Sociálne podnikanie a finančná podpora: Cesta k inkluzívnejšej spoločnosti na Slovensku

Sociálna ekonomika je zaujímavou súčasťou hospodárstva, ktorá kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny. V dnešnej spoločnosti sa čoraz viac hovorí o sociálne zodpovednom podnikaní a o potrebe inklúzie znevýhodnených skupín na pracovnom trhu. Sociálna ekonomika zahŕňa podniky a organizácie, ktoré spájajú ekonomické aktivity s pozitívnym sociálnym dopadom. Nezameriava sa primárne na zisk, ale na zlepšenie kvality života, zamestnanosť znevýhodnených osôb a podporu komunitného rozvoja.

Medzi najefektívnejšie súčasti sociálnej ekonomiky na Slovensku patria sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská. Tieto pracoviská či formy podnikania vytvárajú pracovné príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny, ale zároveň prinášajú pridanú hodnotu celej spoločnosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránená dielňa je pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba vytvára viac ako jedno pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Podstatnou charakteristikou je, že najmenej 50% zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času sú prispôsobené zdravotnému stavu týchto zamestnancov.

Na druhej strane, chránené pracovisko predstavuje pracovisko, kde je zriadené pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, pričom toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Toto pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP alebo na pracovisku organizácie ako je napríklad občianske združenie.

Postup pre zriadenie CHD/CHP:

1. Zabezpečiť vhodné priestory a získať rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva.
2. Podať žiadosť o priznanie postavenia CHD/CHP na príslušný úrad práce.
3. Predložiť potrebné doklady (popis pracovnej činnosti, doklad o nájme priestorov, pracovné zmluvy so zamestnancami so ZP, prihlášky na poistenie).

Sociálne podniky

Koncept sociálnych podnikov prináša inú, modernejšiu perspektívu. Sociálne podniky sú regulované Zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Hlavným cieľom sociálneho podnikania je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, nie maximalizácia zisku ako v tradičnom podnikaní.

Na rozdiel od chránených dielní, sociálny podnik nemusí zamestnávať výlučne osoby so zdravotným postihnutím. Stačí, ak zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, ktoré zahŕňajú širší okruh ľudí (napríklad dlhodobo nezamestnaných, osoby nad 50 rokov, absolventov do 26 rokov, ľudí po výkone trestu, osoby bez domova a iné). Sociálne podniky majú tiež povinnosť reinvestovať minimálne 50% zisku späť do dosahovania svojho hlavného sociálneho cieľa, čo ich odlišuje od bežných firiem.

Typy sociálnych podnikov:

• Integračné sociálne podniky - zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných či iné znevýhodnené skupiny.
• Podniky vo verejnom záujme - poskytujú služby pre komunitu, ako socio-ekonomické centrá, sociálne služby či vzdelávanie.
• Ekologické a udržateľné podniky - zamerané na životné prostredie a obehové hospodárstvo.

Postup pre zriadenie sociálneho podniku:

1. Rozhodnúť o type sociálneho podniku (integračný, všeobecný, podnik bývania).
2. Pripraviť podnikateľský plán a potrebné dokumenty.
3. Podať žiadosť o priznanie štatútu sociálneho podniku na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
4. Zabezpečiť splnenie podmienok (napr. zamestnávanie minimálne 30% znevýhodnených osôb, zriadenie poradného výboru).

Porovnanie chránených dielní/pracovísk a sociálnych podnikov:

Hoci majú spoločný cieľ - podporu znevýhodnených skupín, existujú medzi nimi kľúčové rozdiely:

Finančná podpora a príspevky

Pre fungovanie týchto subjektov je kľúčová finančná podpora, ktorá zahŕňa rôzne formy:

Pre CHD/CHP:

• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov podľa § 60 (najviac 5 053 EUR ročne pre osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%-70%, resp. 10 106 EUR ročne pre osoby s poklesom nad 70%).
• Refundácia nákladov na mzdy, energie, nájomné, administratívne náklady a iné prevádzkové náklady.

Pre sociálne podniky:

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje priamu a nepriamu formu podpory. Registrované sociálne podniky, ktoré na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu vynaložia 100 % zo svojho zisku po zdanení alebo sú priamo demokraticky spravované svojimi zamestnancami, majú možnosť získať pomoc vo všetkých stanovených formách.

Priama forma podpory:

Ide o investičnú a kompenzačnú pomoc.

Investičná pomoc:

Investičná pomoc sa poskytuje za účelom podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb spojených s touto prípravou. Medzi investičné náklady patria tie, ktoré slúžia na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ale aj odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, ako aj iné prevádzkové náklady súvisiace priamo s investičným projektom. Investičná pomoc môže byť poskytnutá vo viacerých formách:

• Finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované návratnou formou (napr. úver, pôžička).
• Finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované kombináciou návratnej a nenávratnej formy pomoci (napr. odpustenie záručných poplatkov).
• Podmienečne vratný finančný príspevok (napr. podmienečný grant).
• Nenávratný finančný príspevok (napr. príspevok z európskych fondov).
• Dotácie pre registrovaný sociálny podnik.

Poskytovanie každej nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním, resp. schválením časti návratnej formy, čo znamená, že musí obsahovať aj prvok návratnej pomoci. V praxi to znamená, že ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Uvedeným spôsobom by sa mala zvýšiť miera efektívnosti poskytovania nenávratného finančného nástroja a zároveň by mali byť týmto spôsobom podporené len tie podnikateľské zámery, ktoré budú udržateľné. Okrem toho by malo ísť o nezávislé posúdenie kritérií finančnej udržateľnosti jednotlivých žiadateľov o nenávratný finančný nástroj. Napríklad výška schválenej investičnej pomoci (vo forme návratnej zložky) od finančného sprostredkovateľa, ktorým je napr. komerčná banka, musí byť pre neregistrované sociálne podniky najmenej na úrovni 20 %.

Integračný sociálny podnik má na rozdiel od registrovaného sociálneho podniku bývania a všeobecného sociálneho podniku vyčíslenú výšku nenávratnej zložky investičnej pomoci v absolútnom objeme. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo národný projekt na podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktoré môžu získať podporu vo výške až 720 000 eur. Celkovo je pre ne vyčlenených viac ako 43 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu.

Kompenzačná pomoc:

Kompenzačná pomoc umožňuje poskytnúť podporu aj v širšom priestore sociálnej ekonomiky za podmienky, že je subjekt sociálnej ekonomiky v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí obdobnú činnosť vykonávajú za účelom dosahovania zisku. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, nie je potrebné schválenie návratnej zložky.

Nepriama forma podpory:

Ide o daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podporu dopytu (servisné poukážky).

• Daňové úľavy: Registrované sociálne podniky môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 % zo základu dane od 1. júla 2024. Podmienkou je, že 100 % zisku po zdanení musí byť použité na dosiahnutie hlavného sociálneho cieľa (tzv. socializácia zisku). Taktiež môžu využiť úľavu na dani z príjmu.
• Podpora od obcí a VÚC: Môžu získať podporu formou predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je všeobecná hodnota majetku, alebo nájmu nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je hodnota nájmu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom.
• Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní: Účelom je podpora integračných sociálnych podnikov. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím alebo pre programy chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.
• Servisné poukážky: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vydáva servisné poukážky v hodnote 10 eur, ktoré môžu občania použiť na úhradu služieb starostlivosti o domácnosť a záhradu od registrovaných sociálnych podnikov. Existujú modré (pre bežných občanov za 10 eur) a ružové (pre odkázané osoby za 5 eur) poukážky, čím sa zvýhodňujú osoby v núdzi.

Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku:

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti bol novelizovaný, čím sa zaviedli nové aktívne opatrenia trhu práce pre registrované integračné sociálne podniky, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Konkrétne ide o tzv. umiestňovací a vyrovnávací príspevok.

• Umiestňovací príspevok: Poskytuje sa integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Príspevok sa poskytuje mesačne počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov.
• Vyrovnávací príspevok: Prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Poskytuje sa na mzdové náklady, dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu a na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám.

Ďalšie možnosti financovania sociálnych podnikov

Sociálne podniky majú na výber z viacerých foriem financovania, od grantov a dotácií cez sociálne investície až po pôžičky a komunitné financovanie. Výber vhodného zdroja závisí od konkrétnych potrieb podniku, jeho cieľov a kapacity na splnenie podmienok financovania.

Poďme sa bližšie pozrieť na najčastejšie spôsoby, ako môžu sociálne podniky financovať svoju činnosť:

1. Granty

Granty sú jedným z najvyhľadávanejších zdrojov financovania pre sociálne podniky. Poskytujú ich rôzne organizácie vrátane vládnych agentúr, nadácií, Európskej únie a iných verejných alebo súkromných subjektov. Granty sa poskytujú bez nutnosti ich splatenia, no často sú viazané na konkrétne ciele a výstupy, ktoré je potrebné dosiahnuť. Sociálne podniky môžu žiadať o granty v rôznych oblastiach, ako napríklad:

• Inklúzia a zamestnávanie znevýhodnených skupín - napríklad granty na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnaných.
• Podpora inovácií a udržateľnosti - granty na ekologické projekty, alebo technologické inovácie v oblasti sociálnej ekonomiky.
• Vzdelávanie a rozvoj komunít - financovanie aktivít, ktoré podporujú vzdelávanie alebo zlepšujú životné podmienky miestnych komunít.

2. Dotácie

Dotácie, podobne ako granty, sú formou nenávratného financovania. Rozdiel je často v tom, že dotácie sú zvyčajne poskytované štátom alebo miestnymi samosprávami na podporu určitých aktivít alebo sektorov. Na Slovensku je možné žiadať o dotácie v rámci rôznych programov, ktoré podporujú zamestnanosť, rozvoj vidieka alebo sociálne služby. Dotácie na zamestnávanie sú veľmi častým zdrojom financovania pre sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú integráciou znevýhodnených osôb na pracovný trh. Štátne dotácie môžu napríklad pokryť časť mzdových nákladov alebo náklady na vzdelávanie zamestnancov.

3. Sociálne investície

Sociálne investície predstavujú ďalšiu možnosť financovania sociálnych podnikov. Ide o kapitálové investície, ktoré do sociálneho podniku vložia investori hľadajúci nielen finančný výnos, ale aj spoločenský dopad. Sociálni investori sú pripravení investovať aj do rizikovejších projektov, pokiaľ veria v ich potenciál zlepšiť životné podmienky alebo prispieť k udržateľnosti.

4. Pôžičky a mikropôžičky

Pôžičky sú ďalšou alternatívou pre sociálne podniky, ktoré potrebujú financovať rozšírenie alebo inováciu svojich aktivít. Zákon sociálnym podnikom umožňuje využiť rôzne druhy pôžičiek, vrátane štandardných bankových úverov, mikropôžičiek alebo špeciálnych pôžičiek. Výhodou niektorých mikrofinančných inštitúcií je, že poskytujú zvýhodnené podmienky pre takéto organizácie, ktoré nemajú vysoký obrat alebo nemôžu poskytnúť veľké záruky.

5. Crowdfunding a komunitné financovanie

Crowdfunding je v posledných rokoch stále populárnejší spôsob financovania projektov a je vhodný aj pre sociálne podniky. Platformy ako Kickstarter, Indiegogo alebo slovenský StartLab umožňujú podnikom získavať financie priamo od verejnosti. Na Slovensku môžu občania prispieť sociálnym podnikom a nadáciám odoslaním 2% z daní z príjmov. Komunitné financovanie je podobné crowdfundingu, ale ide o priamu spoluprácu s miestnou komunitou alebo miestnymi podnikateľmi, ktorí chcú podporiť pozitívny vplyv na svoje okolie.

6. Partnerstvá s podnikmi a korporátny sponzoring

Sociálne podniky majú právo uzatvárať partnerstvá so súkromnými spoločnosťami, ktoré majú záujem podporiť ich misiu. Korporácie, ktoré sa zameriavajú na spoločenskú zodpovednosť (CSR), často podporujú sociálne projekty alebo organizácie, ktoré sa venujú spoločensky prospešným aktivitám. Partnerstvá môžu zahŕňať finančné príspevky, odborné konzultácie alebo iné formy podpory.

Prínosy pre spoločnosť a ekonomiku

Tieto formy sociálneho podnikania prinášajú množstvo výhod:

• Vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny, ktoré by inak mali minimálnu šancu uplatniť sa na bežnom trhu práce.
• Zvyšovanie kvality života znevýhodnených osôb prostredníctvom pracovnej integrácie.
• Podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti v menej rozvinutých oblastiach.
• Znižovanie závislosti na sociálnych dávkach.
• Budovanie inkluzívnejšej spoločnosti.

Sociálna ekonomika je dnes v krajinách EÚ uznaným a etablovaným sektorom ekonomiky. Aktivity sociálnej ekonomiky slúžia primárne k napĺňaniu verejného a komunitného záujmu. Pre úspešné fungovanie týchto subjektov je kľúčová nielen štátna podpora formou príspevkov a dotácií, ale aj podpora zo strany bežných firiem a spotrebiteľov.

tags: #socialny #podnik #a #financna #pomoc