tvorby sociálneho fondu nepovažujú za zamestnancov. To isté platí aj pre odmeny vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z.

Príklady určenia zamestnávateľa

• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
• Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Spoločnosť ABC, s. r. o., nezamestnáva žiadneho zamestnanca. Konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu na výkon funkcie konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne. Vzhľadom na to, že spoločnosť ABC, s. r. o., nemá iných zamestnancov, nepovažuje sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa, a preto sa na ňu nevzťahuje povinnosť tvoriť sociálny fond.
• Spoločnosť ABC, s. r. o., z predchádzajúceho príkladu uzavrie s týmto konateľom pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu obchodný riaditeľ. Vzhľadom na to, že spoločnosť ABC, s. r. o., zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere (má jedného zamestnanca), považuje sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa, a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť tvoriť sociálny fond.
• Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré sú definované v zákone o sociálnom fonde.

1. Povinný prídel: Tvorba sociálneho fondu je povinná prídelom vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
• Minimálny povinný prídel (0,6 %): U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov, vrátane tých, ktorí nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 %.
• Zvýšený povinný prídel (až do 1 %): Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi až do výšky 1 % zo základu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Overenie týchto podmienok sa vykonáva najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
• Nepodnikateľské subjekty: Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia), tvoria sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu. Znamená to, že takýto zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu, ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje jeho rozpočet.
2. Ďalší prídel: Tento prídel môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným.
   • Dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise: Výšku a použitie príspevkov zo sociálneho fondu podľa § 7 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (ďalší prídel) dohodnú zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. Výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
   • Na kompenzáciu výdavkov na dopravu: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. V roku 2023 nesmie priemerný mesačný zárobok prekročiť 605,50 eur (50 % z 1 211 eur, čo je priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021).
3. Prídel z použiteľného zisku: Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje, ale ide v zásade o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať.
4. Ďalšie zdroje: Ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.

Príklady tvorby sociálneho fondu

• S.r.o. založená na podnikateľské účely v roku 2011 dosiahla zisk, splnila si všetky daňové povinnosti a odvodové povinnosti do zdravotných poisťovní, no Sociálnej poisťovni ostala dlžná 1 511 €. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemá nárok na zvýšený prídel do SF. Ak by aj naďalej uskutočňoval vyšší prídel ako 0,6 % z hrubých miezd, prídel nad 0,6 % by sa považoval za ďalší zdroj tvorby SF tvoreného podľa § 3 odsek 1 písm. c) ZSF, t. j. za prídel z použiteľného zisku. Suma nad limit 0,6 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok by nebola z daňového hľadiska uznaná ako daňový výdavok.
• U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %.
• Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur. Základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.

Spôsob a termíny tvorby sociálneho fondu

V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnancom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Evidencia prostriedkov sociálneho fondu

Tvorbu fondu a čerpanie fondu zamestnávateľ vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Použitie sociálneho fondu

Je na zamestnávateľovi, ako použije prostriedky sociálneho fondu, avšak musí postupovať podľa zákona o sociálnom fonde. Sociálny fond sa používa na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný zákonom),
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, prenájom športovísk),
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. kúpeľné pobyty, masérske služby, kaderníctvo),
• zdravotnú starostlivosť (napr. očkovanie proti chrípke, vitamínové balíčky),
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca),
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca,
• dary k pracovným výročiam, životným jubileám alebo k odchodu do dôchodku,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní dane.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Príklady zdaňovania a odvodov

• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

tags: #baklarska #praca #na #temu #socialny #fond