Sociálny Podnik Pracovnej Integrácie: Kľúč k začleneniu znevýhodnených osôb na trh práce

Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k podnikaniu, ktorý spája ekonomickú aktivitu s pozitívnym sociálnym dopadom. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktorých hlavným cieľom je maximalizácia zisku, sociálne podniky sa zameriavajú na riešenie konkrétnych spoločenských problémov, ako sú nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie alebo environmentálna degradácia.

Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Sociálne podnikanie je v prvom rade podnikaním, avšak jeho dopad je ešte v inej veci. Aj keď vytvorí zisk, tak viac ako 50 percent z neho musí znovu reinvestovať do podniku, čím sa podporuje jeho sociálne poslanie.

Integračný sociálny podnik a jeho poslanie

Integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Tieto osoby tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie, ale aj do iných oblastí riešenia spoločenských problémov.

Integračný podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zvyšovania zamestnanosti a ktorý zamestnáva najmenej 30% znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Zamestnanci pracujúci na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú.

Zákon o sociálnej ekonomike definuje kritériá pre znevýhodnenú osobu, ktoré zahŕňajú:

• v predchádzajúcich šiestich mesiacoch nebola zamestnaná okrem zamestnania v pracovnoprávnom vzťahu, ktorého trvanie nepresiahlo v úhrne 40 dní v kalendárnom roku, a ak jej zdaniteľné mesačné príjmy a mesačné príjmy zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku a vdoveckého výsluhového dôchodku nepresiahli v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z.,
• je mladšia ako 26 rokov veku, ukončila príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie podľa § 35 zákona č. 5/2004 Z. z. a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Nezahŕňame pritom len občanov, ktorým bola priznaná invalidita. Zákon definuje aj ľudí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, napríklad osoby s poruchou autistického spektra alebo Crohnovou chorobou.

Aktuálny stav a rozmanitosť sociálnych podnikov na Slovensku

Aktuálna bilancia sociálneho podnikania na Slovensku hovorí o vyše 500 registrovaných sociálnych podnikoch, v ktorých si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb, ktoré by sa inak nezamestnali. Podľa ďalších údajov máme aktuálne 532 zaregistrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje vyše 6-tisíc ľudí, pričom 4-tisíc z nich je nejakým spôsobom znevýhodnených, z toho 2-tisíc zdravotne.

Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva. Napríklad obecný sociálny podnik vykonáva stavebnú a gastro činnosť, pričom v ňom skoncentrovala skupina zamestnancov, z ktorých väčšina nemala prácu. Takýto podnik má nielen integračný charakter, ale môže mať aj charakter verejnoprospešného podniku, prevádzkujúc kúpalisko, školský autobus či obecné noviny.

Legislatívny rámec a systém podpory

Od roku 2018 je na Slovensku účinný Zákon číslo 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Tento zákon je kľúčový pre definíciu a fungovanie sociálnych podnikov. Od januára sa chystá jeho novela, ktorá vychádza aj z podnetov z praxe. Zavádza napríklad zjednodušený spôsob overovania zdravotného znevýhodnenia pracovníkov sociálnych podnikov, a to posudkovým lekárom úradu práce.

Od schválenia zákona o sociálnej ekonomike existuje verejný zoznam - Register sociálnych podnikov - na stránke ministerstva práce. Okrem toho existuje aj online katalóg, ktorý promuje tento typ podnikov. Na podporu zamestnávania znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb sa poskytujú umiestňovacie a vyrovnávacie príspevky prostredníctvom nových aktívnych opatrení na trhu práce v zmysle §19a a §19b zákona č. 112/2018 Z. z.

Historické zmeny v terminológii

V zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. nastali aj zmeny v zákone o službách zamestnanosti. Novelou zákona o službách zamestnanosti sa od 1. mája 2018 sociálny podnik pracovnej integrácie zmenil na zamestnávateľa prechodného zamestnania. Tieto zmeny okrem iného znamenali, že v období od 1. mája 2018 do 31. decembra 2020 ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávalo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania. Ak však bola žiadosť o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie podaná pred 1. májom 2018, ktorá nebola vybavená, považovala sa za žiadosť o priznanie postavenia zamestnávateľa prechodného zamestnania. Dňom 1. januára 2021 zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania. Všetky sociálne podniky pracovnej integrácie sa tak od 1. mája 2018 stali zamestnávateľmi prechodného zamestnávania a mohli takto fungovať do 31. decembra 2020. Do uvedeného termínu však boli povinné plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti.

Prínosy a vplyv sociálneho podnikania

Sociálne podniky poskytujú znevýhodneným ľuďom prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Ich význam je hlbší ako len ekonomický. Návštevy takýchto podnikov, ktoré zamestnávajú hlavne zdravotne znevýhodnených a hendikepovaných, ukazujú, že práca na zákone mala zmysel, pretože je vidieť úsmevy týchto ľudí. Cítia, že niekto o nich má záujem, že nie sú na okraji spoločnosti, že im dávame šancu plnohodnotne žiť.

Pre mnohých podnikateľov, ktorí sa rozhodnú pre sociálne podnikanie, to predstavuje prácu, ktorá má konečne iný zmysel ako naháňanie zisku. Sociálne podniky sa aktívne snažia zviditeľniť, že zamestnávajú znevýhodnených ľudí, aby si zákazníci uvedomovali, že kúpou ich produktu pomáhajú nielen životnému prostrediu, ale aj sociálnej ekonomike. V obciach, kde fungujú obecné sociálne podniky, ľudia oceňujú ich prítomnosť a vnímajú ich ako prínos, čo naznačuje pozitívne vnímanie sociálneho podnikania na lokálnej úrovni. V určitých prípadoch môžu byť dokonca lacnejšie.

Bariéry a výzvy v rozvoji sociálneho podnikania

Sociálne podnikanie je v súčasnosti na Slovensku slabo rozvinutá oblasť podnikania, koncepčne a legislatívne nejednoznačná, a počet subjektov, ktoré by sa dali nazvať sociálnymi podnikmi, je relatívne nízky. Empirický výskum zmapoval bariéry, ktorým sociálne podniky na Slovensku čelia. Jedným z kľúčových predpokladov pre rozbeh a existenciu sociálneho podniku je až nadštandardne silná motivácia kľúčových aktérov, ktorí stáli za zrodom podnikateľskej iniciatívy. Zároveň je u týchto ľudí zaznamenaná imanentná prítomnosť určitého idealizmu až altruizmu v zmysle nezištnej služby iným.

Pre rozbeh sociálneho podnikania je tiež nevyhnutný aj určitý sociálny kapitál, v zmysle sociálnych väzieb, siete kontaktov a relatívne dobrého mocenského postavenia v oblasti, v ktorom aktéri pôsobia. Takmer všetky sociálne podniky boli rozbehnuté vďaka „know-how“ aj vďaka sociálnym väzbám a kontaktom, ktoré aktéri už mali naakumulované v rámci svojej predchádzajúcej sociálnej a pracovnej trajektórie.

Výraznou črtou sociálneho podnikania, ktorú sme identifikovali, je aj závislosť na vonkajšom ekonomickom prostredí. Mnohé sociálne podniky môžu mať napríklad problémy vzhľadom na nízku kúpnu silu obyvateľov v znevýhodnených regiónoch. Ako významnú bariéru pre vznik, rozvoj a kontinuálne fungovanie sociálnych podnikov bol identifikovaný nedostatok finančného kapitálu a nedostatok zručností spojených s podnikaním vo všeobecnosti.

Špecifickou výzvou sa tiež ukazuje nájdenie vhodného spôsobu prepájania služieb zamestnanosti s podporou sociálneho podnikania. Nevyhnutná sa ukazuje aj potreba nastaviť verejné obstarávanie tak, aby sa pri výbere subjektov, okrem ďalších parametrov, zohľadňovali aj sociálne aspekty. Identifikovaná bola aj potreba podpory sociálnych podnikov pri nábore pracovníkov a pracovníčok, napríklad formou vytvorenia registrov zdravotne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Úspech pracovnej integrácie úzko súvisí s dobrými podmienkami bývania, čo poukazuje na nevyhnutnosť podpory aj mimopracovných podmienok života.

Druhošancové vzdelávanie ako nástroj pracovnej integrácie

Dôvodom vzniku akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v rokoch 2016 - 2019 bola na Slovensku potreba riešiť dlhodobú regionálnu disparitu, prejavujúcu sa i v odlišnej miere evidovanej nezamestnanosti a podiele dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V oblasti celoživotného vzdelávania k faktorom disparity regiónov Slovenska dlhodobo patria vnútroregionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľov a v oblasti zamestnanosti vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšinu tvoria nezamestnaní s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním.

V európskych krajinách existujú rôzne modely vzdelávania umožňujúce tým, ktorí predčasne ukončili iniciálne vzdelávania, získať základné vzdelanie alebo si zvýšiť stupeň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Druhošancové vzdelávanie vymedzujeme ako “príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania…”.

Získanie stredoškolského vzdelania je považované za nevyhnutné pre adekvátne sociálne fungovanie a plnenie sociálnych rol. V systéme základných a stredných škôl SR je legislatívne ukotvená možnosť druhošancového vzdelávania v Zákone č. 539/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), hoci samotný termín sa v zákone nevyskytuje. Možnosť študovať na základných a stredných školách v dospelom veku je garantovaná princípmi rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu a celoživotného vzdelávania. Druhošancové vzdelávanie pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie bez základného vzdelania a so základným vzdelaním prebieha v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce, s možnosťou dokončenia vzdelania na základnej alebo strednej škole.

Tréningové centrum je subjekt, ktorý zabezpečuje ďalšie vzdelávanie dospelých. Je vzájomne prepojené so sociálnymi podnikmi pracovnej integrácie, kde sa vykonáva príprava na výkon jednoduchých pracovných činností. Cieľovou skupinou v týchto centrách sú najmä znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Z celkového času prípravy tvorí 80% praktická časť a 20% teoretická časť.

Akčné plány rozvoja a podpora integrácie v regiónoch

Vláda SR v roku 2008 prijala zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definoval Národnú stratégiu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Nerovnomernosť rozvoja regiónov sa prejavovala i v ich vnútri, v disparite medzi okresmi, predovšetkým Banskobystrického, Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Reakciou na túto situáciu boli akčné plány rozvoja menej rozvinutých okresov Slovenska.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje ciele akčných plánov vybraných okresov v súvislosti s podporou sociálnej ekonomiky a vzdelávania:

Integrácia zahraničných pracovníkov: Širší kontext

Zahraniční pracovníci menia tvár slovenského trhu práce. Ich počet láme rekordy a dnes už tvoria takmer 6 % pracovnej sily. Vlani pracovalo na Slovensku 129 000 cudzincov, pričom ich príspevok k rastu zamestnanosti dosiahol historické maximum. Trend pokračuje aj v tomto roku - vo februári ich počet prekročil 146 000. Bez zahraničných pracovníkov by dnes mnohé sektory čelili vážnym personálnym problémom. Migrácia sa pritom výrazne mení; kým v minulosti dominovali pracovníci z okolitých európskych krajín, dnes rastie najmä podiel ľudí z tretích krajín, ktorí už tvoria viac než 77 % všetkých zahraničných pracovníkov.

Pozitívny ekonomický efekt migrácie je nesporný. Okrem zmierňovania nedostatku pracovnej sily prispievajú cudzinci aj k rastu HDP, vyšším daňovým príjmom a stabilite sociálneho systému. Kľúčovou slabinou však zostáva integrácia. Slovensko patrí podľa medzinárodného indexu MIPEX medzi krajiny s najnižšou kvalitou integračných politík v EÚ. Najväčšie rezervy má v prístupe na trh práce, vo vzdelávaní a v politickej participácii cudzincov. Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k zjednodušeniu administratívy a digitalizácii procesov, systémové bariéry pretrvávajú. Problémom je napríklad obmedzený prístup k vzdelávaniu pre niektoré skupiny migrantov či slabé možnosti ich zapojenia do verejného života.

Vízia budúcnosti sociálneho podnikania

Je želateľné, aby spektrum sociálnych podnikov bolo širšie v tom zmysle, že „objavia“ aj iné spoločensky prospešné ciele. Všetky sociálne podniky by mali byť poctivé a brať svoju činnosť ako verejne prospešnú, nezneužívať vzniknutý systém, aby sme kvôli nim nemuseli upravovať zákony a aby skutočne pomáhali spoločnosti.

tags: #socialny #podnik #pracovnej #integracie