Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáhajú jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať rôzne prekážky a zlepšovať ich životnú úroveň. Ich práca je rozsiahla a rôznorodá, vyžaduje si širokú škálu zručností a vedomostí. Tento článok sa zameriava na priblíženie pracovnej náplne sociálneho pracovníka, jeho rolí a dôležitosti v systéme sociálnej starostlivosti, ako aj na jeho úlohu vo výskume.
Úvod do sociálnej práce
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a zlepšuje život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a jej cieľom je posilniť ľudí, aby sa dokázali sami postarať o svoje potreby a žiť plnohodnotný život. Sociálni pracovníci sa snažia zmierňovať chudobu, nespravodlivosť a iné sociálne problémy.
Nevyhnutnosť sociálnej práce spočíva v akceptovaní reality, že v každej spoločnosti existujú sociálne problémy. Zároveň sa môže stať, že postihnutí, alebo dotknutí si ich nevedia, nemôžu, alebo z nejakých dôvodov nechcú riešiť vlastnými silami, alebo spôsob pre nich zvyčajný, nefunguje. Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka.
Rôznorodosť rolí sociálneho pracovníka
Pracovná náplň sociálneho pracovníka je veľmi rôznorodá a závisí od špecializácie, pracovného prostredia a cieľovej skupiny. Sociálny pracovník je profesionál, ktorého profesionálne schopnosti, komunikačné zručnosti a umenie rozhodnúť sa medzi niekoľkými alternatívami pomáhajú upraviť problémy sociálnych klientov. Zároveň má byť vybavený schopnosťou predpokladať dôsledky svojich rozhodnutí.
Sociálni pracovníci vykonávajú sociálnu prácu tým, že:
- identifikujú, korigujú a riešia sociálne problémy
- sprostredkúvajú pomoc pri riešení týchto problémov a
- snažia sa zabrániť ich vzniku, vyhroteniu a opakovaniu
- aktívne prispievajú ku zmenám sociálneho prostredia tak, aby sa rozvíjala sebaúcta klienta, jeho autonómia a spoločenské interakcie
- posilňujú schopnosti klienta zúčastniť sa na rozhodovaní, ktoré ovplyvní jeho život
Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:
- Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
- Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, príp. s inými zdrojmi pomoci.
- Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
- Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
- Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
- Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a spracúvava informácie.
- Personálny manažér: Zaisťuje výcvik a výuku, supervíziu, konzultácie a riadenie pracovníkov zariadenia.
- Administrátor: Plánuje, rozvíja a zavádza spôsoby práce, služby a programy v sociálnych zariadeniach pre príslušnú konzultáciu.
Medzi ďalšie činnosti sociálneho pracovníka patrí:
- Zhromažďovanie informácií: To zahŕňa rozhovory s klientmi a ich rodinami, a analýzu ich situácie.
- Vypracovanie plánov pomoci: Na základe posúdenia potrieb klientov vypracuje sociálny pracovník individuálny plán pomoci, ktorý zahŕňa ciele, stratégie a konkrétne kroky na ich dosiahnutie.
- Poskytovanie priamej pomoci: Sociálny pracovník poskytuje priamu pomoc klientom, ktorá môže zahŕňať poradenstvo, terapiu, sprostredkovanie služieb, finančnú pomoc a iné formy podpory.
- Monitorovanie pokroku klientov: Sociálny pracovník pravidelne monitoruje pokrok klientov a upravuje plán pomoci podľa potreby.
Asistent sociálnej práce
Asistent sociálnej práce poskytuje informačné a poradenské služby na úrovni základného sociálneho poradenstva a vykonáva odborné činnosti, ktoré mu umožňuje príslušná legislatíva. Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu. Asistent sociálnej práce pod gesciou sociálneho pracovníka vyhľadáva, oslovuje a motivuje na spoluprácu klienta s ohľadom na špecifiká a potreby príslušnej skupiny klientov. Poskytovanie informačných a poradenských služieb sa týka oblastí ako nemocenské a dôchodkové poistenie, nemocenské a dôchodkové dávky, príspevky štátnej sociálnej podpory, sociálne služby, sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela, pomoc v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služby zamestnanosti, v oblasti spôsobilosti na právne úkony - obmedzenia, prinavrátenia, opatrovníctva.
Osobnosť sociálneho pracovníka
Osobnosť sociálneho pracovníka je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré má k dispozícii. Sociálny pracovník by mal byť poctivý, spravodlivý, pravdovravný, pracovitý a mal by vzbudzovať dôveru. Dôležitá je schopnosť komunikovať s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť, morálna integrita a sociálne cítenie. Má úctu k životu a schopnosť pracovať v tíme.
Rozlišujeme niekoľko typov sociálnych pracovníkov:
- Pomáhajúci pracovník neangažovaný: Poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomocí.
- Pomáhajúci pracovník angažovaný: Táto profesia má veľkú príťažlivosť, a preto ju zodpovední pracovníci často vykonávajú aj za menší príjem.
- Angažovaný pracovník, ktorý sa príliš obetuje: Pre svojho klienta.
Etický kódex sociálnych pracovníkov vyjadruje poslanie tejto profesie: „Sociálny pracovník, ktorý v úlohe pomáhajúceho sa stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“
Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny.
Psychologická príprava sociálnych pracovníkov
Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich povolania. Zahŕňa rôzne aspekty, ako:
- Sociálny pracovník ako osobnosť
- Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
- Sociálny pracovník ako psychoterapeut
- Sociálny pracovník ako pedagóg
- Sociálny pracovník ako manažér
- Sociálny pracovník ako vedec
Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca
Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:
- poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka
- poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti
- usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
- učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania
- zmena systému práce klienta
- poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému
Sociálny pracovník ako pedagóg
Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť, nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.
Prístup zameraný na silné stránky klienta
Základným pilierom pri práci s klientom je zamerať sa na silné stránky klienta. Sociálnu prácu zameranú na silné stránky klienta charakterizovali Dennis Saleebey, Charles Rapp a Anne Weick. Je to prístup, ktorý kladie dôraz na silné stránky človeka a vyhýba sa slabým stránkam, problémom a deficitom. Takýto prístup prináša množstvo výhod pre klienta pri riešení zložitých situácií, pretože klient si uvedomuje svoje silné stránky, cez ktoré dosiahne zmeny, ktoré si stanoví.
Prístup zameraný na silné stránky aplikuje koncept zmocnenia, ktorý obsahuje dve zložky: individuačné (zamerané na jednotlivca) a sociálno-politické (zamerané na sociálne zmeny). Sociálny pracovník má byť profesionál, ktorý klienta vedie k uvedomeniu si a využívaniu silných stránok. Keď klient začne inak vnímať svet a začne využívať zdroje a potenciály, je na ceste k zlepšeniu svojho života. Zmocňovanie je prostriedok, ako klienti získajú kontrolu nad problémami, s ktorými sa stretávajú.
Cieľom práce zameranej na silné stránky je pomôcť klientovi, aby sa z náročnej situácie vynoril posilnený a pripravený na podobné situácie v budúcnosti. Sociálny pracovník má klientovi pomôcť identifikovať zdroje, ktoré mu pomohli v minulých udalostiach, a využiť ich na prekonanie súčasných výziev.
Medzi predpoklady, z ktorých tento prístup vychádza, patria:
- Zamerať sa na cieľ, ktorý klient chce dosiahnuť.
- Dôraz je kladený najmä na súčasnú situáciu.
- Spoločenstvo, ktoré je primárnym zdrojom pre ľudí.
- Rešpektovanie sebaurčenia klienta.
- Klient je partnerom v celom procese.
Sociálny pracovník by mal neustále klientovi pripomínať jeho silné stránky a stavať na nich v procese zmeny. Je potrebné naučiť klientov nájsť niečo dobré aj v zložitých situáciách. Identifikácia silných stránok klienta sa môže uskutočniť prostredníctvom rozhovorov, kedy klient charakterizuje svoju situáciu. Silné stránky je možné identifikovať z troch hlavných oblastí: z osobnosti človeka, z jeho schopností a z vonkajšieho prostredia. Seligman a Peterson tiež ponúkajú zoznam silných stránok, ktoré sa nachádzajú v konkrétnych situáciách, v ktorých sa prejavujú.
Príklady otázok, ktoré pomáhajú sociálnemu pracovníkovi identifikovať silné stránky klienta:
- Čo Vám pomohlo prežiť v ťažkých situáciách?
- Čo ste urobili, keď sa stalo niečo dobré?
- Čo vo svojom živote chcete zmeniť?
- Čo by zlepšilo Vašu situáciu?
- Aké sú Vaše najlepšie vlastnosti?
- Kto Vás v živote podporuje?
- Čo treba zmeniť, aby Vaša situácia bola iná?
Sociálny pracovník ako vedec a výskumník
Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch. Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre nás všetkých, ktorým nám záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.
Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. Veľký dôraz sa kladie na potrebu ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, v prevencii a zdraví obyvateľstva.
Výskum vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení
V rámci výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť záujem sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, boli oslovené rôzne inštitúcie na Slovensku aj v Českej republike, ako aj Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW).
Metodika výskumu
Výskum sa realizoval s podporou Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorá poskytla súhlas s realizáciou výskumu. Na zber údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník obsahujúci rôzne typy otázok. Súbor pozostával zo 111 respondentov (93 žien a 18 mužov), z toho 42 asistentov sociálnej práce a 69 sociálnych pracovníkov. Veková kategória bola v rozmedzí 20 až 61 a viac rokov, pričom najviac respondentov (35,14%) bolo vo vekovej kategórii 31 - 40 rokov. Najvyšší podiel respondentov (46,82%) pracuje v sociálnych službách.
Výsledky výskumu
Výsledky výskumu jednoznačne preukázali, že vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení by bolo pre sociálnych pracovníkov prínosné a potrebné.
Význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení:
Až 97 (87,39%) sociálnych pracovníkov považuje vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení za významné.
Hodnotenie vedomostí respondentov:
Z celkového počtu 111 respondentov, 66 (59,46%) označilo svoju úroveň vedomostí ako priemernú. To naznačuje potrebu ďalšieho vzdelávania.
Informovanosť o ďalšom vzdelávaní:
Alarmujúci je fakt, že 104 (93,69%) respondentov nemá žiadne informácie o ďalšom vzdelávaní v problematike civilizačných ochorení.
Záujem o vzdelávanie:
Napriek nedostatku informácií má prevažná väčšina, konkrétne 96 (86,49%) respondentov záujem o vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení.
Záver výskumu
Sociálni pracovníci ohodnotili svoje vedomosti ako priemerné a zároveň vyzdvihli potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Výskum zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny na Slovensku, v ČR, rovnako aj na Ukrajine, s cieľom rozvinúť vzdelávacie programy pre sociálnych pracovníkov v oblasti klinickej a zdravotnej sociálnej práce.