Moderná škola už dávno nie je len miesto, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. Sociálny pedagóg má v školskom prostredí významné poslanie vytvárať bezpečné a podporné prostredie, participovať na rozvoji inkluzívnej kultúry školy a pomáhať pri prevencii rizikového správania žiakov.
Definícia a komplexné poslanie
Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje.
Problematike sociálneho pedagóga a jeho kompetencií, ktoré by mal spĺňať, sa zaoberá mnoho autorov či už v domácej (Hroncová, Bakošová, Emmerová, Határ, Jusko, Miňová atď.) alebo zahraničnej literatúre. Kraus chápe sociálneho pedagóga ako „odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb“.
Kľúčové činnosti v školskom prostredí
V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.
Prehľad hlavných oblastí pôsobenia
- Preventívna činnosť: Vytvára a realizuje programy primárnej prevencie (napr. prevencia šikanovania, závislostiam, záškoláctva, rizikovému správaniu).
- Diagnostická činnosť: Systematicky zisťuje potreby žiakov, tried a školského prostredia.
- Intervencia a poradenstvo: Poskytuje podporu žiakom ohrozeným sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
História a výzvy profesie
Problémy sociálnych pedagógov v škole boli prvýkrát monitorované na medzinárodnom odbornom seminári pod názvom „Sociálny pedagóg v škole“ (2012), ktorý sa konal na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Sociálni pedagógovia vtedy poukazovali na tri vážne problémy:
- Absencia profesiogramu, resp. profesijného štandardu „Sociálny pedagóg“.
- Absencia metodických príručiek pre sociálno-výchovnú prácu.
- Absencia kontinuálneho vzdelávania pre sociálnych pedagógov.
Dôležitým krokom bolo vypracovanie profesijného štandardu „Sociálny pedagóg“ Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave v rámci projektu „Profesijný a kariérový rast“. Od roku 2017 je zverejnený na stránke MŠVVaŠ SR v Pokyne ministra č. 39/2017. Problém absencie metodických materiálov sa čiastočne riešil na Katedre pedagogiky PF UMB vo viacerých výskumných projektoch, výstupmi ktorých boli aj publikačné aktivity metodického charakteru, ako napríklad publikácie Sociálny pedagóg v škole (Hroncová, J., Emmerová, I. 2012) či Preventívna sociálno-výchovná činnosť v škole (Hroncová, J., Emmerová, I., Kropáčová, K., 2013).