Sociálny pracovník: Angažovanosť, Roly a Etika Profesie

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobenia jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov, ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc a podpora. Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka. Vo vyspelých krajinách má sociálna práca status profesie so všetkým, čo k tomu patrí a opakovane sa presviedčame, že sociálna práca to nie sú len sociálno-technické opatrenia, ale najmä metóda práce s klientom.

Osobnosť Sociálneho Pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré má k dispozícii. Sociálny pracovník by mal byť poctivý, spravodlivý, pravdovravný, pracovitý a mal by vzbudzovať dôveru. Dôležitá je schopnosť komunikovať s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami. Strieženec definuje, že osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu a integrovaného súhrnu povahových čŕt.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie. má úctu k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy. K zásadným požiadavkám kladeným na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

Schopnosť práce v tíme. Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou. Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. schopnosťou nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod. Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. “Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.” Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácií v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas.

Najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka sú morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť. Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou. Iniciatíva je dôležitá v preventívnej sociálnej práci pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc sociálneho pracovníka. Sociálny pracovník na základe osobnej voľby pracuje s ľuďmi a pre ľudí, s cieľom poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit! Včasná a adresná pomoc musí odrážať individuálne potreby klienta, musí odrážať optimálnu mieru pomoci.

Typy Sociálnych Pracovníkov

Rozlišujeme niekoľko typov sociálnych pracovníkov:

• Pomáhajúci pracovník neangažovaný: Poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomocí.
• Pomáhajúci pracovník angažovaný: Táto profesia má veľkú príťažlivosť, a preto ju zodpovední pracovníci často vykonávajú aj za menší príjem.
• Angažovaný pracovník, ktorý sa príliš obetuje: Pre svojho klienta.

Profesionálne Roly Sociálneho Pracovníka

Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko rolí. Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Náplň práce sociálneho pracovníka predovšetkým v orgánoch miestnej štátnej správy a subjektoch - poskytovateľoch sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, je často hybridom viacerých profesií. Sociálna práca v zmysle priameho kontaktu s klientom často nie je v centre záujmu sociálneho pracovníka i z objektívnych dôvodov.

Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

• Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
• Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, prípadne s inými zdrojmi pomoci.
• Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
• Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
• Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
• Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovania.

Sociálni pracovníci vykonávajú sociálnu prácu tým, že:

• Identifikujú, korigujú a riešia sociálne problémy.
• Sprostredkúvajú pomoc pri riešení týchto problémov.
• Snažia sa zabrániť ich vzniku, vyhroteniu a opakovaniu.
• Aktívne prispievajú ku zmenám sociálneho prostredia tak, aby sa rozvíjala sebaúcta klienta, jeho autonómia a spoločenské interakcie.
• Posilňujú schopnosti klienta zúčastniť sa na rozhodovaní, ktoré ovplyvní jeho život.

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.

Etika Sociálnej Práce

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem. Je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.

Etický kódex sociálnych pracovníkov vyjadruje poslanie tejto profesie: „Sociálny pracovník, ktorý sa v úlohe pomáhajúceho stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“ Spoločnosť garantuje ochranu a intervenciu smerom k tým, ktorí sú v núdzi.

Formy Sociálnej Práce

Sociálna práca môže mať rôzne formy:

• Práca s jedným klientom: Z rešpektovaním komplexnosti a individualizácie prístupu k jednotlivcovi. Je realizovaná vo všetkých etapách sociálnej práce. Komplexnosť v práci znamená dodržiavanie zásad celkového vnímania klienta v zložitosti jeho problémovej situácie. V prípade, že riešenie niektorých skutočností sociálneho problému klienta presahuje kompetentnosť a právomoc sociálneho pracovníka, je jeho povinnosťou odporučiť ho na inú inštitúciu alebo iného odborníka. Individuálny prístup ku klientovi znamená vnímať klienta ako jedinečné individuum s jeho danosťami, vlastnosťami, ktoré musí sociálny pracovník akceptovať.
• Skupinová sociálna práca: Je realizovaná s väčším počtom klientov, pri ktorej sa využívajú špecifické skupinové práce v prospech jednotlivcov.
• Komunitná sociálna práca: Je to práca s regionálnou komunitou (obec, región, osada), t.j. spoločenstvom, v rámci ktorého spoločne nažívajú ľudia konkrétneho územného celku.

Metódy Sociálnej Práce

V sociálnej práci sa uplatňujú rôzne metódy:

• Preventívna: Metódy a aktivity sú zamerané na predchádzanie nežiadúcim, negatívnym prípadne sociálno patologickým javom. V procese preventívnej sociálnej práce sa jej aktivitami odstraňujú skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť vznik spoločensky nežiadúcich javov. Medzi aktivity, ktorými je možné zabezpečiť prevenciu určitých sociálnych javov, patrí vzdelávanie, prednášky, rôzne letáky, brožúry, tréningy a výcviky, samozrejme aj vhodná legislatíva. Cieľom preventívnej sociálnej práce je pozitívne ovplyvniť jednotlivcov, skupiny, komunity, ovplyvňovanie ich hodnôt, názorov (vzorov správania). Sociálna prevencia sa považuje za najvyšší princíp sociálnej práce.
• Kuratívna (terapeutická) sociálna práca: Zaoberá sa liečbou, zmierňovaním a odstraňovaním vzniknutých nepriaznivých sociálnych javov. Tiež sem patrí aj sociálne poradenstvo.
• Reštitúcie
• Kompenzácie
• Readaptácia

Cieľové Skupiny Sociálnej Práce

Nie je veľa profesií, v ktorých sa dá zaobísť bez vysokej odbornej spôsobilosti, ale aj dokonalého poznania ľudí, ktorým je profesia určená. Takto orientovaným profesiám patria napríklad popri lekároch, psychológoch, pedagógoch aj sociálni pracovníci.

Medzi hlavné cieľové skupiny sociálnej práce patria:

• Rodina: Je základnou bunkou spoločnosti, ktorá plní viaceré spoločensky významné funkcie: biologicko-reprodukčnú, ekonomickú, emocionálnu, socializačnú a výchovnú. Rodina nie vždy uspokojivo plní svoje funkcie voči svojim členom a spoločnosti, vtedy hovoríme o tzv. disfunkčnosti. A práve disfunkčná rodina je najčastejšou cieľovou kategóriou sociálnej práce. V rámci nej je významnou podskupinou oblasť s týranými, zneužívanými a zanedbávanými deťmi.
• Nezamestnaní: Väčšina ľudí prežíva nezamestnanosť ako vlastné ohrozenie a frustráciu. Sprevádzaná je pocitmi neistoty, obavami o budúcnosť, pocitmi viny a krivdy. Nezamestnanosť, najmä dlhodobá, znižuje spôsobilosť človeka nájsť si prácu. Títo ľudia sa často dostávajú do sociálnej izolácie, z ktorej nie sú schopní sami sa dostať, a preto je potrebné im pomáhať.
• Starí ľudia: Občania v dôchodkovom veku sú početnou cieľovou skupinou sociálnej práce.
• Osoby sociálne deviantné: Pojmom sociálna deviácia sa označuje porušenie alebo podstatná odchýlka od niektorej sociálnej normy správania alebo od skupiny noriem.
• Osoby počas výkonu trestu odňatia slobody a po skončení výkonu trestu: Predmetom práce sú zákonitosti špecifického sociálneho výchovného pôsobenia sa všetky kategórie odsúdených počas výkonu trestu a po ňom. Úloha sociálneho pracovníka je pri nápravnovýchovnom pôsobení v resocializačnej sociálnej práci.
• Drogovo závislí občania: Miesto sociálnej práce je najmä v prevencii drogových závislostí.
• Minoritné skupiny (menšiny): V každej spoločnosti sa nachádzajú zoskupenia občanov, ktoré sa svojou históriou, kultúrou, zvykmi, správaním odlišujú od spôsobu života väčšinovej populácie.
• Utečenci: Každý človek má právo na sebaurčenie, na voľbu svojej životnej cesty.

Legislatívny Rámec a Požiadavky na Zamestnanca

Výkon zamestnania sociálneho pracovníka je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Požadované vzdelanie uchádzača: vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, v odbore sociálna práca, resp. v zmysle ustanovení Zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.

Odporúčaná odborná prax je 5 rokov (sociálne poradenstvo v zameraní na prácu s rodinou). Znalosť anglického jazyka je výhodou.

Požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti zahŕňajú:

• Schopnosť samostatného rozhodovania
• Komunikatívnosť
• Angažovanosť
• Profesionalita
• Analytické a koncepčné myslenie
• Schopnosť zvládať stres a záťaž
• Tímová práca

Kľúčové úlohy sociálneho pracovníka zahŕňajú:

• Pomáhať jednotlivcom, párom a rodinám pri riešení ich sociálnych problémov.
• Poskytovať komplexné poradenské služby.
• Realizovať sociálnu diagnostiku.
• Pripravovať a viesť skupiny na účely prípravy plánu poradenskej práce.
• Tvorbu a realizáciu vzdelávacích preventívnych programov a tréningových aktivít.
• Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory.

tags: #socialny #pracovnik #angazovany