Sociálny pracovník a vzdelávanie v rómskej komunite: komplexný prístup

Rodina zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji každého človeka a je základnou jednotkou spoločnosti. Toto platí obzvlášť pre deti z rómskych komunít, kde sú rodinné väzby a kultúrne špecifiká veľmi dôležité. Sociálny pedagóg, ktorý pracuje s rómskymi deťmi, by mal mať preto znalosti o vývinových zvláštnostiach dieťaťa, ale aj o kultúre, zvykoch a tradíciách rómskej rodiny a etnika. Len v takomto prípade dokáže sociálny pedagóg poskytnúť ktorémukoľvek členovi rómskej rodiny adekvátnu pomoc a oporu.

Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí a predstavuje akýsi „spojovací mostík“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ako dodáva Z. Helus (2007, s 134.), „rodina je základným životným prostredím dieťaťa.“

Špecifiká rómskej rodiny

Rómske rodiny sa v mnohých ohľadoch líšia od rodín v majoritnej spoločnosti. „Sexuálne vzťahy sa nadväzujú pomerne skoro, sobáše sa uzatvárajú neskôr a rozvodovosť je neporovnateľne nižšia ako pri ostatných obyvateľoch“ (K. Vodička, 2003, s. 12).

Pre rómsku rodinu je typické mať viac detí; rómska žena rodí priemerne 4,2 detí, čo je trikrát toľko ako ostatné matky, pričom v zaostalých osadách sa rodí priemerne až 7,8 detí na jednu rodinu. Na túto skutočnosť poukazuje aj A. Čonková (2007), ktorá ako dôvod uvádza, že plánovanie rodiny je u Rómov veľmi neobvyklý jav.

Na druhej strane Z. Kumanová (2002) zdôrazňuje fakt, že rómska rodina sa v súčasnosti začína meniť a je pre ňu charakteristický pokles pôrodnosti, dojčenskej úmrtnosti, ubúda počet pôrodov žien nad 35 rokov ako aj počet prvorodičiek mladších ako 18 rokov. Predpokladáme, že usadlí Rómovia so stálym bydliskom, či už v meste alebo na dedine, ktorí si plnia svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, si dokážu plánovať svoje rodičovstvo. Vysoký počet detí na jednu matku predpokladáme skôr u sociálne najzaostalejších Rómov, ktorí žijú v osadách na okraji spoločnosti.

Dynamika a hodnoty v rómskej rodine

Rómska rodina je patriarchálna, hlavné slovo v rodine má otec, matka je zodpovedná za chod domácnosti a výchovu detí, pričom tu môžeme pozorovať určité rozdiely oproti majoritnej spoločnosti. „Rómska matka sa s dieťaťom nerozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú, nečíta mu rozprávky a neučí ho spoznávať okolitý svet. Všetko ponecháva prirodzenému priebehu“ (A. Čonková, 2007, s. 10).

V rómskej rodine neexistujú zaužívané pravidlá, deťom chýba denný režim, neefektívne využívajú svoj voľný čas a neplnia si svoje povinnosti. Citová väzba medzi súrodencami ako aj medzi deťmi a rodičmi je veľmi silná. Žiaľ, dnes môžeme v rómskych rodinách vidieť násilie na deťoch, ich zanedbávanie, opustenie dieťaťa krátko po narodení či dokonca incest, čiže situácie, ktoré v minulosti boli pre rómske obyvateľstvo neprijateľné.

Pre rómsku rodinu je podľa S. Matulay (2000, s. rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty. Jedným z ďalších charakteristických znakov rómskej rodiny je, že voči svojmu okoliu vystupuje jednotne ako celok, čo znamená, že jedinec koná v mene rodiny. Aj preto „chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny, čin jedinca hodný úcty posilňuje prestíž celej rodiny“ (J. P. Liégeois, 1995, s.).

Postavenie dieťaťa a vzdelávanie

Špecifikom rómskej rodiny je aj skutočnosť, že pokiaľ je ich dieťa v škole karhané a trestané, rodičia sa o školu nezaujímajú. V prípade, že ich dieťa je chválené, prejavujú veľký záujem. Dieťa má pritom v rómskej rodine vysokú hodnotu, rodičia si však viac želajú synov ako dcéry. Ich výchova je pedocentrická, dostanú všetko, čo si zažiadajú. Hoci je dieťa vychovávané v kolektíve, ťažisko jeho výchovy spočíva na matke, ktorá ho učí hovoriť, uspokojuje jeho potreby a učí ho zvyklostiam rómskej rodiny. Svet detí splýva so svetom dospelých, čoho výsledkom podľa Z. Bakošovej (2005) je, že v rómskej rodine neexistujú generačné rozdiely.

Poradie narodenia dieťaťa má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine. Túžbou rodičov je, aby prvorodené dieťa bol syn, pretože tým rastie prestíž celej rodiny a zároveň podľa nich syn nemôže spôsobiť rodine takú hanbu ako dcéra: „O čhavo našti avel khere pereha“ (chlapec nemôže prísť domov s bruchom) (Šebková, 1996, s. 53). Ako autorka ďalej píše, najstarší syn má pri výchove mladších súrodencov rovnaké právomoci ako rodičia. Smie ich trestať, dávať zákazy a príkazy, ktoré mladší súrodenci musia rešpektovať. V prípade otcovej smrti sa stáva hlavou rodiny, v minulosti dokonca mal právo rozhodnúť o tom, či sa matka môže znovu vydať. Ak prvorodeným dieťaťom bola dcéra, radosť bola hlavne na strane matky, pretože ju vnímala ako pomocníčku a pestúnku pre svoje ďalšie deti. Jej úloha spočívala predovšetkým v upratovaní a starostlivosti o mladších súrodencov, a to od momentu, keď dosiahla 8 - 9 rokov (Žigová, 1996).

Vzdelávanie a rómska rodina

Základné vzťahy a postoje detí k vzdelávaniu ovplyvňujú predovšetkým ich rodičia. Avšak pre väčšinu rómskych rodín vzdelanie nemá veľkú hodnotu. Postoj rómskych rodičov k škole je skôr negatívny až nepriateľský, čoho výsledkom je nezáujem rómskych detí o školu, nepripravenosť na vyučovanie a časté absencie.

Skúsenosti z programu nadácie Open Society Fund Praha „Začít spolu“ ukazujú, že spolupráca školy s rómskou rodinou je významným „katalyzátorom“ úspešnosti rómskych detí v škole. V rámci tohto programu bola zriadená funkcia tzv. rodinného koordinátora, ktorý pôsobí na škole a zabezpečuje komunikáciu medzi školou a rodinami. Jeho hlavnou úlohou je budovať dôveru rodín voči škole a zainteresovať ich do vyučovacie procesu (Kovaříková, 1998, s. 15).

Metódy práce sociálneho pedagóga s rómskou rodinou

Pri práci s rómskou rodinou poukazuje D. Selická (2006) na niekoľko kľúčových metód:

• Prípadová metóda: Má individuálny charakter. Sociálny pedagóg stanovuje sociálnu diagnózu, navrhuje sociálnu terapiu, prípadne aj intervencie.
• Skupinová metóda: Má kolektívny charakter. Na jedinca sa pôsobí prostredníctvom malej skupiny. Cieľom je psychosociálne pôsobiť na rodinu.
• Komunitná metóda: Má komplexný charakter. Jej cieľom je uspokojiť potreby jedinca prostredníctvom inštitúcií a spoločenských organizácií v najbližšom prostredí. Metóda zahŕňa opatrenia, činnosti, ktoré sú zamerané na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Cieľom metódy je zdravotne, výchovne pôsobiť na občanov, viesť ich k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu, v boji proti týraniu a zanedbávaniu detí. Sociálny pedagóg má možnosť vplývať na komunitu prostredníctvom prednášok, besied, masmédií.

V práci s rómskou rodinou a ich deťmi možno využívať aj nasledovné metódy sociálnopedagogickej pomoci, ktoré uvádza Z. Bakošová (2005):

• Metóda kompenzácie nevhodných podnetov: Spočíva v náhrade chýbajúcich podnetov prostredia, ktoré narúšajú integritu osobnosti rómskeho dieťaťa.
• Metóda posilnenia vlastnej kompetencie: Ide o rozbor životného štýlu dieťaťa, ktorý súvisí s jeho hodnotovou orientáciou.
• Metóda plánovania pozitívnej perspektívy: Vzhľadom na to, že pre rómske etnikum je dôležitá prítomnosť a nie budúcnosť, je snahou sociálneho pedagóga ukázať rómskemu dieťaťu či rodine pozitívne perspektívy do budúcnosti.
• Metóda podpory orientovanej na sebarealizáciu: Neuspokojenie sebarealizačných potrieb vedie k mnohým frustráciám. Dieťa si sebarealizáciou potvrdzuje svoju identitu, autonómiu, je vedené k samostatnosti.
• Preventívne metódy: Sociálny pedagóg môže vykonávať hlavne primárnu a sekundárnu prevenciu, či už formou osvety, prednášok alebo rôznych besied, na ktoré môže pozývať aj odborníkov z iných oblastí.

Môžeme konštatovať, že sociálny pedagóg sa pri svojej práci stretáva s množstvom rôznych metód, z ktorých podľa závažnosti problému a typológie klienta vyberá a volí tú najvhodnejšiu. Práve kvalitné osobnostné predpoklady a odborná vzdelanosť umožňujú sociálnemu pedagógovi plniť požiadavky individuálnej starostlivosti a voliť primerané formy a metódy výchovného a sociálneho pôsobenia tak, aby nedošlo k manipulácii klienta.

Oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg sa pri svojej práci nezameriava len na pomoc jednotlivcom či konkrétnej rodine, jeho pomoc je potrebná v rámci celej rómskej komunity. Medzi hlavné oblasti pôsobenia patrí:

• Zlepšenie dochádzky detí do školy - vzbudiť u detí záujem o štúdium, túžbu po nových poznatkoch.
• Nadobúdanie zručností vedenia domácnosti - mnohé rómske dievčatá sa už v mladom veku stávajú matkami, a často nevedia ešte ani variť, starať sa o domácnosť.

Jednou z ďalších možností, ako môže práca sociálneho pedagóga prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín, je samotná výchova, respektíve prevýchova dospelých Rómov. D. Selická (2009) ako dôvod tejto prevýchovy uvádza potrebu pozitívneho vplyvu rodičov na ich deti. Preto odporúča sústavnú a systematickú sociálno-výchovnú prácu s rómskou rodinou a navrhuje zriadiť klubové stretnutia odborníkov s rómskymi rodičmi, pričom daní odborníci majú byť hlavne z oblasti sociálnej práce, pedagogiky, psychológie, lekárstva, práva a ekonomiky. Považujeme to za veľmi dobrú myšlienku, ktorá by sa mala realizovať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je už len to, že takýmto spôsobom by sa mohli rómske rodiny naučiť zmysluplne a rozumne zaobchádzať s peniazmi, pretože v súčasnosti sa ešte vyskytujú prípady, keď rodina minie všetky peniaze v deň, keď ich dostane.

Školský sociálny pracovník

V zahraničí má sociálna činnosť v školách dlhoročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, preto je cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.

Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe. Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú je potrebné stručne objasniť.

Význam prevencie v školách

Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Dá sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách.

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považuje sa za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.(§ 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).

Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.

Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.

Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Počas praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.

Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opierajú o päť základných bodov (Látalová, Kopťárová 2008, s.):

1. Získavanie finančných prostriedkov.
2. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka.
3. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
4. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem.
5. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti, nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia.

Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď.

V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce. V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujeme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Podľa Petra Lengyela, ktorý pôsobil ako školský sociálny pracovník v ZŠ a lektor, sa školská sociálna práca na Slovensku stala realitou v dvoch slovenských mestách a zameraná bola na prevenciu sociálno-patologických javov.

Komunitná sociálna práca

Komunitná sociálna práca je sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite. Ďalšími cieľmi sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie.

Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. terénna sociálna práca s jednotlivcom a jeho rodinou je financovaná zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu; o finančné dotácie žiadajú samosprávy Fond sociálneho rozvoja a sami program spolufinancujú.

Komunitná sociálna práca: systémovo sa nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty - zamerané na sociálnu pomoc, resp. vzdelávanie.

Národný projekt Rozvojové tímy a terénna sociálna práca

Nepriaznivá situácia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít viedla k vzniku pilotného projektu Rozvojové tímy - I. fáza, projektu strategického významu (NP RT I.), ktorý podporuje vzájomné učenie sa, desegregáciu a súdržnosť celej sídelnej komunity. Naša obec je jednou zo 60 zapojených obcí, kde sa NP RT I. realizuje. Rozvojové tímy sú koordinované a metodicky usmerňované Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Realizácia projektu zahŕňa mäkké aktivity (najmä oblasť vzdelávania, bývania, zamestnanosti, boja s proti rómskym rasizmom).

Ďalším významným projektom je Národný projekt Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít II. (NFP: 28 990 930, 08 eur), ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ).

Hlavné ciele a aktivity národného projektu

Hlavný cieľ projektu je Motivácia a aktivizácia jednotlivcov a rodín na riešenie problémov prostredníctvom spoločnej aktivity. Cieľom národného projektu je poskytovanie kvalitných služieb klientom z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí patria medzi najviac vylúčené skupiny alebo skupiny ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Prostredníctvom terénnej sociálnej práce sa v národnom projekte plánuje dosiahnuť začlenenie osôb žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách do spoločnosti, zlepšiť resp. udržať si zamestnanie a bývanie.

Národný projekt je jeden z vybraných projektov Take away balíka, ktorý predstavuje sociálnu inováciu založenú na kombinácií inkluzívnych programov (verifikovaných počas programového obdobia 2007-2013) ako terénna sociálna práca, inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy, komunitné centrá a nového prvku poskytovania podpory v oblasti vysporiadania pozemkov v rómskych osídleniach. Súbor národných projektov bude realizovaný komplexne v 150 obciach s najvyššou mierou indexu segregácie, resp. kde je podiel MRK obyvateľov voči majoritnému obyvateľstvu min. 20% a nepresiahne počet 50 - 250 obyvateľov z MRK. V druhej fáze NP prijímateľ plánuje rozšíriť tento zoznam indikatívne o 44 obcí. Obce zo zoznamu oprávnených užívateľov spĺňajúcich vyššie uvedené kritériá sa budú do NP prihlasovať na základe zverejneného oznámenia pre zapojenie sa.

Činnosť terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov bude zameraná na zmierňovanie nerovností, nerovného prístupu k službám a v neposlednom rade na zvyšovanie sociálnych kompetencií klientov. Dôraz bude kladený hlavne na zlepšenie ich postavenia na trhu práce. Terénna sociálna práca bude vykonávaná štandardnými metódami a technikami sociálnej práce a dlhodobejšie. Pomoc bude poskytovaná na základe plánu práce vypracovaného spolu s klientmi, ktorý bude obsahovať ciele sociálnej intervencie. Cieľom je poskytovanie terénnej sociálnej práce a terénnej práce, ktoré budú prispievať k zamestnateľnosti a zamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Táto časť obyvateľstva má sťažený prístup k službám zamestnanosti a ďalším verejným službám a tiež čelí rôznym bariéram pre vstup na trh práce.

Pozitívne aspekty práce s rómskou komunitou

8. apríl oslavujeme Medzinárodný deň Rómov a je dôležité si uvedomiť, že Rómovia sú spontánni, srdeční a pohostinní. Dokážu si užívať život aj napriek ťažkostiam a hľadať radosť v maličkostiach. Ich večný optimizmus a radosť zo života sú nákazlivé. Majú zmysel pre slobodu a ctia si tradície. Sú autentickí a nehrajú sa na niečo, čím nie sú. Ich súdržnosť je obdivuhodná, rovnako ako vzájomná nezištná pomoc medzi sebou. Práca s rómskou komunitou dáva možnosť nahliadnuť do sveta, kde sa hodnoty ako súdržnosť, spontánnosť a životná energia prejavujú v každodenných situáciách. Sociálni pracovníci sa od nich učia, že aj napriek ťažkostiam si dokážu zachovať vnútornú silu a schopnosť prekonávať prekážky s nadhľadom. Často sa stretávajú s tým, že aj v situáciách, ktoré by iných mohli zlomiť, si dokážu nájsť dôvod na smiech a nádej.

Práca s rómskou komunitou je veľmi obohacujúca. Baví nás, keď sa stretávame v komunitnom centre s rómskymi ženami. Denne sa od nich učíme vytrvalosti. Obdivujeme ich. Napriek tomu, že Rómovia sú naši susedia - či už reálni alebo len metaforickí - a žijú s nami bok po boku už stáročia, majorita ich často vníma len cez stereotypné okuliare. A to je veľmi zúžený pohľad. Táto práca dáva perspektívu, učí vnímať realitu očami tých, ktorí to nemajú jednoduché a zároveň vidieť, akí dokážu byť silní aj napriek prekážkam. Baví nás ich dynamika, otvorenosť a schopnosť hľadať radosť aj v maličkostiach. Zároveň táto práca pripomína, že vzdelávanie nie je len o vedomostiach, ale aj o dôvere, vzťahoch a príležitostiach. Nuž a je to aj veľmi zmysluplná práca - vidíme konkrétne výsledky, pomáhame tam, kde je to naozaj potrebné. Páči sa nám tá dynamickosť - každý deň je iný, stále sa niečo deje a učíme sa nové veci. Vidíme, že môžeme reálne prispieť k lepšiemu vzdelaniu a životným šanciam detí. Práca v rómskej komunite prináša, samozrejme, aj rôzne prekážky, ale s nimi aj priestor na hľadanie riešení. U detí máme radi ich prítulnosť, to, že dokážu ukázať ako sa naozaj tešia, ukázať tú ozajstnú úprimnú radosť. Ale vedia to aj naopak, samozrejme… Takisto máme radi ich hudbu, ktorá sa často ozýva v našich komunitných centrách.

tags: #socialny #pracovnik #a #vzdelavanie #romskej #komunite