Špeciálnopedagogická diagnostika a edukácia ťažko mentálne a viacnásobne postihnutých jedincov

Špeciálna pedagogika (ŠP) je kľúčová pedagogická disciplína, ktorá sa komplexne zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov. Títo jedinci majú špeciálne edukačné potreby, ktoré si vyžadujú mimoriadny prístup a starostlivosť. Špeciálna pedagogika skúma zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov znevýhodnených v oblastiach mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Ciele a úlohy špeciálnej pedagogiky

Hlavné ciele a úlohy špeciálnej pedagogiky zahŕňajú:

• Skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.
• Všeobecná ŠP, ktorá sa zaoberá platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálna ŠP, ktorá sa zaoberá edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v špeciálnej pedagogike sa zameriavajú na humanizáciu a integráciu, pričom základom je zachovanie dôstojnosti každého človeka a jeho adekvátna sebarealizácia v spoločnosti.

Kľúčová terminológia v špeciálnej pedagogike

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Hendikep (Znevýhodnenie): Relatívne trvalý nepriaznivý stav, ktorý obmedzuje plnenie úloh a sťažuje uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou.
• Defekt (Postihnutie): Väčšia odchýlka od normy, nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných pravidiel.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti.
• Deformita: Somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie chýbajúceho výkonu orgánov aktivizáciou iných funkcií.
• Korekcia: Aktivity zamerané na nápravu chybnej funkcie alebo správania.
• Resocializácia: Zapojenie znevýhodneného jedinca do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých funkcií.

Klasifikácia znevýhodnení a mentálnej retardácie

Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa viacerých kritérií, ktoré pomáhajú pri stanovení vhodného prístupu k edukácii a podpore.

Klasifikácia znevýhodnení

Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych hľadísk:

• Podľa pôvodu: Vrodené a získané.
• Podľa typu postihnutia: Senzorické poruchy, mentálne poruchy (retardácia, demencia), poruchy správania.
• Podľa stupňa hendikepu: Ľahkého, stredného a ťažkého stupňa.
• Podľa doby vzniku hendikepu: Prenatálne (genetické dispozície, teratogénne a psychické faktory), perinatálne (komplikácie pri pôrode) a postnatálne (chemické látky, infekčné ochorenia, sociálne faktory).

Stupne mentálnej retardácie

Mentálna retardácia je kategorizovaná na základe hodnôt inteligenčného kvocientu (IQ):

Niektoré formy mentálnej retardácie

• Downov syndróm: Porucha 21. páru chromozómov.
• Hydrocefalus: Nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách.
• Fenylketonúria: Porucha metabolizmu bielkovín.
• Kreténizmus: Nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Modely vývinu v špeciálnej pedagogike

Vývin znevýhodnených jedincov môže prebiehať rôznymi spôsobmi, čo je dôležité pre diagnostiku a plánovanie intervencií:

• Ustrnutý vývin: Orgán alebo funkcia sa nevyvíja (napríklad vrodená slepota, hluchota).
• Obmedzený vývin: Orgán alebo funkcia sa vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne normu (napríklad vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie).
• Oneskorený vývin: Včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa k norme (napríklad oneskorený vývin reči, motoriky).
• Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo funkcie sa spomalí alebo preruší (napríklad detské demencie, LMD, ochrnutia).
• Pochybný vývin: Orgán a funkcia sa vyvíjajú nežiaducim smerom.

Integrácia v špeciálnej pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je dosiahnuť adekvátnu integráciu znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti. Integrácia môže mať rôzne formy a modely.

Definície a formy integrácie

• Integrácia: Úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti.
• Adaptácia: Zapojenie len za určitých podmienok a ohľadov na individuálne možnosti.
• Utilita: Zapojenie len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci.

Formy integrácie:

• Sociálna integrácia: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné.
• Funkčná integrácia: Znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Školská integrácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach:

1. Individuálna integrácia v bežnej základnej škole.
2. Integrácia v špeciálnych triedach bežných základných škôl.

Modely integrácie

• Medicínsky model: Cieľom je liečba a prekonanie poruchy.
• Sociálno-patologický model: Cieľom je spoločenská prispôsobivosť.
• Model prostredia: Cieľom je zmeniť prostredie.
• Antropologický model: Cieľom je zlepšenie interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy špeciálnej pedagogiky

V špeciálnej pedagogike sa používajú tri základné druhy metód, ktoré slúžia na diagnostiku, výskum a praktickú prácu s jedincami so špeciálnymi potrebami:

1. Diagnostické metódy
2. Metódy výskumu
3. Metódy odboru špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy

Cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep vo všetkých oblastiach.

Ciele a úlohy diagnostiky

• Vymedzenie, čo patrí do ŠP a čo nie.
• Stanovenie, či jedinec patrí do ŠP.
• Rozpoznanie, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu.
• Stanovenie stupňa znevýhodnenia.
• Stanovenie príčin znevýhodnenia.
• Stanovenie metód a postupov na odstránenie, korekciu a elimináciu hendikepu.

Súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita, na diagnóze participuje celý rad odborníkov.

• Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznanie osobnosti.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód.
• Záverečné diagnostické hodnotenie: Posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov.

Základné diagnostické metódy

• Klinické metódy: Získavanie dát a základných údajov (pozorovanie, rozhovor, rodinná a osobná anamnéza, analýza produktov činnosti, katamnéza).
• Testové metódy: Štandardizovaný spôsob vyšetrenia (testy psychických vlastností, testy osobnosti).

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód: všeobecné metódy a modifikované metódy.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému
2. Hypotéza
3. Verifikácia
4. Vedecký poznatok

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitostí procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s znevýhodnením súvisia. Má tieto formy:

• Terapeutická rehabilitácia: Farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná terapia.
• Edukačná rehabilitácia: Realizuje sa aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave.

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený a zaoberá sa edukáciou jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. PVNP zaraďujeme do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Definovanie VNP podľa rôznych autorov:

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Kategorizácia viacnásobného postihnutia

Podľa stupňa:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že jedinci budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Podľa kombinácie postihnutí:

• Mentálne postihnutie v kombinácii so zrakovým/sluchovým postihnutím.
• DMO v kombinácii s mentálnym postihnutím.
• Hluchoslepota.

Etiológia viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• Infekcie alebo intoxikácie.
• Indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory.
• Vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele.
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin.
• Poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia.
• Chromozomálne abnormality, vplyvy sociálneho prostredia, genetické vplyvy.
• Mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Edukácia osôb s VNP

Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Cieľom je vybaviť žiaka takým adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentmi pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy edukácie VNP

Vašek uvádza nasledujúce špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy (prípravný ročník a desať ročníkov) a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pozostáva z dvoch častí:

1. Prvá časť: Určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania. Obsahuje aj charakteristiku výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky, spôsob a podmienky ukončovania, povinné personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
2. Druhá časť: Určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Prístupy a metódy v pedagogike viacnásobne postihnutých

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť, čo znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich.

Oblasti bazálnej stimulácie zahŕňajú vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikáciu, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti.

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

1. Základné podnety: Somatické, vestibulárne a vibračné.
2. Rozširujúca stimulácia: Taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety.

• Somatické podnety: Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty.
• Vibračné podnety: Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), pomáhajú vnímať chvenie alebo zvuky a smer, odkiaľ prichádzajú.
• Vestibulárne podnety: Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore, poskytujú sa vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania.
• Taktilno-haptické podnety: Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov.
• Orálne a olfaktorické podnety: Zameriavajú sa na stimuláciu oblasti úst a poskytovanie jednoznačných vôní.
• Sluchové a zrakové podnety: Majú naučiť deti pozerať sa a počúvať, ponúkajú kontrastné zvuky a obrazy.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (čo bola pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné, má mať možnosť voľby. Priestor, čas a právo výberu súvisí so základným princípom Snoezelenu „nič sa nemusí, všetko je dovolené“. Veľmi dôležité je sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nielen na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza.

Program W. Strassmeiera

Program W. Strassmeiera je screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Hluchoslepota ako špecifická forma viacnásobného postihnutia

Hluchoslepota je jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a závisí od stavu zraku a sluchu.

Kazuistika: Silvia (13 rokov)

Silvia je 13-ročné dievča s neurologickou diagnózou Morbus Down a DMO (detská mozgová obrna) - spastická diparéza. Má poruchu sluchu Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa. Odporúčaný načúvací prístroj nebolo dieťa schopné používať, pretože si ho neustále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Silvia bola umiestnená do DSS (domov sociálnych služieb) krátko po narodení, nakoľko rodičia sa nedokázali o ňu adekvátne postarať kvôli jej ťažkému zdravotnému postihu. Má dvoch mladších súrodencov, ktorí sú zdraví. Rodičia prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.

Silvia je z prvej fyziologickej gravidity. Hneď na druhý deň po narodení jej operovali tráviaci trakt. Prekonala aj operáciu srdca. Z ďalších diagnóz sa hneď po narodení udáva DMO - spastická diparéza a porucha sluchu. Bol urobený pokus s načúvacím aparátom, ktorý si stále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Na základe psychologického vyšetrenia je Silvia charakterizovaná ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt a vyžiada si ho priblížením. Pohybuje sa zvyčajne prevaľovaním, dostane sa do žabacej polohy, chvíľu sa vzpriami do kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou. V polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky, prekladá si hračku. Hračky väčšinou hryzie. Rečový, resp. zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou. Dieťa je plienkované. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva na Slovensku rešpektuje potrebu asistenta učiteľa pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím. Platí štátny vzdelávací program pre hluchoslepých žiakov. Zákony č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z. poskytujú rámec pre podporu a starostlivosť o tieto osoby.

tags: #specialnodiagnostika #tazko #mentalne #a #vnp #jedincov