Sociálna ekonomika zohráva čoraz významnejšiu úlohu v moderných spoločnostiach, kde sa snaží prepájať ekonomické ciele s pozitívnym sociálnym dopadom. Na Slovensku je tento koncept ukotvený v legislatíve a podporovaný finančnými nástrojmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na sociálny podnik v kontexte slovenskej legislatívy, jeho charakteristické znaky a postavenie v sociálnej ekonomike.
Pilíre sociálnej ekonomiky na Slovensku
Sociálna ekonomika na Slovensku stojí na troch hlavných pilieroch:
- Legislatívne prostredie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
- Finančná podpora: Investičná a kompenzačná.
Zákon č. 112/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, predstavuje legislatívny rámec pre sociálne podniky a celý sektor sociálnej ekonomiky na Slovensku. Tento zákon definuje sociálny podnik a upravuje oblasť sociálnej ekonomiky a správu tohto sektora.
Definícia sociálneho podniku
Sociálne podniky sú definované ako dôležitá hnacia sila inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že sociálne podniky budú zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení rôznych spoločenských výziev. Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Podstata sociálneho podniku spočíva v jeho zameraní na poskytovanie spoločensky prospešnej služby, ktorá je definovaná v § 2 ods. 3 zákona č. 112/2018 Z. z. Táto služba je poskytovaná znevýhodneným a zraniteľným osobám, alebo prispieva k rozvoju miestnej komunity a regionálneho rozvoja, ochrane životného prostredia, kultúry a vzdelávania. Hlavným cieľom sociálneho podniku nie je dosahovanie zisku, hoci podnik môže vykonávať činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Dosahovanie zisku nesmie byť hlavným cieľom podniku. Hlavným cieľom musí byť poskytovanie spoločensky prospešnej služby, ako je definované v § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Charakteristické znaky sociálneho podniku
Sociálne podniky sa odlišujú od bežných komerčných podnikov v niekoľkých kľúčových aspektoch:
- Spoločensky prospešná služba: Sociálny podnik je zameraný na poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám.
- Prerozdelenie zisku: Zisk sociálneho podniku sa nesmie prerozdeľovať medzi individuálnych vlastníkov.
- Manažment: Oblasť manažmentu je odlišná od komerčných podnikov.
- Zamestnávanie: Oblasť zamestnávania sa líši, pričom dôraz sa kladie na zamestnávanie znevýhodnených osôb.
- Profesijná a kvalifikačná spôsobilosť: Zamestnanci by mali byť prijímaní na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti.
Subjekty sociálnej ekonomiky
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch definuje subjekty sociálnej ekonomiky ako právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti v súlade s princípmi sociálnej ekonomiky. Medzi tieto subjekty patria registrované sociálne podniky, neziskové organizácie, družstvá a iné formy podnikov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené zákonom.
Zákon o sociálnej ekonomike delegoval správu sektora sociálnej ekonomiky dvom subjektom:
- Asociácii subjektov sociálnej ekonomiky
- Aliancii pre sociálnu ekonomiku na Slovensku
Registrovaný sociálny podnik
Subjekt sociálnej ekonomiky sa môže rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom. Registrácia prináša určité výhody, napríklad prístup k finančnej podpore a iným formám podpory rozvoja sociálnej ekonomiky. Výhody prináležia len registrovaným sociálnym podnikom (napr. realizácia formou vyhradenej zákazky a iné).
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch stanovuje podmienky registrácie sociálneho podniku. Registrovaný sociálny podnik musí vo svojom názve používať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“.
Druhy registrovaných sociálnych podnikov
Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Každý druh podniku sa zameriava na inú oblasť spoločensky prospešnej činnosti a má špecifické podmienky pre registráciu a fungovanie.
Integračný podnik
Integračný podnik je špecifický typ registrovaného sociálneho podniku, ktorý sa zameriava na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Integračné podniky sa odlišujú od ostatných sociálnych podnikov na základe percenta zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb. Pôvodne bolo stanovené, že integračný podnik musí zamestnávať minimálne 40 % znevýhodnených a zraniteľných osôb. Neskôr sa toto percento znížilo na 30 %.
Sociálny podnik bývania
Sociálny podnik bývania je zameraný na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Tento typ podniku poskytuje nájomné bývanie oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Podmienkou pre fungovanie sociálneho podniku bývania je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu prostredníctvom percenta poskytnutého nájomného bývania alebo percentom prenajímaných bytov.
Príklady registrovaných sociálnych podnikov
- Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik
- Obecná prevádzkareň, s.r.o.
K februáru 2024 evidovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov.
Výzvy a riziká sociálnych podnikov
Sociálne podniky čelia rôznym výzvam a rizikám, vrátane ekonomických, sociálnych a environmentálnych faktorov. Môže ísť napríklad o nezvládnutú rentabilitu, ziskovosť, vysoké náklady, neschopnosť predať výrobky a služby, nájsť odberateľov, nekvalitný podnikateľský zámer, nedostatočnú analýzu trhu či nedôveru ostatných ekonomických aktérov. Normálnu súkromnú firmu by položila už len jedna z týchto vecí.
Sociálne podnikanie v Českej republike
Sociálne podnikanie je moderný prístup, ktorý spája podnikanie s riešením spoločenských a environmentálnych problémov. Podniky tohto typu nevznikajú len kvôli zisku, ale hlavne kvôli zmene k lepšiemu - či už pomocou zamestnávania znevýhodnených osôb, alebo prispievaním ku komunitnému rozvoju. Sociálny podnik je firma, ktorá kombinuje podnikanie spolu s pozitívnym dopadom na spoločnosť.
Sociálne podnikanie sa opiera o niekoľko základných hodnôt a princípov, ktoré vychádzajú z odporúčaní odbornej platformy TESSEA. V praxi sa jednotlivé sociálne podniky líšia mierou, s akou tieto princípy napĺňajú - niektoré uprednostňujú environmentálne hľadisko, iné sociálnu inklúziu.
Právne formy sociálneho podnikania v ČR
Sociálne podnikanie môžu v Českej republike prevádzkovať subjekty s rôznou právnou formou - najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), družstvo, obecne prospešná spoločnosť (o.p.s.) alebo ústav. Právna forma sama o sebe ale nerozhoduje. Dôležité je, či daný subjekt napĺňa princípy sociálneho podnikania - teda prepojuje podnikanie s verejnoprospešným cieľom, zapája znevýhodnené osoby, reinvestuje zisk a prináša pozitívny dopad.
Od roku 2024 môžu právnické osoby, ktoré spĺňajú stanovené kritériá, získať aj oficiálny status Integračného sociálneho podniku (ISP) podľa zákona č. 468/2024 Sb., ktorý definuje integračné sociálne podniky. Je to zatiaľ jediná legislatívne definovaná forma sociálneho podniku v ČR. Status integračného sociálneho podniku (ISP) môžu získať iba právnické osoby, ktoré napĺňajú presne definované kritériá, napr. 30 % zamestnancov zo znevýhodnených skupín.
Integračný sociálny podnik (ISP) v ČR
Integračný sociálny podnik (ISP) sa zameriava na zamestnávanie a sociálne začleňovanie osôb znevýhodnených na trhu práce, napr. osôb so zdravotným postihnutím (OZP), dlhodobo nezamestnaných, osôb s exekúciou alebo rodičov samoživiteľov. Integračné sociálne podniky (ISP) môžu čerpať podporu z Úradu práce alebo iných verejných zdrojov - a to aj vtedy, ak majú formu s.r.o. alebo inej podnikateľskej právnej formy. Okrem integračných podnikov existujú aj sociálne podniky zamerané na životné prostredie, vzdelávanie, kultúru alebo komunitný rozvoj.
Príklady sociálneho podnikania v ČR
V Českej republike je sociálne podnikanie na vzostupe a rozvíja sa v celej rade oblastí - od výroby a remesiel cez recykláciu, gastro služby, upratovanie, údržbu verejných priestranstiev až po starostlivosť o seniorov. Jedným z takých sociálnych podnikov je FOVY s.r.o., ktorý ponúka chránené pracovné miesta a má viac ako tridsaťročnú tradíciu, ktorá siaha až do roku 1992, kedy vznikla prvá dielňa v Želive. Ich spoločným cieľom je ponúknuť zmysluplné pracovné uplatnenie ľuďom s duševným ochorením alebo iným znevýhodnením - a podporiť ich v tom, aby mohli viesť plnohodnotný život podľa svojich možností. Nejde len o samotnú prácu - ide o pocit zmyslu, dôležitosti a prijatia. Tým napĺňa aj kľúčové Ciele udržateľného rozvoja OSN.
FOVY s.r.o. vo FOVY dáva prácu znevýhodneným krajčírkam, ktoré šijú zápisníky FOREWEAR z recyklovaného textilu a s brandingom na mieru.
Inšpirácia zo sveta: Social enterprise vs. Social business
V medzinárodnom prostredí sa často stretnete s dvoma podobnými, ale nie totožnými pojmami: social enterprise a social business. Napriek tomu, že sa oba týkajú podnikania so spoločenským presahom, líšia sa v niektorých kľúčových princípoch - najmä v tom, ako nakladajú so ziskom.
- Social enterprise: Tento pojem je bežne používaný v Európe a jeho význam sa veľmi podobá nášmu chápaniu sociálneho podniku. Vytvára zisk, ktorý môže byť čiastočne alebo celkom prerozdeľovaný - napr. medzi vlastníkov.
- Social business: Tento koncept rozpracoval Muhammad Yunus, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku. Zisk social businessu sa reinvestuje späť do podniku na rozšírenie jeho spoločenského dosahu.
tags: #socialny #podnik #v #cr #charakteristka